venuje sa  hlavne súdnictvu a slovenskej mafii

Ľudmila Lacková

"Sedel som v presklenej zasadacej miestnosti číslo 105. Tu prebiehalo pracovné stretnutie s manažérkou ľudských zdrojov. Stretnutie sme práve končili, keď sme počuli hluk na chodbe. Pani sediaca blízko pri dverách sa zľakla. Oznámila, že na chodbe sú nejakí maskovaní muži so samopalmi, vyťahujú ľudí zo zasadačiek. Vravela, že sa bojí. Začal som mať strach aj ja, že nás prepadli teroristi," - hovorí o prvom decembri 2020 manažér spoločnosti sídliacej v Bratislave v budove Digital Parku. Opisuje, ako sa so spomínanou ženou rýchlo dohadovali, čo robiť. Ako sa zachrániť. On zhasol a stiahol sa do rohu zasadačky až k fasáde budovy, aby bol čo najďalej od dverí. Ona sa schovala za skriňou. Až oveľa neskôr sa dozvedeli, že ako armáda šesťdesiatich po zuby ozbrojených mužov sa do budovy Digital Parku vovalilo policajné Lynx Commando. Mnohí z náhodných účastníkov tohto zákroku ho aj po dvoch rokoch prirovnávajú k akcii teroristov.

O tom, čo sa v Digital Parku dialo, existujú kamerové záznamy. Zhruba o štvrtej hodine poobede to vyzeralo ako vojenský zásah. Dlhočizný čierny had utekajúcich ozbrojených chlapov s prilbami na hlavách sa v rytme naháňajúcom strach presúval cestičkou vedúcou k Digital Parku v bratislavskej Petržalke. Prví ozbrojenci zaplnili výťahy a vyviezli sa na šieste a siedme poschodie, kde má kancelárie viacero firiem. Ďalšia skupina sa hore vybrala po schodoch a zvyšok armády čakal na návrat výťahov. Nebezpečne pôsobiaci robustní muži sa jednou rukou znudene opierali o stenu, kým v druhej držali samopaly. U niektorých nebolo možné nevšimnúť si na chrbtoch batohy, z ktorých zlovestne vytŕčali železné páčidlá a dlhé kliešte. Na šiestom poschodí príslušníci špeciálnej zásahovej jednotky zamierili k recepcii. Bez jediného slova inzultovali vrátnika a ten sa sklátil na zem. Jeden z ozbrojencov obutý v tvrdých kanadách do neho kopol. Dozorový prokurátor Matej Izakovič neskôr, po pozretí kamerového záznamu, konštatoval, že nešlo o kopnutie, „keďže príslušník Policajného zboru zjavne ani nezdvihol nohu zo zeme, ale išlo len o postrčenie nohou, pravdepodobne ako pokyn (neverbálny signál), po ktorom vrátnik následne vstal zo zeme“. Prokurátor Izakovič sa zjavne nepohybuje v slušnom prostredí, kde sa neverbálne pokyny postrčením nohou nedávajú ani psovi.

Pracovníčka recepcie si na nasledujúce chvíle spomína takto: „Po otvorení dverí za mnou pribehol kukláč, ktorý na mňa mieril samopalom a kričal na mňa: ,Ruky nad hlavu! Ruky na hlavu! Ruky na stôl!‘ Zopakovala som všetky pokyny, pretože v tej chvíli som nedokázala myslieť na nič iné, iba som sledovala tú obrovskú zbraň, ktorú som naživo nikdy nevidela. Nikto z kukláčov sa nepreukázal ani nepovedal, z akého dôvodu prišli.“ Na ďalší pokyn sa recepčná musela postaviť. „Vtedy som zbadala kolegov, ktorí stáli ako nejakí zločinci tvárou k stene alebo k zasadačke s rukami hore. Z kancelárskych priestorov sa ozývalo len: ,Mám jednu osobu! Mám ďalšie dve osoby!‘ V tom momente som premýšľala, o čo vlastne ide. Koho hľadajú medzi nami - obyčajnými zamestnancami? Len čo som sa dostala z firmy von, rozplakala som sa a triasla sa od strachu.“

Podobne prežívala zásah komanda ďalšia zamestnankyňa, ktorá na začiatku akcie sedela vo svojej kancelárií. „Bol to šok, pretože samopal som nevidela nikdy v živote. Rozbúchalo sa mi srdce. Bála som sa, že ide o prepad, že nás chcú vydierať. Mala som okolo seba chlapov, ktorí boli vystrašení rovnako ako ja a to ma znepokojovalo ešte viac. V podstate ani nápis Polícia mi nepomohol, veď obliecť sa dá hocičo a nedávalo mi to zmysel. Nič zlé sme nespravili. Pracujeme slušne, spoľahlivo, často tvrdo. Toto sme si nezaslúžili,“ konštatuje a dodáva, že hneď po prepustení volala manželovi a ešte pred budovou Digital Parku sa rozplakala.

