Jana Šimíčková

Čosi také ako slovo sabotáž, a&nbsp;to v&nbsp;ponímaní reálne spáchaného skutku, sa v&nbsp;našich končinách často neskloňuje. Vlastne takmer vôbec, ak si odmyslíme silácke reči vyšetrovateľov združených okolo najznámejšieho z&nbsp;nich, Jána Čurillu. Práve tí sú zachytení na nahrávkach, na ktorých okrem iného úplne vážne debatujú o&nbsp;sabotáži.

Úvahy takzvaných čurillovcov smerovali k&nbsp;tomu, že by tento mimoriadne závažný skutok mohli „našiť“ na policajtov, členov dnes už neexistujúceho tímu Oblúk z&nbsp;Úradu inšpekčnej služby. Inšpekcia totiž čurillovcov vyšetrovala pre podozrenia z&nbsp;manipulácie trestných konaní. Z&nbsp;obvinenia zo sabotáže napokon nič nebolo, lebo aj čurillov­com zrejme došlo, že by to už možno bolo za hranou. A&nbsp;tak pred trestným činom sabotáže uprednostnili trestný čin založenia zločineckej skupiny. Hlavnou činnosťou týchto „organizovaných zločincov“ vraj bola kriminalizácia čurillovcov. Blízki kolegovia čurillovcov, ktorí túto „nebezpečnú skupinu“ vyšetrovali, sa však neuspokojili len s&nbsp;policajtmi z&nbsp;inšpekcie. Zašli ešte ďalej. Oveľa, oveľa ďalej. Do zločineckej partie zaradili aj najvyššie postavených predstaviteľov bezpečnostných zložiek štátu. Udreli na nich vlani v&nbsp;auguste. So závažnými obvineniami na krku vtedy skončili aktívny šéf SIS Michal Aláč, jeho predchodca vo funkcii Vladimír Pčolinský aj riaditeľ NBÚ Roman Konečný. Policajný prezident Štefan Hamran zvolal veľkolepú tlačovú besedu, počas ktorej informoval, že temné sily boli nadobro porazené.

Odborníci však nad obvinením vysokopostavených funkcionárov s&nbsp;hrôzou krútili hlavou. Upozorňovali, že je nezmyselné, postavené na vode. Ich obavy sa napokon potvrdili. Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera využil známy paragraf 363 a&nbsp;pred pár dňami zrušil všetky obvinenia vznesené v&nbsp;tejto kauze voči Pčolinskému a&nbsp;Konečnému. Svoje rozhodnutie Kandera vysvetlil na vyše päťdesiatich stranách. Podstatu možno zhrnúť pár slovami, že orgány činné v&nbsp;trestnom konaní v&nbsp;tejto kauze porušili všetko, čo sa porušiť dalo. A&nbsp;pod pochybenia sa s&nbsp;pokojným svedomím podpísal aj prokurátor dnes už zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry.

„Námestník generálnej prokuratúry Jozef Kandera rozhodol o&nbsp;zrušení všetkých mojich obvinení v&nbsp;kauze Rozuzlenie, konštatoval približne dvadsať porušení Trestného zákona a&nbsp;trestného poriadku,“ spresnil vo svojej reakcii exriaditeľ SIS Vladimír Pčolinský. Stanovisko vydal aj Národný bezpečnostný úrad. Zdôraznil, že celé konanie bolo účelové a&nbsp;z&nbsp;presne nezisteného dôvodu malo za cieľ zdiskreditovať jej riaditeľa Romana Konečného. Z&nbsp;rozhodnutia Jozefa Kanderu podľa úradu vyplýva, že „vyšetrovateľ nepreukázal žiadnymi objektívnymi dôkazmi protiprávnosť konania riaditeľa NBÚ, nie je jasné, z&nbsp;akej premisy vychádzal, mnohé informácie konštatované v&nbsp;uzneseniach o&nbsp;vznesení obvinenia nekorešpondovali s&nbsp;realitou, boli v&nbsp;príkrom rozpore so zásadami dokazovania a&nbsp;základnou logikou“. NBÚ dopĺňa, že vyšetrovateľ obvinil Romana Konečného dokonca z&nbsp;toho, že zneužil svoju právomoc v&nbsp;rozpore so zákonom, ktorý sa však na neho vôbec nevzťahoval. V&nbsp;tejto súvislosti vyjadril hlboké znepokojenie a&nbsp;rozčarovanie nad účelovosťou a&nbsp;nevídanou neprofesionalitou orgánov a&nbsp;politickou angažovanosťou vybraných prokurátorov ÚŠP. Samotný Roman Konečný povedal, že využije všetky trestnoprávne prostriedky na preverenie nezákonného postupu vyšetrovateľa a&nbsp;politicky angažovaných prokurátorov. Zároveň bude žiadať ospravedlnenie od Slovenskej republiky, pričom takisto zváži uplatnenie náhrady škody a&nbsp;nemajetkovej ujmy za poškodenie dobrého mena.

