Jana Šimíčková

Čaro vianočných sviatkov sa pretavuje aj do štedrejšej pomoci pre chorých, postihnutých, sociálne slabších, či pre rôzne zariadenia, ktoré sa starajú o&nbsp;týrané a&nbsp;zúbožené zvieratá. Jednoducho pre tých, ktorí sú na to bytostne odkázaní. Práve počas Vianoc akosi citlivejšie vnímame prosby ľudí, ktorí pre záchranu svojho najbližšieho zahodia všetku hrdosť a&nbsp;verejne žiadajú o&nbsp;poskytnutie čo i&nbsp;len malého finančného príspevku, oblečenia, či teplého jedla. Áno, mnohí nešťastníci sú dnes v&nbsp;situácii, kedy je pre nich aj jedno darované teplé jedlo denne záchranou.

Na Slovensku ale máme skupinu elitných policajtov, ktorí biedou &nbsp;netrpia. Každý z&nbsp;nich poberá mesačný príjem, hoci aktuálne na úrovni minimálnej mzdy, keďže sú kvôli rôznym obvineniam postavení mimo službu. V&nbsp;minulosti im však výšku platov mohli závidieť aj ministri! Veru, veru, tak si ich prácu a&nbsp;zanietenosť nadriadení cenili. Napriek tomu dnes títo elitní policajti nariekajú a&nbsp;sťažujú sa, že nemajú z&nbsp;čoho platiť hypotéky, že nemajú z&nbsp;čoho platiť deťom školné. &nbsp; Za výdatnej pomoci niekoľkých médií a&nbsp;mimovládnych organizácií zašli&nbsp; ešte ďalej. Bez hanby si prostredníctvom verejnej zbierky nechávajú posielať peniaze od bežných ľudí. Na živobytie. Na hypotéky. Na školy pre svoje deti. Človeku nad tým zostáva rozum stáť! Táto skupina elitných policajtov natoľko uverila vo vlastnú dôležitosť, že stratila akúkoľvek súdnosť. Bez zábran dokážu žiť s&nbsp;tým, že na ich pomyselný účet tečú vďaka abnormálnej mediálnej propagande desiatky tisíc eur, zatiaľ čo rodinám v&nbsp;núdzi, či zvieracím útulkom sa častokrát nepodarí vyzbierať ani minimum žiadaných finančných prostriedkov.

Nie, problém nie je v&nbsp;darcoch, ktorí sú ovplyvnení masívnou kampaňou. Problém je v&nbsp;elitných policajtoch, z&nbsp;ktorých jeden, ten najdôležitejší, pred pár dňami poďakoval vláde Roberta Fica za odklepnutie trinásteho dôchodku. Lebo ľudia teraz posielajú tento trinásty dôchodok elitným policajtom. Nuž áno, najdôležitejší elitný policajt frajersky poďakoval vláde Roberta Fica, z&nbsp;ktorej sa v&nbsp;skutočnosti vysmieva. Smutné je, že sa zabudol poďakovať dôchodcom. Ale to je jednoducho on, najdôležitejší elitný policajt. Policajt, ktorý prezradil istému novinárovi píšucemu aj knihy, tá najnovšie je o&nbsp;elitných príslušníkoch pomenovaných po tom najdôležitejšom z nich, že až do roku 2020 volil stranu Smer. Robil tak napriek tomu, že počas vlád Roberta Fica sa údajne na pravidelnej báze stretával s&nbsp;korupciu. Nie, nič proti tomu nepodnikal, teda proti korupcii. Veď prečo, keď jemu bolo fajn. O&nbsp;neho sa vlády Roberta Fica ako o&nbsp;elitného policajta celkom dobre starali, akú logiku by teda malo zbytočne sa vŕtať v&nbsp;nejakej korupcii. Ale teraz je to už iné. Teraz konečne stojí na tej správnej strane. Na tej, ktorá bojuje s&nbsp;temnými silami. So zlom, ktoré ho vlani postavilo mimo službu. So zlom, ktoré ho tým odsúdilo na výkon trestu domáceho väzenia a&nbsp;pripravilo tak o&nbsp;krásne chvíle strávené s&nbsp;rodinou.

Toto dnes úplne vážne hovorí elitný policajt. Ľuďom podsúva naratív, že ako príslušník postavený kvôli obvineniam mimo služby je vlastne v&nbsp;domácom väzení, pričom od verejnosti očakáva patričnú ľútosť a&nbsp;zrejme aj finančnú pomoc. Sám pritom veľmi dobre vie, že klame. Jeho údajné domáce väzenie totiž znamená jediné. Osem a&nbsp;pol hodiny, čo je obvyklý pracovný čas, sa musí zdržiavať na adrese svojho trvalého bydliska. Inými slovami, ak pracujúci človek musí byť fyzicky prítomný na mieste, ktoré mu určí zamestnávateľ, pretože v&nbsp;opačnom prípade by mu&nbsp;hrozil ,,vyhadzov“, tento elitný policajt je doma. A&nbsp;poberá za to minimálny plat. Nemá však na nohe monitorovací prístroj, nie je pripútaný k&nbsp;radiátoru putami, ani pred jeho dverami nestojí strážnik.&nbsp; Po uplynutí osem a&nbsp;pol hodiny môže fungovať ako všetci ostatní pracujúci ľudia. Môže sa vybrať na nákupy, môže si ísť zacvičiť, môže ísť do krčmy, môže kdekoľvek tráviť čas s&nbsp;rodinou, ak pravdaže práve nepropaguje knihu o&nbsp;elitných policajtoch. Ale môže si tiež pokojne zájsť na fajnovú husacinku do prvotriedneho podniku. Do podniku, ktorého návštevu si pri pohľade na ceny tamojších pokrmov obyčajný pracujúci človek radšej poriadne premyslí. &nbsp;

Tento sebestredný elitný policajt považovaný časťou verejnosti &nbsp;za novodobého národného hrdinu, posedenie pri husacinke nedávno skutočne absolvoval. Spolu s&nbsp;inými elitnými policajtmi. A tiež s&nbsp;niekoľkými ďalšími jedincami, ktorí boli ešte pred pár mesiacmi označovaní za špeciálnych. Jeden z&nbsp;týchto kedysi dobre platených špeciálnych jedincov bol medzičasom tiež postavený mimo výkon svojej práce. Lebo ho obvinili z&nbsp;nekalej činnosti. Napriek tomu získal ocenenie Biela vrana. Aktuálne, podobne ako elitní policajti, pýta peniaze od ľudí. Na živobytie, na právnika. Otázne je, kto zatiahol tú husacinku. Možno bežní ľudia prostredníctvom verejnej zbierky. A možno advokát elitných policajtov, ktorý v&nbsp;minulosti sľuboval, že im svoje služby poskytne úplne zadarmo. Úplne zadarmo to napokon nebolo. O&nbsp;tom by vedeli porozprávať istí odborárski šéfovia, ktorí však radšej mlčia.&nbsp;

Keď národný hrdina žobre o peniaze a potom sa v prvotriednom podniku oblizuje po husacinke

Výber pre vás