Anka Žitná Lučaiová

Presnejšie sa dá povedať, že ho odovzdali do užívania, avšak bez istých podstatných náležitostí, ako sú napríklad protihlukové bariéry. A tak tunel, ktorý bol posledným dielikom a dokončil diaľničné prepojenie na trasách medzi Prahou, Viedňou a Budapešťou, nie je do dnešného dňa skolaudovaný. Podobne ako desiatky kilometrov slovenských diaľnic.

„Cez tunel prechádzajú denne desaťtisíce áut. Podľa štatistík sú to takmer dva milióny osobných aj nákladných vozidiel za jediný mesiac. Rúry tunela, ktoré ústia na strane bratislavskej zoo, nie sú ukončené protihlukovými bariérami. A tak fungujú ako obrovské zosilňovače, ktoré chrlia hluk smerom hore, k nám,“ prekrikuje hluk z prechádzajúcej dopravy v hĺbke pod nami obyvateľ jedného z dotknutých bytov na Martinengovej ulici v Bratislave Peter Psota.

Martinengova ulica je jednou z tých fajnovejších rezidenčných štvrtí v bratislavskom Starom Meste. Bytové domy sú pomerne nové, byty vlastní mnoho prominentov. Peter Psota tam žije už niekoľko rokov spolu s manželkou a troma deťmi. V piatok podvečer stojíme v ich spálni pri otvorenom okne a musíme rozprávať naozaj nahlas, aby sme sa počuli. Keď domáci pán okno zatvorí, hladina hluku sa síce zníži, ale o tom, že by bolo ticho, nemôže byť reč. „Teraz je to ešte light. Ale príďte sem v pracovnom čase alebo ráno. Kamióny vyrábajú príšerný hluk. Keby sme nemali superizolačné okná, ktoré nás stáli tritisíc eur, plus vonkajšie žalúzie… Ale v noci to aj tak počuť. Na akékoľvek spanie pri otvorenom okne môžeme zabudnúť. Aj my, tuto v spálni, aj deti vedľa v detskej izbe,“ vysvetľuje mladý muž.

Ešte horšie sú na tom byty na opačnej strane domu. Tie síce majú spálne otočené do tichej ulice, ale terasy majú priamo nad tunelom. „Balkón máme pekný. Zrekonštruovaný. Ibaže posedieť sa na ňom nedá - pre pekelný hluk,“ komentuje jeden zo susedov, ktorý sa pridáva k sťažujúcim sa obyvateľom bývajúcim v bytových domoch vysoko nad cestou.

„Tunel dala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) do užívania pred desiatimi rokmi, nikdy však nebol riadne skolaudovaný. Počas výstavby sa pre nedostatok financií v plnom rozsahu nedoriešili protihlukové opatrenia, a tak tunel nesplnil predpísanú hlukovú normu. Preto ho na základe vtedy platnej legislatívy spustili do prevádzky v režime dočasného užívania na desať rokov, počas ktorých sa mali dobudovať protihlukové zábrany. Skutočnosť je však taká, že za uplynulých desať rokov nespravili absolútne nič,“ hovorí ďalší zo sťažovateľov Milan Hajdin.

Dodáva, že ešte pred začiatkom výstavby im investor ťahal popod nos medové motúzy, ako dokáže vyriešiť protihlukové opatrenia. „Keď sa tunel začal robiť, zvolali nás do kultúrneho centra na Gaštanovej ulici, poschádzalo sa tam množstvo ľudí z celého sídliska, boli tam predstavitelia firmy, ktorá to mala budovať. Prisľúbili, že sa to vyrieši a bude protihluková stena, prípadne sa uvažovalo, že časť diaľnice od rúry tunela sa prekryje celá až po zoo a navrchu prekrytia bude nasiata tráva a vysadené kríky. Stretnutí bolo viac. Nasľubovali veľa. Nedodržalo sa nič. Prekryté to je iba ak hlukom,“ vysvetľuje Hajdin. „Robili sa merania, hluk bol vyše 70 decibelov,“ dodáva Peter Psota.

Z toho, čo odznelo, vyplýva, že diaľničný tunel Sitina je neskolaudovaný a skončil sa aj desaťročný mimoriadny režim, ktorý umožňoval jeho predčasné používanie. Opýtali sme sa teda kompetentných z Národnej diaľničnej spoločnosti. Odpoveď, ktorú zaslali, obyvateľov domov na Martinengovej iste pobaví - a zrejme aj poriadne nahnevá. „Všetky stavebné objekty stavby D2 Lamačská cesta - Staré grunty sú v predčasnom užívaní s platnosťou do 31. decembra 2019. Objekty nie sú skolaudované do trvalého užívania pre nedoriešené majetkoprávne vyrovnanie,“ pokúsila sa najprv o diplomaciu hovorkyňa NDS Michaela Michalová.