Rovnako plánuje postupovať aj Vladimír Pčolinský. „V&nbsp;kauze Rozuzlenie podávam trestné oznámenie, okruh podozrivých nechcem zverejňovať, ich ustálenie je vecou OČTK. Budem tiež žalovať štát o&nbsp;náhradu škody, nad jej výškou som však zatiaľ neuvažoval,“ uviedol pre PLUS 7 DNÍ. Vyjadril názor, že celá kauza bola vykonštruovaná za účelom paralelnej línie obhajoby stíhanej skupiny čurillovcov. Je tiež presvedčený, že cieľom akcie bola snaha o&nbsp;personálne zmeny na čele tajnej služby a&nbsp;bezpečnostného úradu, čo sa aj čiastočne prispením vtedajšieho premiéra Ľudovíta Ódora a&nbsp;prezidentky Zuzany Čaputovej podarilo. „Opakovane tak bola protiprávnym spôsobom ohrozená funkčnosť a&nbsp;medzinárodné postavenie SIS a&nbsp;NBÚ, čo by bolo možné kvalifikovať aj ako sabotáž,“ dodal prekvapujúco na záver.

Skutočne sa však mohli kompetentní dopustiť takého závažného trestného skutku? Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda si myslí, že za určitých okolností by sa mohlo ukázať, že išlo o&nbsp;sabotáž. „Ale považujem to za menej pravdepodobné, pretože v&nbsp;takom prípade by sa muselo dokázať, že to prípadné manipulatívne obvinenie v&nbsp;Rozuzlení bolo nezákonne vyprodukované s&nbsp;cieľom poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky,“ vysvetlil pre PLUS 7 DNÍ. Práve dekan Burda od začiatku upozorňoval, že obvinenie v&nbsp;tejto kauze je evidentne nezmyselné a&nbsp;muselo sa skončiť tak, ako sa skončilo, teda zrušením. „Zjednodušene povedané, Rozuzlenie je obvinenie z&nbsp;toho, že niekto vykonával svoju právomoc. Pred to sa dopísala vetička typu, že to robil s&nbsp;úmyslom diskreditovať prebiehajúce trestné konania,“ konštatoval. Takéto obvinenie samo osebe je podľa dekana Burdu absurdné, pretože ak niekto poctivo preveroval a&nbsp;vyšetroval podozrenia z&nbsp;možnej manipulácie trestných konaní, len sa snažil bojovať proti zločinnosti. „To, že Rozuzlenie chcelo za páchateľov trestných činov označiť tých, ktorí sa podieľali na preverovaní možnej manipulácie trestných konaní, a&nbsp;to najmä skupinou takzvaných čurillovcov, vo mne vzbudilo veľké podozrenie, že samotné obvinenie v&nbsp;akcii Rozuzlenie a&nbsp;ďalšie súvisiace kroky môžu byť trestným činom zneužitia právomoci verejného činiteľa, dokonca vykonané zločineckou skupinou,“ nedal si Burda servítku pred ústa s&nbsp;tým, že z&nbsp;odbornej verejnosti nie je jediný, kto má takéto podozrenie. Preto dúfa, že sa všetko poriadne vyšetrí.

Trestného činu sabotáže sa dopustí ten, kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo sa dopustí iného konania. Urobí tak s cieľom mariť alebo sťažovať plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, či spôsobiť v činnosti takého orgánu, organizácie alebo inštitúcie poruchu alebo inú závažnú škodu. V prípade dokázania viny môže byť sabotér odsúdený na štyri až desať rokov, ak by bol však skutok spáchaný zločineckou skupinou, trestná sadzba sa posúva na pätnásť až dvadsaťpäť rokov, ba dokonca doživotie.

Pomohol im paragraf 363, teraz chcú aktéri Rozuzlenia žiadať ospravedlnenie a zrejme i odškodné

Výber pre vás

Pomohol im paragraf 363, teraz chcú aktéri Rozuzlenia žiadať ospravedlnenie a zrejme i odškodné

Súvisiace články

Rozhorčený Pellegrini: Čo mu prekáža na verejnoprávnej televízii?

Po slovách otca zavraždeného novinára Jána Kuciaka má Zurian problém, zavolali si ho na výsluch

Roky nad ním orgány držali ochrannú ruku, s nedotknuteľnosťou kajúcnika Makóa je koniec

Policajný zásah v právnom štáte: Ozbrojenec mieri v byte šéfa SIS na jeho 10-ročnú dcéru

Pád mosta bez vinníka, Šimkovičovej dôkladné skúmanie aj obavy zo synantropných medveďov

Kauza Rozuzlenie: Generálna prokuratúra zrušila obvinenia exšéfom SIS aj riaditeľovi NBÚ

Dankova prezidentská zrada, pomstiteľ Žilinka, hrdý Fico aj poplach u Suska

Výber pre vás