Rastislav Boldocki

Neprejde týždeň, aby nejaký východoeurópsky politik nespôsobil rozruch a&nbsp;nevôľu svojimi vyhláseniami o&nbsp;vojne na Ukrajine. Dlhé mesiace bol v&nbsp;tejto disciplíne neohrozeným regionálnym šampiónom Viktor Orbán, no v&nbsp;poslednom čase mu úspešne sekundoval slovenský premiér Robert Fico a&nbsp;poľský prezident Andrzej Duda. Prvý sa blysol postrehom o&nbsp;žiadnej vojne a&nbsp;„absolútne normálnom živote v&nbsp;Kyjeve“, druhý zas spochybnil schopnosť Ukrajiny získať späť Krym, lebo polostrov je „zvláštnym miestom aj z&nbsp;historických dôvodov, pretože v&nbsp;skutočnosti bol väčšinu času v&nbsp;rukách Ruska“. Ak sa pýtate mňa, pred celoplošným pobúrením by som uprednostnil cielený prístup, rozmenil to na drobné. Pokiaľ ide o&nbsp;slovenského ministerského predsedu, jeho slová nenechávajú takmer žiadny priestor na obhajobu. Povedať, že v&nbsp;Kyjeve nie je vojna, je nielen bezcitné, ale aj trochu nebezpečné. Ide totiž o&nbsp;bagatelizovanie násilia. Lebo normálny život určite nevyzerá tak, že na mesto – hoci len z&nbsp;času na čas – dopadajú výbušné drony či rakety, že ženy žijú v&nbsp;strachu o&nbsp;svojich manželov na fronte a&nbsp;muži sa boja sprísnenia odvodovej povinnosti a&nbsp;povolávacieho rozkazu. Základným kameňom normálnosti je pocit bezpečia, bez neho nežijeme, iba prežívame. Rovnako nešťastné je odvolávanie sa poľskej hlavy štátu na historické dôvody a&nbsp;zdôrazňovanie skutočnosti, že Krym bol dlhodobo v&nbsp;ruských rukách. Na debatu o&nbsp;tom, komu patrí pol­ostrov, nemajú totiž tieto argumenty žiadny vplyv. Respektíve by ho nemali mať. Pri rozpade Sovietskeho zväzu Krym, aj so súhlasom Moskvy, pripadol Ukrajine a&nbsp;tým by sa každá diskusia mala končiť. Akékoľvek návraty do bližšej či vzdialenejšej minulosti sú v&nbsp;takýchto prípadoch nielen nepodstatné, ale aj – opäť raz – trochu nebezpečné. Na našej planéte je množstvo kúskov zeme, na ktorých niekedy žili príslušníci iného etnika alebo patrili inej krajine ako dnes. Ak by všetky vlády sveta začali vznášať územné požiadavky na základe historických argumentov, ocitli by sme sa na okraji anarchie. Naopak, prvá časť sporného výroku Andrzeja Dudu je už iný prípad. Otázky, či, dokedy a&nbsp;za akú cenu je ukrajinská armáda schopná získať späť stratené územia, sú úplne legitímne. A&nbsp;nielen to. V&nbsp;čase, keď na kolektívnom západe cítiť únavu z&nbsp;finančnej podpory Ukrajiny a&nbsp;blížiace sa americké voľby môžu ochotu pomáhať dodatočne naštrbiť, je dokonca potrebné jasne a&nbsp;jednoznačne na ne odpovedať. Lebo trochu nebezpečné môže byť aj zatváranie očí pred realitou a&nbsp;za každú cenu sa hnať za nedosiahnuteľnými cieľmi. Aby sa nestalo, že Kyjev sa absolútne normálneho života ešte veľmi dlho nedočká.

KOMENTÁR Áno, v Kyjeve je vojna, Krym patrí Ukrajine, ale podarí sa ho oslobodiť?

Autor článku

Rastislav Boldocki

Výber pre vás

KOMENTÁR Áno, v Kyjeve je vojna, Krym patrí Ukrajine, ale podarí sa ho oslobodiť?

Autor článku

Rastislav Boldocki

Súvisiace články

KOMENTÁR: Sankčná politika proti Rusku nefunguje. Nielen podľa Fica

KOMENTÁR Epidémia: Ak nenájdeme spôsob zmeniť rebríček hodnôt, Parchovany sa budú opakovať

KOMENTÁR Najkrajšie, aké tu boli: Vianoce oslavujeme nelogicky, sú však aj väčšie tragédie

Výber pre vás