Karol Lovaš

Pápež František môže hovoriť o&nbsp;šťastí, že cirkev už nepraktizuje inkvizíciu. A&nbsp;upustila aj od iných tradícií, pre ktoré sa nepohodlným pápežom v&nbsp;minulosti končil život predčasne. Inak by horel na hranici. Alebo tíško zaspal po pohári otráveného vína. Za dvetisíc rokov sa predsa len katolíci posunuli k&nbsp;lepšiemu. Františkov boj za požehnávanie osôb žijúcich v&nbsp;neregulárnych vzťahoch ukazuje, aký malý ten posun v&nbsp;skutočnosti je. Vlastná história usvedčuje cirkev z&nbsp;boja proti človeku. Inkvizícia. Križiacke výpravy. Odpustky. Násilná evanjelizácia. Pochovávanie samovrahov za cintorínom. Nerestný život pápežov, biskupov a&nbsp;kňazov. Ekonomické škandály. Bazilika svätého Petra postavená z&nbsp;krvavých peňazí zbedačeného ľudu. Cirkevné dejiny ukazujú, že jej predstavitelia nie vždy sami žili, ako hlásali a&nbsp;k&nbsp;čomu zaväzovali žiť aj ostatných. Čo je dovolené Bohu, nie je dovolené „obyčajným“ veriacim. Keď kňaz poruší celibát, ožení sa a&nbsp;má deti, nie je preňho problém vyriešiť si jednoduchým spôsobom vzťah k&nbsp;cirkvi. Ak má záujem, môže ďalej žiť sviatostný život. Inak sú na tom rozvedení. Cirkev sa k&nbsp;nim správa horšie ako k&nbsp;vrahom. Meria dvojakým metrom. Pre našich. A&nbsp;vašich. Pokrytectvo, pýcha, inštitucionálna nadradenosť robia z&nbsp;nej v&nbsp;očiach ľudí skanzen, ktorý čoraz menej zaujíma väčšinovú spoločnosť. Rýchle svätorečenie pápeža Jána Pavla II. bolo nedôstojným pľuvancom do tváre Kristovej nevesty. Zďaleka pritom nejde len o&nbsp;kauzy spojené s&nbsp;menami amerického kardinála McCarricka či zakladateľa Kristových legionárov kňaza Marciala Maciela. Iný na jeho mieste by bol prinajmenšom suspendovaný, ak nie laicizovaný. On bol teatrálne povýšený na oltár. Toto všetko robí z&nbsp;cirkvi nedôveryhodnú morálnu ustanovizeň. V&nbsp;rukách má jediný nástroj na ovládanie ľudí. Ich sexualitu. Penis a&nbsp;vagína sú pre cirkev zlatým teľaťom. Rovnako tak hriech. Denne dokazuje, že bez nich akoby nedokázala fungovať. Bez neustáleho hľadania nepriateľa. V&nbsp;obsesívnom hrabaní sa medzi spodnou bielizňou veriacich. O&nbsp;čo ide Františkovi? O&nbsp;jediné. Ukázať blízkosť Boha a&nbsp;cirkvi všetkým, ktorí sa ocitli v&nbsp;rôznych situáciách a&nbsp;žiadajú o&nbsp;pomoc, aby mohli pokračovať a&nbsp;niekedy aj začať v&nbsp;ceste viery. Mohutná kritika pápeža ukazuje, ako veľmi zostáva cirkev vzdialená Ježišovmu ideálu. K&nbsp;veriacim sa správa ako poisťovacia spoločnosť, ktorá pri prvom probléme svojho klienta dáva od neho ruky preč. To nie ľudia, cirkev by mala prosiť o&nbsp;požehnanie. A&nbsp;odpustenie. Za všetky krivdy a&nbsp;pohoršenia, ktoré spáchala a&nbsp;pácha. A&nbsp;Boh? Žehná cirkvi. Objíma svoju neviestku v&nbsp;zlate a&nbsp;striebre. V&nbsp;purpure a&nbsp;čipkách. Lebo je verný. Zostáva s&nbsp;človekom, aj keď nie je dobrý. Ideálny. Aj vtedy, keď človek robí zlé veci. Je s&nbsp;ním. Aby ho mohol chytiť za ruku vo chvíli, keď sa rozhodne byť iný. Aby mu pomohol vrátiť sa. Aby na to všetko človek nebol sám. Prejavom Božej blízkosti a&nbsp;súcitu je jeho požehnanie. Cirkev by si mala vážiť, že s&nbsp;jej históriou ešte niekto o&nbsp;jej požehnanie vôbec stojí.

Text: Karol Lovaš, spisovateľ

Hranicu pre pápeža! František môže hovoriť o šťastí, že cirkev už nepraktizuje inkvizíciu

Výber pre vás

Hranicu pre pápeža! František môže hovoriť o šťastí, že cirkev už nepraktizuje inkvizíciu

Súvisiace články

KOMENTÁR: Sankčná politika proti Rusku nefunguje. Nielen podľa Fica

KOMENTÁR Epidémia: Ak nenájdeme spôsob zmeniť rebríček hodnôt, Parchovany sa budú opakovať

KOMENTÁR KAROLA LOVAŠA Z vojny sme spravili lascívnu šou

Výber pre vás