Plus 7 dní

Dobrý obchod. Aj tak by sa dala označiť zmluva medzi akciovou spoločnosťou City- Arena, v ktorej ako člen dozornej rady figuruje veľkopodnikateľ Vladimír Poór, a mestom Trnava.

City-Arena získala lukratívne pozemky v centre Trnavy s rozlohou 3,5 hektára v hodnote minimálne päť miliónov za jediné euro. Mestu Trnava sa za odmenu ušiel prísľub, že spoločnosť zrekonštruuje chátrajúci futbalový štadión Antona Malatinského.

Nový štadión, ktorého rekonštrukcia beží na plné obrátky, by mal byť prednostnou stavbou. Po jeho dokončení, naplánovanom na august 2015, môže investor budovať v okolí štadióna polyfunkčný objekt a využívať ho na komerčné účely. Počíta sa s dvojpodlažným obchodným centrom, parkoviskom pre 1 150 áut, multikinom aj hotelom, prípadne s apartmánovými bytmi.

Štadión zostane majetkom mesta, poslanci mestského zastupiteľstva však odsúhlasili jeho prenájom spoločnosti City-Arena na tridsať rokov za jedno euro ročne.

Trnavský štadión by sa mal postupne meniť. Foto: Foto a vizualizácia: City-Arena

Náklady na celý projekt by sa podľa investora mali vyšplhať na 76 miliónov eur, z toho trinásť až päťnásť mala zhltnúť samotná výstavba štadióna. Pikantne preto vyznela informácia, že na výstavbu prispeje aj štát. Štyridsaťpercentnou dotáciou vo výške 13 miliónov eur!

Aj vy máte pocit, že to matematicky nesedí? A že celú športovú časť výstavby de facto prefinancuje štát? Riešenie je jednoduché. V návrhu rozpočtu, ktorým sa pri udeľovaní dotácie riadil Slovenský futbalový zväz (SFZ), sa už nespomínala suma trinásť miliónov, ale vyše dvojnásobná - dvadsaťsedem miliónov.

„Od nás suma trinásť až pätnásť miliónov z hľadiska celkových nákladov na výstavbu štadióna nikdy nepadla. Už projekt štadióna, ktorý vznikol dávno pred úvahami o podpore štadiónov zo strany vlády a SFZ, odhadoval náklady do tridsať miliónov eur,“ hovorí predseda predstavenstva City-Arena Pavol Adamec.

Po podpise dohody s investorom sa síce skloňovali dohodnuté investície vo výške 13-15 miliónov eur, no o celkové náklady na postavenie štadióna vraj celkom určite nešlo. Aj samotný spolumajiteľ Spartaka Trnava Vladimír Poór sa po našom telefonáte čudoval.

„Takú sumu v súvislosti s celkovými nákladmi na výstavbu štadióna som nikdy nespomínal. Neviem, odkiaľ to novinári majú. Veď je to nereálne. Stačí si uvedomiť, že len náklady na jednu stoličku predstavujú 1 800 až 2-tisíc eur. A kapacita štadióna bude 19-tisíc miest,“ vysvetlil Poór.

Na otázku, ako vníma kritiku, že stavia štadión aj za štátne, reagoval pokojne: „Ja budem šťastný, keď sa štadión konečne dostavia a bude sa na ňom hrať futbal. A kritika médií? Veď na to vy novinári ste,“ odpovedal bývalý mečiarovský privatizér, označovaný za jedného z údajných sponzorov strany Smer.

Póor, ktorý začínal ako čašník, bol svojho času aj krajským šéfom HZDS v Trnave, no v roku 2003 zo strany odišiel so slovami, že s politikou skončil. Meno trnavského podnikateľa dnes figuruje vo vyše dvadsiatich firmách.

Odkiaľ sa teda v médiách vzala suma trinásť až pätnásť miliónov na výstavbu štadióna? „Päťnásť miliónov je suma určená na technické zhodnotenie predmetu nájmu, ktorý bude odovzdaný do vlastníctva mesta Trnava,“ vysvetlil Pavol Adamec.

Na otázku, čo si pod tým predstaviť, spresňuje: „Technickým zhodnotením myslíme vybavenie a priestory štadióna pre hráčov, divákov, rozhodcov, tribúny, technické zázemie, osvetlenie a podobne."

"Administratíva a komerčná časť, nevyhnutné na fungovanie štadióna, v tejto sume nefigurujú. Štadión však bez nich nie je možné ani postaviť, nieto ešte prevádzkovať. Pokiaľ ide o celkové náklady, tie sme vždy odhadovali zhruba na 30 miliónov.“

Adamec nepovažuje za problém štátne milióny ako pomoc pri výstavbe. „Ak verejný sektor nepodporí výstavbu štadiónov, žiadne relevantné športoviská, ktoré by obstáli v medzinárodnom meradle, nevyrastú. Dôkazom je posledných dvadsať rokov. Ani ten najzapálenejší majiteľ klubu nevie vysypať z vrecka desiatky miliónov na štadión, kde by sa mohli hrať medzištátne zápasy. Je nutné si uvedomiť, že príspevok Slovenského futbalového zväzu nebude vyplatený jednorazovo, ale až v priebehu desiatich rokov. No stavbu treba financovať a postaviť už dnes,“ uviedol predseda predstavenstva City-Arena.