Ďalšieho pracovníka vyrušil chaotický huriavk a krik komanda práve vo chvíli, keď mal medzinárodný telefonát. Nielen ten jeho, ale aj ďalšie telefonáty pokračovali aj potom, čo všetkých zamestnancov vytiahli na chodbu, lebo policajti nedovolili ani len vypnúť hovory. Takže „mnoho ľudí na druhej strane malo celý zásah online“.

„Bolo to ako z&nbsp;filmu,“ hovorí projektový manažér jednej z&nbsp;„napadnutých“ firiem. „Keby vtrhli do nejakého skladu, podozrivej výroby, podsvetia, kde sa ukrývajú pašeráci, prevádzači či kšeftári, ktorí sú s&nbsp;veľkou pravdepodobnosťou ozbrojení, pochopím. Ale toto vtrhnutie a&nbsp;správanie ďalšiu hodinu, keď sme stáli čelom k&nbsp;stene zo zdvihnutými rukami, nebolo vôbec namieste.“

Podľa výpovedí očitých svedkov sa zásah nielen podobal na akciu teroristov, ale policajti sa prvú hodinu aj správali ako teroristi. Nejde len o&nbsp;základný problém nasadenia útvaru osobitného určenia na zdeptanie bezúhonných zamestnancov. Aj v&nbsp;prípadoch akcií proti ozbrojeným zločincom vstupuje okamžite po obsadení priestorov špeciálnym komandom dnu vyšetrovateľ. Ten hlasno informuje, prečo a&nbsp;kvôli čomu policajti prišli, a&nbsp;preukazuje sa dokumentmi oprávňujúcimi políciu na vstup do súkromných priestorov. Pri zásahu v&nbsp;Digital Parku sa tak nestalo. Všetci náhodní prítomní museli stáť paralyzovaní tvárou k&nbsp;stene bez základných informácií. „Minimálne prvých štyridsaťpäť minút sme vôbec netušili, v&nbsp;akej sú tam veci a&nbsp;čo sa deje. Spočiatku robili naozaj veľký hluk, krik, snažili sa zastrašiť ľudí. Viaceré dievčatá to znášali ťažko. Policajtom zo zásahovej jednotky postupne dochádzalo, akého majú protivníka, že proti nim nestoja zločinci, a&nbsp;začali sa správať pomerne slušne. Ani oni sami nevedeli, v&nbsp;akej veci zasahujú, plnili len rozkazy zabezpečiť priestor,“ opisuje situáciu ďalší svedok.

Všeobecné povedomie náhodných účastníkov zásahu o&nbsp;akomsi sklamaní ostrých chlapcov zo špeciálnej protiteroristickej jednotky zhrnul ďalší muž: „Myslím, že aj zúčastneným policajtom to bolo miestami trápne.“

Dojmy o&nbsp;pocite trápnosti policajtov nemusia byť ďaleko od pravdy. Jediný súhlas s&nbsp;nasadením Lynx Commanda na deň zásahu v&nbsp;Pente, ktorý zatiaľ uzrel svetlo sveta, bol daný v&nbsp;súvislosti s&nbsp;kauzou Očistec a&nbsp;proti niekomu, kto sa dopustil nebezpečného vydierania. Vyšetrovateľka Babacsová v&nbsp;Digital Parku v&nbsp;čase začatia zásahu nebola a&nbsp;ani nikto, kto by vystrašeným ľuďom povedal, prečo je ich osobná sloboda obmedzovaná pod hrozbou použitia dlhých strelných zbraní so zariadením na osvetľovanie cieľa. 

