Zákony preňho neplatia. Manažér známeho podujatia dlhodobo parkoval bez platenia

Parkovanie na hulváta v Bratislave. Manažér známeho podujatia neplatil za rezidentskú nálepku

Manažér známeho podujatia dlhodobo neplatil za parkovanie. Jeho argumenty vás prekvapia

Vivien Cosculluela

Zanechajte všetku nádej, vy, ktorí sem vstupujete – stojí nad bránou do pekla v&nbsp;Danteho diele Božská komédia. Rovnaké varovanie by sa malo vyvesiť aj pre motoristov, ktorí chcú zaparkovať v&nbsp;bratislavskom Starom Meste. Nie všetci si však lámu hlavu s&nbsp;odlišnými systémami, sadz­bami či povoleniami. Jednoducho neplatia a&nbsp;stoja, kde sa dá. Vozidlo nechajú v&nbsp;boxe, za ktorý ostatní hradia ročný poplatok. Neboja sa papuče ani odťahovej služby. Sú lepší ako platiaci plebs. Obyvatelia malebnej štvrte mohli napríklad dlhodobo vidieť dve autá s&nbsp;polepmi známych pretekov 500 kilometrov slovenských na vyhradených miestach bez rezidentskej nálepky. Organizátori podujatia „si zakladajú na zachovaní histórie“, ale zjavne nie na rešpektovaní pravidiel.

„Parkovanie áut plne súvisí s&nbsp;mojou osobou ako s&nbsp;obyvateľom Starého Mesta, kde už šestnásť rokov bývam so svojou ženou a&nbsp;s&nbsp;troma deťmi,“ rozpriadal svoje vysvetlenie Šimon Hůlka, manažér podujatia. Z&nbsp;akých dôvodov teda nehradí ročný poplatok ako jeho spoluobčania spod Bratislavského hradu? Vozidlá mu zapožičala česká značka Škoda v&nbsp;rámci propagácie, aby podporili akcie, ktoré organizujú na Slovensku. Preto nemôže podľa jeho slov požiadať o&nbsp;vydanie nálepky rezidentského parkovania. Okrem trvalého pobytu totiž treba mať aj vzťah k&nbsp;automobilu – vlastniť ho, evidovať ho na živnosť či firmu a&nbsp;podobne. „Nálepka aj tak stojí iba desať eur,“ odvrkol nám Hůlka, keď sme poukázali na to, že ostatní si za parkovanie platia a mal by vozidlá nechať niekde inde. Manažér pretekov taxu údajne hradí za iné vozidlo v osobnom užívaní, ale nepozná jej výšku – 39 eur. Nešlo nám pritom o sumu, skôr o princíp, keďže automobily majú reprezentovať známe podujatie. Reakcia na to znela, že on tam platí dane a keď môže, parkuje aj inde, kde sa to dá zadarmo. „Automobily sú aj súčasťou kampane na podporu akcie 100&nbsp;metrov bratislavských, čo je závod šliapacích autíčok pre materské školy, ktorú bezplatne organizujeme pre všetkých žiakov,“ doplnil dôvod svojho konania.

Nálepku za predným sklom vozidlá podujatia 500 kilometrov slovenských nemajú, ale na jednom z&nbsp;nich vyniká iný kúsok papiera – vizitka Policajného zboru. Žeby pokus o&nbsp;ovplyvňovanie mestských prí­slušníkov, aby si povedali, že pravdepodobne ide o&nbsp;vozidlo „štátneho kolegu“? Vôbec, vraj číra náhoda. „Umiestňujem si vizitky v&nbsp;držiaku pri prednom okne, aby som ich mal na očiach a&nbsp;mohol kontaktovať osoby ihneď, keď to potrebujem pre úspešný chod pripravovanej akcie,“ vyviedol nás z&nbsp;omylu manažér podujatia Hůlka, ktorý po jednej vizitke vraj dostal od pána prezidenta republiky, súčasného i&nbsp;bývalého. Figliarsky navrhol, že ju vymení, ak sa nám policajná nepáči. Pre istotu sme sa opýtali mestských aj štátnych príslušníkov, či platia nejaké výnimky z&nbsp;plateného státia. „Nie, žiadne neexistujú. Ani vizitka Policajného zboru nikoho neoprávňuje parkovať na vyhradenom mieste,“ vysvetlil Peter Borko, hovorca bratislavskej mestskej polície. Jeho kolega z prezídia Roman Hájek nám potvrdil, že policajná vizitka neposkytuje žiadne privilégium. Na otázku, či jej umiestnenie za predným sklom auta je v&nbsp;poriadku a&nbsp;šoférovi nehrozí postih, odpovedal, že vodič nesmie na jazdu použiť vozidlo, ktoré sa svojím farebným vyhotovením a&nbsp;označením dá zameniť s&nbsp;vozidlom zboru.

Manažér podujatia Hůlka nás ďalej prekvapil aj pomerne divnou argumentáciou. „Kolega, ktorý mi priviezol auto, hovoril, že si ho v Starom Meste niekto fotil, a&nbsp;bolo mu to podozrivé, pretože ide o&nbsp;občana tmavej pleti – Afroameričana. Tak bol hneď nervózny a&nbsp;poňal určité podozrenie,“ obviňoval nás medzi riadkami. Údajne sa začal báť, lebo na Slovensku panuje veľká fóbia z&nbsp;cudzincov. Spomínaného Hůlkovho kolegu sme vôbec nevideli. Po kontrole fotografií, ktoré sme vyhotovili, sme na nich nenašli ani živú dušu. Neporozumeli sme, čo to má spoločné so svojvoľným parkovaním. Opýtali sme sa. „Keď fotíte niekoho na ulici alebo auto, ktorým prišiel, po tom, čo sa tu stalo v&nbsp;rámci politickej situácie a&nbsp;nevraživosti voči politikom, tak bol úplne vykoľajený,“ odsekol nám. Dodnes však nechápeme, o&nbsp;čo išlo. Keď sme sa na konci hovoru manažéra pretekov opýtali, či si priznáva chybu, odpovedal, že áno. „Ďakujem za tento telefonát a&nbsp;postarám sa, aby to auto tam už neparkovalo,“ odkázal nám. To aj spravil. Týždeň po našom rozhovore tam už jeho vozidlá nestáli.

Manažér známeho podujatia dlhodobo neplatil za parkovanie. Jeho argumenty vás prekvapia

Súvisiace články

Verili vo víťazstvo, no napokon utrpeli zdrvujúcu porážku. Francúzske rasistické hnutie zlyhalo

Atentátnik postrelil exprezidenta USA Donalda Trumpa. Už zverejnili jeho meno aj fotografiu

KOMENTÁR Všetci iba fňukajú. Už neplatí „myslím, teda som“, ale „trpím, teda som“

Top americký policajt pre PLUS 7 DNÍ: Zažil som dve masové streľby, útočné pušky sú problémom

Šport je ako náboženstvo. Mŕtvi hráči sú svätí, tréneri patriarchovia a hviezdy bohovia

Výber pre vás