Upresnili sme teda otázku týkajúcu sa režimu predčasného užívania, a predsa len sme sa dozvedeli, že „časovo obmedzený režim predčasného užívania“ sa síce v lete tohto roku skončil - aby ho vzápätí ministerstvo dopravy mimoriadne predĺžilo o ďalšie dva roky. Čiže tunel Sitina je stále neskolaudovaný, stále cezeň môžu prúdiť milióny áut a jediní, komu to vadí, sú ľudia bývajúci na Martinengovej ulici. Ešteže zvery v zoologickej záhrade, ktorým frčí diaľnica rovno poza ich výbehy, sa nemôžu sťažovať.

Obyvatelia z Martinengovej sa snažili rokovať aj priamo s kompetentnými. „Vo vedení NDS na úrovni námestníkov boli dokonca takí neinformovaní o skutkovom stave, že jeden námestník nám tvrdil, že už to bolo všetko dobudované a je to v poriadku. Druhý námestník nám zase vravel, že nič nespravili, lebo sa to celé vraj ani nedá nijako vyriešiť. Ani jedno z týchto čarovných vyhlásení, samozrejme, neplatí,“ vysvetľuje jeden zo sťažovateľov, ktorí problém riešia od roku 2013.

Vtedy kontaktovali v súčasnosti už exstarostku Starého Mesta Tatianu Rosovú, ktorá navštívila vedenie NDS, aby naň apelovala. „Zároveň objednala odborné 24-hodinové meranie hluku vo firme Valeron. Meranie potvrdilo konštantné a celodenné prekročenie povolenej hladiny hluku,“ vysvetľuje Peter Psota.

Ďalší sťažovateľ, majiteľ rodinného domu v lokalite, dodáva, že asi pol roka od aktivity starostky Rosovej sa ozvali kompetentné pracovníčky priamo z NDS, že znova musia premerať hluk u neho v rodinnom dome na balkóne, lebo vraj oni spolupracujú s inou firmou ako Staré Mesto. „Tak prišli ku mne do rodinného domu pracovníčky z NDS spolu s ľuďmi z meracej firmy Inžinierske služby Martin, s. r. o. Znova urobili 24-hodinové meranie hluku, ktoré museli dokonca zopakovať, lebo prvý deň veľmi fúkalo. Po oba dni namerali celodenne aj celonočne prekročené prípustné hodnoty. Hoci medzičasom sa zmenila predpísaná norma hluku na Slovensku, aj tak sme ju vždy prekračovali,“ hovorí majiteľ domu a dodáva, že naposledy sa snažili tento problém ako občania riešiť so súčasným starostom Starého Mesta Radoslavom Števčíkom. „Stretli sme sa s ním osobne dvakrát, a hoci tento problém nie je v kompetencii jeho stavebného úradu, vypočul nás a so svojím vedúcim úradu sa stretli s vedením NDS. Žiaden výsledok sa však nedostavil,“ dodáva sťažovateľ.

„NDS sa tomuto problému intenzívne venuje v spolupráci s mestskou časťou Staré Mesto. V najbližších dňoch objednáme hlukovú štúdiu, ktorej výsledky ukážu, či úroveň hluku podľa slovenskej technickej normy vyžaduje, respektíve nevyžaduje protihlukové opatrenia,“ prišla odpoveď od hovorkyne diaľničiarov Michaely Michalovej.

„Hovorili sme s firmou Inžinierske služby Martin o možnom technickom riešení daného problému s hlukom. Po dôkladnej analýze povedali, že treba vybudovať viacero protihlukových stien vo výške od 3,5 do 5,5 metra po oboch stranách tunela v úhrnnej dĺžke 730 metrov. Zároveň treba pred tunelom vymeniť existujúci asfalt za tichší povrch - 565 metrov na strane zoo a 305 metrov pred vjazdom do tunela v smere do Lamača. Tým by sa podarilo znížiť hluk aspoň o toľko, aby sa dal tunel skolaudovať, čiže zhruba o osem decibelov. Zároveň by sa mohla v nočných hodinách obmedziť maximálna rýchlosť v celom okolí tunela tak, ako je to v Rakúsku,“ dodáva Peter Psota.

Na Slovensku jazdíme po neskolaudovaných diaľniciach. Problém je aj s tunelom Sitina

Výber pre vás