Až hodinu po začatí akcie dorazila na miesto veliteľka zásahu Babacsová spolu s&nbsp;dvomi ďalšími vyšetrovateľkami NAKA. Vtedy sa ukázalo, že policajné manévre sa konali pre obvinenie Jaroslava Haščáka, inak spolumajiteľa spoločností Penty sídliacich v&nbsp;Digital Parku. Babacsová však Haščákovi pripisovala ekonomickú trestnú činnosť (dnes už vieme, že Haščákovo obvinenie bolo nezákonné) bez čo i&nbsp;len tieňa násilného správania. Čiže nešlo ani o&nbsp;kauzu Očistec, ani o&nbsp;podozrenie z&nbsp;nebezpečného vydierania. A&nbsp;čo je najprekvapujúcejšie, vyšetrovateľku Babacsovú vôbec, ale vôbec nezaujímali kancelárie či iné priestory zaistené s&nbsp;krikom a&nbsp;s&nbsp;demonštráciou sily na celom šiestom a&nbsp;siedmom poschodí. Babacsová dala prehliadnuť jedine Haščákovu kanceláriu.

Polícia priznáva nesprávne dôvody v&nbsp;súhlase na nasadenie Lynx Commanda. Ide vraj o&nbsp;„pisársku chybu“ vyšetrovateľky Babacsovej. Tá navyše tvrdí, že osoby, ktoré sa v&nbsp;Digital Parku nachádzali, boli policajtmi NAKA „požiadané, aby sa z&nbsp;dôvodu bezpečnosti presunuli a&nbsp;zdržiavali v&nbsp;zasadačke, kde im bol zároveň vysvetlený dôvod a&nbsp;účel tohto opatrenia“. Ibaže nikto z&nbsp;prítomných zamestnancov takéto vysvetlenie nepočul. A&nbsp;je viac ako pravdepodobné, že dôvod nasadenia nepoznali ani samotní príslušníci Lynx Commanda. Takže oni nič vysvetliť nemohli. Ako fakt zlý vtip vyzerá aj vyjadrenie, že „zo strany príslušníkov útvaru nebola žiadnej osobe obmedzená osobná sloboda“. Ak sa niektorí z&nbsp;vtedy prítomných sťažujú, že polícia si vynucovala poslušnosť hlavňami samopalov, tak podľa vtedajšieho šéfa Lynx Commanda asi šlo len o&nbsp;mylný dojem. „Príslušníci útvaru pri vykonávaní vstupov do objektov vždy postupujú taktickým spôsobom. Pri vstupe dlhé zbrane držia v&nbsp;pohotovostnej polohe, kde os vývrtu hlavne smeruje do priestoru, do ktorého sa príslušník presúva. Dlhé zbrane svojimi rozmermi a&nbsp;tvarom priamo predurčujú tento spôsob ich držania a&nbsp;manipulácie s&nbsp;nimi,“ presviedča Hamran s&nbsp;dôvetkom, že v&nbsp;tomto prípade vôbec nešlo o&nbsp;použitie donucovacieho prostriedku hrozby zbraňou. Čiže protiteroristické Lynx Commando nebolo nasadené v&nbsp;Digital Parku kvôli zaisteniu nejakých dôkazov ani kvôli zneškodneniu nebezpečných zločincov. Policajti so samopalmi namierenými na ľudí s&nbsp;krikom behali z&nbsp;jednej kancelárie do druhej a&nbsp;pokyny nohami dávali len preto, lebo inak sa im to nedá.

Haščák a&nbsp;Penta od jari 2021 upozorňujú, že pri zásahu mohlo dôjsť z&nbsp;pozície polície k&nbsp;zneužitiu moci, no kompetentných svedectvá zúčastnených nezaujímajú. Preto sa teraz obrátili s&nbsp;podnetom na preskúmanie postupu príslušníkov polície pri služobnom zákroku v&nbsp;Digital Parku na Výbor pre obranu a&nbsp;bezpečnosť Národnej rady SR. 

Minister Mikulec už vyhlásil, že by nebol rád, keby sa tým výbor zaoberal, lebo ide o&nbsp;„živú vec“. Právnici Penty mu odkazujú, že z&nbsp;pohľadu diania či skôr absencie diania vo vyšetrovaní ide skôr o&nbsp;„mŕtvu vec“. Okrem toho, inokedy sa minister Mikulec k&nbsp;neukončeným prípadom vyjadroval bez zábran.

Policajný zásah v Pente: Ľudia sa v strachu skrývali za skriňou

Autor článku

Ľudmila Lacková

Výber pre vás

Policajný zásah v Pente: Ľudia sa v strachu skrývali za skriňou

Autor článku

Ľudmila Lacková

Súvisiace články

Nehorázna lož! Advokáti Penty reagujú na vyhlásenia ministra Mikulca

Pardon, pán Haščák! Čo je s ľuďmi, ktorí nezákonné stíhanie finančníka viedli?

Výber pre vás