Tá patrí do developérskej skupiny Euro Max Slovakia, ktorá má na svojom konte výstavbu a prevádzku nákupných centier Max po celom Slovensku. S objemom investícií vo výške 230 miliónov eur.

Na Štadióne Antona Malatinského sa v týchto dňoch intenzívne pracuje. Foto: Tony Štefunko

Mesto Trnava sa z podpísanej zmluvy teší. „Roky sme hľadali investora na rekonštrukciu štadióna, ktorý je v súčasnosti nevyhovujúci. Z rozpočtu mesta nie je možné takúto investíciu pokryť. Sme radi, že investor a investície zhodnotia nielen majetok mesta, ale aj verejný priestor okolo neho. Nielen Trnava má tak reálnu nádej, že vznikne na Slovensku kultivovaný priestor na šport. Tak, ako je to inde v Európe,“ odpísal nám primátor Vladimír Butko.

Predložené uznesenie odklepli poslanci v novembri minulého roku. „Nič sme neodklepávali. Z tridsaťjeden poslancov mestského zastupiteľstva zaň hlasovalo tridsaťjeden poslancov,“ upresnil Butko.

Na základný kameň slávnostne poklepal koncom minulého mesiaca aj samotný premiér Robert Fico. Vyhlásil, že za štátnu dotáciu zhruba pre dvadsať slovenských štadiónov preberá politickú zodpovednosť.

Štadión by mal spĺňať parametre UEFA i FIFA a po dokončení slúžiť aj pre potreby reprezentácie. Národný tím na ňom bude hrávať zadarmo. Zväz sa vďaka štyridsaťpercentnej dotácii stane štyridsaťpäťpercentným akcionárom. Pravda, len spoločnosti City-Arena a samotného štadióna. Obchodné centrum a administratívne priestory s ostatným príslušenstvom buduje sesterská spoločnosť City-Arena Plus.

Reprezentácia by ho po dokončení mala mať k dispozícii na 15 až 20 rokov. Futbalový zväz uhradí po medzištátnom dueli slovenskej reprezentácie len náklady za služby spojené s usporiadaním zápasu, ale nie za samotný prenájom štadióna.

Futbalisti Spartaka Trnava si mali pôvodne počas rekonštrukcie nájsť náhradné pôsobisko. Spomínali sa Piešťany, Senec, Šaľa i Dubnica, no na jar, keď prebiehali búracie práce, napokon zostali hrať na stavenisku. A k žiadnej zmene nedošlo ani v prvých kolách nového ročníka, hoci diváci majú k dispozícii počas súbojov našej najvyššej futbalovej súťaže len jedinú tribúnu s kapacitou 3 200 miest.

„Zatiaľ to zvládame v pohode, hoci sme museli požiadať futbalový zväz o výnimku, keďže momentálne nemáme k dispozícii umelé osvetlenie,“ vraví hovorca klubu Marek Ondrejka.

Podnikateľ Vladimír Poór nie je jediný, komu s výstavbou štadióna výrazne pomôže štát. Ešte vyššiu štátnu dotáciu - 27 miliónov eur - získal podnikateľ Ivan Kmotrík, ktorý na mieste bývalého Tehelného poľa v Bratislave plánuje vybudovať Národný futbalový štadión.

Aj v jeho prípade platí, že takto získané finančné prostriedky môžu byť použité len na športové účely, no toho si je vraj majiteľ Slovana Bratislava vedomý. V nedávnom rozhovore pre Sme vyhlásil, že ak by mal byť pri jeho výstavbe porušený zákon, dotáciu od štátu nezoberie. Celkové náklady na výstavbu Národného futbalového štadióna predbežne vyčíslili zhruba na 70 miliónov eur.

Len na porovnanie, Žiline sa zo štátnej dotácie ušlo 4,5 milióna, Košiciam 4, Banská Bystrica, Dunajská Streda, Nitra a Prešov dostanú po 2,4 milióna eur a Poprad na vybudovanie tréningového centra 1,5 milióna.

Ambíciou futbalového zväzu je zrekonštruovať slovenské štadióny do roku 2017, aby spĺňali medzinárodné parametre. Podmienkou na poskytnutie dotácie je finančná spoluúčasť mesta či investora.

Spoločnosť City Arena dostala pozemok za euro. Trnavský štadión postaví aj za štátne

Výber pre vás