Karol Lovaš

A máme to za sebou. Kresťanské dni hnevu. Ochrancovia Boha a Cirkvi na internete, lamentujúci nad obrazom „Poslednej večere“ na úvodnom ceremoniáli Olympijských hier v Paríži, naháňali strach. Česť všetkým, ktorí argumentovali vecne. Bez agresie. Organizátori hier sa kresťanom za výjav, ktorý ich mohol uraziť, ospravedlnili. Ešteže je letná olympiáda len raz za štyri roky. Ak by bola častejšie, to by sme sa už nemuseli báť len radikálnych moslimov. Kresťanskí fundamentalisti a „obrancovia“ viery sú ich zdatnými konkurentmi. V tej žlči, ktorú za posledné dni poniektorí vypustili na internete, sme sa mohli utopiť. Urputné hľadanie vnútorného a vonkajšieho nepriateľa je poznávacím znamením Cirkvi. Za dvetisíc rokov ním nakazila aj svet. Akoby sme v ňom bez nich nevedeli žiť. A pritom je to tak jednoduché. Ježiš učil svojich nasledovníkov prinášať úžitok. To je cieľom kresťanstva. Deliť sa. Byť užitočný svojmu blížnemu. Mať ho rád. Ježiš sýtil zástupy a nezaujímalo ho, kto v nich je. Miluje človeka. To je preňho rozhodujúce. Kvôli nemu sa stal človekom. Aby nám ukázal, čo to znamená. Že nemá byť človek človeku vlkom. Ale priateľom. Bratom. Nemá ho súdiť. Ale milovať. Pretože Ježiš neprišiel súdiť, ale ukázať cestu. Volať k nasledovaniu. Prišiel človeka zachrániť. Čo robíme my? Aký úžitok prinášame blížnemu? Čo z nás má? Čo má z môjho kresťanstva? Čo mám z neho ja? Nemali by sme si o sebe toľko namýšľať. Lebo na svete nežijeme sami. Kultúra Európy bola a zostáva nielen kresťanská. Ale tiež židovská. Pohanská. Ateistická. Žijeme vedľa seba. Všetci sme ľudia. Kresťania nie sú pupkom sveta. Mali by sme byť jeho soľou. Nie jedom. A vzhľadom na vlastnú minulosť, keď sme druhých, ktorí neboli ako my, zabíjali, by sme sa mali menej pohoršovať nad inými. Mali by sme byť radi, že vôbec od nás ešte niekto niečo chce. A my mu môžeme poslúžiť. Ako povedal pápež František pri 600. výročí narodenia majstra Jána Husa v Lateránskej bazilike: „Pohoršujeme sa, keď tí z ISISu zaživa upália pilota v klietke, ale my sme predsa vo svojich dejinách robili to isté. Ublížili sme Matke Cirkvi. V svedomí máme preto nosiť prosbu o odpustenie za tento príbeh vlastnej rodiny, za každého, koho sme zabili v Božom mene.“ To je kresťanské. Minulosť nám káže menej sa pohoršovať. A viac premýšľať. Ježiš miluje hriešnikov. Miluje nevestu Cirkev, aj keď bola neraz skôr jeho neviestkou. Neopúšťa hriešnika. A už vôbec nemá potrebu posmievať sa mu. A ukazovať naňho prstom. Organizátori sa ospravedlnili. Dni hnevu máme za sebou. Snáď budeme zas nejaký čas žiť spolu v pokoji. Ako ľudia. Dostali sme pekný príklad. Hodný nasledovania, keď náhodou niekoho urazíme pre zmenu my. Vieme, čo robiť.

KOMENTÁR Kresťanské dni hnevu. Olympijský ceremoniál vzbudil vášne

KOMENTÁR Dies irae alebo Olympijský ceremoniál vzbudil vášne

plus7

Plus 7 dní

Komentáre

korektný obsah

Článok

Aktuálne

Kauzy

Prominenti

Príbehy

Rozhovory

Zázračný svet

Kvízy

Video

PLUSKA.sk

KOMENTÁR Kresťanské dni hnevu. Olympijský ceremoniál vzbudil vášne

Súvisiace články

KOMENTÁR Premiér Fico podhazuje opozícii ideologické návnady. Skáču po nich ako po zlatej rybke

KOMENTÁR Tak nám zrušili RTVS, budeme niekoľko dní čítať žalospevy

KOMENTÁR Nahnevaný biely muž na ceste do Bieleho domu

Varovanie Macronom. Európski lídri budú tak dlho šponovať voličov, až stratia nervy

KOMENTÁR Politický kút extrémistom vyhovuje. Po eurovoľbách z neho ale vyšli

Výber pre vás