&Scaron;&eacute;fredaktorka t&yacute;&#382;denn&iacute;ka PLUS 7 DN&Iacute; pracuje vo vydavate&#318;stve od roku 1994. Za&#269;&iacute;nala v PLUS 7 DN&Iacute; ako redaktorka, nesk&ocirc;r sa stala ved&uacute;cou oddelenia a z&aacute;stupky&#328;ou &scaron;&eacute;fredaktora. Venovala sa najm&auml; politickej investigat&iacute;ve. V roku 2006 bola zakladaj&uacute;cou &scaron;&eacute;fredaktorkou denn&iacute;ka Plus JEDEN DE&#327;. V novembri 2015 prevzala poz&iacute;ciu &scaron;&eacute;fredaktorky t&yacute;&#382;denn&iacute;ka PLUS 7 DN&Iacute;.&nbsp;

Nancy Závodská

Nechcem, aby to vyznelo spiatočnícky, takže hneď na úvod dám jednu pikantériu o zosnulom zakladateľovi Applu, geniálnom vizionárovi Stevovi Jobsovi. Vedeli ste, že svojim deťom nedovolil používať iPad? Zaujímavé, však? Prečo asi? Odpoveď je jednoduchá. Vedel, akú škodu môže napáchať príliš časté používanie digitálnych technológií na fyzickom aj sociálnom vývoji dieťaťa. Väčšina detí má pritom mobil ešte pred dosiahnutím desiateho roku života. Aj u nás na Slovensku. Poznám kopu rodičov, ktorí ho dali svojim prváčikom pri nástupe do školy. Vraj kvôli bezpečnosti. Takému argumentu sa ťažko oponuje. Uvažujem len, ako to zvládli naši rodičia, keď sme chodili do školy, na krúžky, za kamarátmi - a nemali sme mobily. A určite sa báli o nás rovnako ako my o našich potomkov.

Priznajme si však, nejde len o bezpečnosť. Ide aj o našu pohodlnosť. Tablet či mobil v ruke dieťaťa znamená pre rodiča pokoj. Niekedy aj na niekoľko hodín. Dieťa sa zabaví samo, rodič sa s ním nemusí hrať, rozprávať, čítať mu. Ruku na srdce - čítate svojmu malému synovi či dcére knižky? Každé tretie dieťa na Slovensku od dvoch do ôsmich rokov na to čaká márne. Tvrdia to výsledky prieskumu. Viac ako tretina rodičov s deťmi nečíta knihy vôbec alebo ich číta len príležitostne. Necelá polovica to robí viackrát do týždňa alebo každý deň. Stále sme však na tom v porovnaní so zahraničím celkom dobre. Aspoň to.

S príchodom do školy kontakt s modernými technológiami narastá. Na jednej strane je to pozitívne a rozhodne nechcem tvrdiť, že sa teraz máme vrátiť dvadsať rokov späť. Ale, ako sa vraví, všetko s mierou. Mladí ľudia sú závislí od techniky. Až natoľko, že v zahraničí už jestvuje pojem digitálna demencia. Nie, to nie je výraz pre tých, ktorí nevedia narábať s tabletmi či najnovšími aplikáciami. To je označenie tých, ktorí z počítačov načisto osprosteli.

Začína sa to pritom nenápadne. Deti majú čoraz viac problémov s hyperaktivitou, koncentráciou, pamäťou. Ich výsledky v rôznych prieskumoch čitateľskej gramotnosti či meraniach školských vedomostí sú čoraz horšie. Ako je to možné, keď majú k dispozícii najmodernejšiu techniku a prístup k najnovším, najaktuálnejším a najkomplexnejším informáciám? Odpoveď je - práve preto. Počítače ich totiž učia vypnúť mozog.

Deti, ktoré príliš veľa času trávia pred monitormi namiesto toho, aby sa hrali či rozprávali s vrstovníkmi alebo trebárs aj hádali s rodičmi, sa nevyvíjajú tak dobre ako tie, ktoré presne tieto činnosti robia. Ukázali to výsledky výskumov renomovaných psychológov v Európe. Existujú štúdie, ktoré dokázateľne potvrdzujú súvislosť medzi neustálym používaním technológií a poruchami spánku, obezitou, agresivitou, zlými sociálnymi zručnosťami, depresiami. Ak nám vyrastá takáto generácia, pre spoločnosť to do budúcnosti znamená úpadok. Na rovinu to takto skonštatoval významný nemecký psychiater špecializujúci sa na neurovedu Manfred Spitzer.

„Naša spoločnosť stojí na troch základných pilieroch - vzdelaní, empatii a vôli. Digitálne médiá všetky tri poškodzujú. Nielenže nepomáhajú pri učení, ale zabraňujú sa učiť.“ Jednoducho mozog vypíname, pretože máme počítač. Mr. Google nám predsa povie všetko, tak načo sa učiť?

Nebuďme však iba negatívni. Treba uznať, že digitálne technológie prinášajú tiež nové informácie, nové zručnosti aj skúsenosti. Nepochybne menia svet, posúvajú ho dopredu míľovými krokmi. No je to s nimi ako s ohňom v známom porekadle o dobrom sluhovi, ale zlom pánovi.

Nedovoľme, aby sa z nás stali roboti, ktorí spolu nekomunikujú, ktorí si iba posielajú maily či odkazy na sociálnych sieťach. Človek ako jediný dokáže rozprávať. Nezabúdajme na to. A hoci sa dnes už aj tablet dokáže svojmu používateľovi prihovoriť, nie je to ono. A toto by mali pochopiť aj naše deti. Poďme im príkladom a pomôžme im. Nechceme predsa žiť v spoločnosti, kde trojroční drobci zaspávajú s tabletom v ruke. A ich rodičia sa tešia, aké sú deti šikovné, pretože si vedia pustiť rozprávku úplne samy. Aby sme napokon neostali všetci úplne… sami. Digitálni dementi.

Komentár Nancy Závodskej: Hrozí digitálna demencia?

Výber pre vás