Karol Lovaš

Slovensko má za sebou druhé výročie brutálnej vraždy v&nbsp;bare Tepláreň. Treba sa k&nbsp;tejto udalosti vracať. Pripomínať si ju. Rovnako ako atentát na predsedu vlády. Netreba ich zneužívať. Vyvolávať nimi ďalšie vášne. Ani boje. V&nbsp;oboch prípadoch ide o&nbsp;dôležitú pripomienku, kam až môže zájsť ľudská nenávisť. Mali by sme vedieť, že v&nbsp;každom človeku je kus Žida a&nbsp;nacistu. Mítingy koalície a&nbsp;opozície nech zostanú odstrašujúcim príkladom, že zviera v&nbsp;nás nehodno prikrmovať. Vyrastie. Vražda dvoch mladých ľudí aj atentát na premiéra sú cestou, po ktorej nesmieme viac kráčať. Brehy rámcované smrťou a&nbsp;krvou. Mali by sme sa naučiť vtesnať medzi ne. Kráčať rovno. Neuhýbať do slepých uličiek. Nech sú akékoľvek lákavé. Nebojovať proti sebe. Nedémonizovať druhého. Snažiť sa mu porozumieť. So svojimi českými študentami, budúcimi novinármi z&nbsp;Karlovej univerzity, vyrážam na Slovensko. Ukázať im naše bohatstvo. Slovenského človeka. Zájdeme do Teplárne. Aj na úrad vlády. Brehy sú v&nbsp;živote dôležité. Chránia nás. Navštívime Katedrálu svätého Martina spojenú s&nbsp;históriou viacerých európskych národov. A&nbsp;našou slávnou minulosťou. Stretneme sa s&nbsp;Františkom Mikloškom. Predsedom vlády. Aj prezidentom. Pôjdeme na hrad. Aj na UFO nad Dunajom. Do obrátenej pyramídy. Na bryndzové halušky a&nbsp;šúľance s&nbsp;makom. Do Národného na Ježiša z&nbsp;Montrealu. K&nbsp;radošincom pozrieť sa na seba. Deti doby je názov hry, ktorú som ešte nevidel. Príde za nami aj kamarát Jozef. Bývalý vrah a&nbsp;alkoholik. Obrátený hriešnik, ktorý už roky pracuje ako ošetrovateľ v&nbsp;domove dôchodcov. Farebný obrázok malého Slovenska. Plný pestrých ľudí žijúcich vedľa seba. „Čo sa môžeme opýtať Roberta Fica?“ vyzvedal študent, ktorý s&nbsp;ním bude robiť rozhovor. „Čo len chcete. Šikovný politik dokáže vašu otázku využiť vo svoj prospech.“ Som rád, že sa s&nbsp;nami stretne premiér. Aj prezident. Je od nich milé, že budú na chvíľu trenažérom, učebnou pomôckou k&nbsp;výučbe budúcich novinárov. Že im dajú šancu. Že ju dajú sebe. Naučiť sa niečo od mladých. Snáď spoločne pochopíme, že sa nemusíme navzájom báť. Mať zo seba strach. Že sa môžeme aj príjemne prekvapiť. Nie iba šokovať. Že novinár a&nbsp;politik nie sú odsúdení na boj. Ale na vzájomné pochopenie. Od čias Vladimíra Mečiara zvádzajú neľútostný boj na život a&nbsp;na smrť. Čmárajú Kainovo znamenie na hlavu „nepriateľa“. Živé terče pre bláznov medzi nami. Naša cesta je dôležitou cestou prekračovania hraníc. Vystúpiť zo svojho geta a&nbsp;vstúpiť do geta oproti je nevyhnutná terapia, ktorú potrebujeme. Aby sme sa znovu naučili vedľa seba žiť ako ľudia. Medzi dvoma brehmi lemovanými smrťou a&nbsp;krvou je priestor na život. Chcem ho ukázať študentom. Aj tým, ktorých navštívime. Podať si ruku. Pozrieť sa do očí. Stať sa darom. Nie iba bremenom, ako to neraz je. Slovensko nie je zlá krajina. Len trochu doráňaná. S&nbsp;ubolenými ľuďmi vyčerpanými bojom. Krásna zem plná krásnych ľudí. Mali by sme si to častejšie hovoriť.

Brehy. Načmárané Kainovo znamenie na hlave nepriateľa

plus7

Plus 7 dní

Komentáre

politika

Článok

Aktuálne

Kauzy

Prominenti

Príbehy

Rozhovory

Zázračný svet

Kvízy

Video

Pluska.sk

Brehy. Načmárané Kainovo znamenie na hlave nepriateľa

Súvisiace články

Nájomníci. O biči premiéra na neposlušných partnerov

O mladšom bratovi a poučení z politického krízového vývoja

KOMENTÁR Čo vyplýva z Ficovho konsolidačného balíka? Chudobní majú nárok len na jedlo

Výber pre vás