&Scaron;&eacute;fredaktorka t&yacute;&#382;denn&iacute;ka PLUS 7 DN&Iacute; pracuje vo vydavate&#318;stve od roku 1994. Za&#269;&iacute;nala v PLUS 7 DN&Iacute; ako redaktorka, nesk&ocirc;r sa stala ved&uacute;cou oddelenia a z&aacute;stupky&#328;ou &scaron;&eacute;fredaktora. Venovala sa najm&auml; politickej investigat&iacute;ve. V roku 2006 bola zakladaj&uacute;cou &scaron;&eacute;fredaktorkou denn&iacute;ka Plus JEDEN DE&#327;. V novembri 2015 prevzala poz&iacute;ciu &scaron;&eacute;fredaktorky t&yacute;&#382;denn&iacute;ka PLUS 7 DN&Iacute;.&nbsp;

Nancy Závodská

Akosi sa márne snažím rýchlo si v hlave vybaviť, čo vlastne pre nás naša nová vláda a parlament od volieb urobili. Namiesto konkrétnych vecí vidím len to, že všetci, ktorí by mali hájiť naše verejné záujmy, myslia v prvom rade na vlastné.

Nechcela som pôvodne zase začínať Ficom, ale keď som videla nový bilbord strany Smer, na ktorom pózuje pekne vyretušovaný, nedalo mi. Stabilné ceny energií. Držíme slovo, hlása Smer s premiérovou tvárou v popredí a so slovenským dvojkrížom v pozadí. Fakty na tom bilborde neklamú. Pravda je, že ceny energií na Slovensku sú naozaj stabilné. Lenže v porovnaní s okolitými krajinami - Českom, Maďarskom či Poľskom - najvyššie. Nevraviac o tom, že vo svete ceny energií klesajú.

Ale to sa už z bilbordu, samozrejme, nedozviete. Aj ďalší Ficov bilbord hovorí pravdu. Kvóty pre Slovensko neplatia. Držíme slovo. Veď dobre, a čo z toho my Slováci máme? Zopár utečencov by nám rozhodne demokraciu nerozhodilo a občanov neohrozilo a možno by minister Lajčák dnes sedel na stoličke šéfa OSN. A to by sa nám hodilo určite viac. Ale čo už. Hlavne, že držíme slovo. Žiadne kvóty, žiadni moslimovia. My si Slovensko nedáme. Veď o. k., len keby sme z toho niečo mali aj my, Robo. Mám na mysli občanov. Teda, ak ešte viete, pán premiér a ďalší páni politici, čo to vlastne je.

Jediný, kto sa ako-tak snaží aspoň navonok urobiť niečo pre občanov, je ten chudák Drucker. Naozaj mi je ministra zdravotníctva ľúto. Pripadá mi ako Cervantesov rytier don Quijote de la Mancha v slovenskej realite. Lebo, na rovinu, všetci naokolo už vedia, že jeho veľké plány s očistou zdravotníctva sa mu zrejme nepodarí zrealizovať, ale on stále verí a bojuje. Klobúk dolu. Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila s rekordnou stratou 283 miliónov eur a zatiaľ čo Drucker hovorí aj o možnej trestnoprávnej zodpovednosti, vláda je ticho. Asi vie prečo. Malý príklad.

Riaditelia väčšiny štátnych nemocníc sú nominanti Smeru a bačujú od buka do buka. Trápi to niekoho okrem Druckera? Ten totiž už cez víkend v televíznej relácii TA3 naznačil, že riaditeľov, ktorí nevedia hospodáriť, bude vymieňať. Držím mu palce. Smer má však zrejme iné priority. Napríklad také regionálne voľby, ktoré nás čakajú až o rok. Doteraz takmer neviditeľný Ficov poslanec Ján Podmanický vo veľkom v televízii vysvetľoval, prečo by mali byť len jednokolové. Veď dobre, ono by to asi fakt ušetrilo čas aj peniaze, ale neviem sa zbaviť pocitu, že toto nie je ten pravý motív jeho prehnanej iniciatívy.

Jasne to zhodnotil Boris Kollár (Sme rodina), ktorý povedal: „Zistili ste, že máte nižšie preferencie, tak sa snažíte aj takto si v krajoch udržať moc.“ To bola však zároveň asi jediná rozumná a nová veta, ktorú zo seba opozičný poslanec vypustil. Všetko ostatné tu už bolo - reči o politikoch, ktorí sú tu už štvrťstoročie a nič pre občanov nerobia, až po oligarchov, ktorí všetko ovládajú. Boris, to sme už počuli. Niečo nové nemáš? Odkedy ti odišli tí traja poslanci, akosi je okolo teba ticho.

Ešteže sa z času na čas objaví nejaká ďalšia matka tvojho dieťaťa. Lebo inak by si už nebol zaujímavý ani do Smotánky. Sorry. Aby som však bola spravodlivá, ani zvyšok opozície sa nejako v práci nepretrhne a rieši najmä svoj piesoček. Najväčšia opozičná strana Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka predstavila nové priority strany. Vypracovanie vízie do roku 2024 je podľa šéfa liberálov aj reakciou na to, že opozícii vyčítali, že žiadnu víziu nemá.

Každá strana by podľa neho mala mať vypracovaný podobný dokument, aby vedela, kam sa chce uberať. Pre SaS materiál predstavuje rámec na nasledujúci volebný program. Super. Sulíkovcov nezaujíma, čo sa deje teraz, dôležité je pripraviť tie správne vízie pre budúce voľby. Neviem ako vy, ale moja predstava o práci opozície je predsa len trochu iná. Smutné.

Naopak, veselo je vo zvyšku koalície. Napríklad takí dankovci. Keď Jaroslav Paška vyhlásil cez víkend v diskusnej relácii RTVS, že predlžovanie vyšetrovania kauzy Bašternák nepomáha Smeru ani ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, musela som sa normálne smiať. Kde bol tento pán doteraz? Riešil nový rokovací poriadok, ktorý je momentálne alfou a omegou priorít u dankovcov? Čo tam po Bašternákovi, horalky a tričká, to je problém! Ale aspoň o nich počuť, čo sa o bugárovcoch rozhodne povedať nedá. Keby nemali ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú a jej nový protischránkový zákon, ani by sme nevedeli, že tu sú.

Aj tak sa až v januári ukáže, či táto iniciatíva prinesie nejaké ovocie, alebo bola len ďalším výkrikom do tmy. Niekedy mám pocit, že Slovensko je také pomýlené Kocúrkovo. V tom originálnom, Chalupkovom, vládli hlúpi múdrym. V tom našom mám občas pocit, že vládnu hlúpi ešte hlúpejším. Nie, nechcem teraz urážať Slovákov, pretože tiež patrím medzi nich, ale - dokedy im to všetko dovolíme?

Dokedy ešte z nás budú robiť hlupákov? Keď som videla pred pár dňami zábery z násilných protivládnych demonštrácií vo Florencii, uvedomila som si smutnú pravdu - Slováci sú naozaj národ holubičí. Radosť im vládnuť. Ozaj, viete, čo bolo hlavné motto v Kocúrkove? Čo sa smeješ? Reč je o tebe. Mne teda do smiechu rozhodne nie je. A vám?

Komentár Nancy Závodskej: Sme naozaj hlúpi?

Výber pre vás