Michal Teplica

Trúfnem si povedať, že aktuálne je najskloňovanejším členom vlády Martina Šimkovičová. Po ére skoro neviditeľnej predchodkyne Natálie Milanovej sa súčasná ministerka kultúry o&nbsp;publicitu ozaj nemusí báť. Ak od týchto riadkov očakávate jej kritiku, apel na odstúpenie, podporu petícií a&nbsp;protestov, sklamem vás. Presnejšie povedané, v&nbsp;tejto fáze je to zbytočné. Verejný tlak zohráva svoju rolu, ale faktom je, že rozhodnú politici, ktorí majú moc. Pokúsim sa preto poskytnúť trochu iný pohľad, ktorý presahuje osobu kritizovanej ministerky a&nbsp;týka sa všetkých politikov. Tí sa do verejných funkcií, aj tých ministerských, dostávajú bez toho, aby absolvovali pohovor alebo prešli výberovým konaním, kde by posúdili ich predpoklady, zručnosti a&nbsp;skúsenosti. Tieto posty sú neraz skôr za odmenu, miernejšie povedané, za politickú prácu, ktorá je na míle vzdialená od reálneho riadenia ministerstva. Dôsledky takého spôsobu výberu „top manažérov“ štátu sú fatálne nielen pre Slovensko, ale aj pre samotných politikov, aj keď si to neuvedomujú, nepripúšťajú alebo nechcú priznať. Preto si často kladiem otázku, ako sa v&nbsp;tých pozíciách a&nbsp;rolách cítia samotní politici ako ľudia. Ľudia so súkromným životom, snami, s&nbsp;ambíciami, cieľmi a&nbsp;sebarealizáciou v&nbsp;práci. Ako to prežívajú? Seriál Nemocnica na okraji mesta nakrútili v&nbsp;roku 1977. Klenot československej filmovej tvorby daného obdobia poskytuje množstvo scén a&nbsp;rozhovorov, ktoré môžeme pokojne označiť za učebnicu pracovnej psychológie. Pri úprimnom hľadaní rovnováhy, ako politika neuraziť, ale v&nbsp;plnej miere mu priamo doručiť názor o&nbsp;jeho výkone funkcie, som si spomenul na scénu, v&nbsp;ktorej legendárny doktor Štrosmajer vysvetľuje neschopnému doktorovi Cvachovi, prečo je jeho odchod z&nbsp;nemocnice nezvratný. Štrosmajer: „Skúsim to ja nazývať veci pravými menami. Pozrite sa, pán kolega, na vašom mieste by som ,práskol‘ do koní a&nbsp;zmizol z&nbsp;ortopédie, ako najrýchlejšie by som mohol.“ Cvach: „Ale prečo?“ Štrosmajer: „Prečo? No preto, že vy a&nbsp;ortopédia sa nemáte radi. To vy o&nbsp;ňu usilujete, ja by som dokonca povedal, že sa ju pokúšate aj znásilniť, ale ona je to kobylka nepoddajná a&nbsp;zlého jazdca vyhadzuje zo sedla. Cvach: „A&nbsp;viete to tak istotne?“ Štrosmajer: „Pozrite sa, Cvach, najdôležitejšia vlastnosť v&nbsp;živote pre človeka je poznať sa. Nemyslieť si ani viac, ale ani menej, ako je. Oboje je strašne ťažké. V&nbsp;chirurgii to zas našťastie až také ťažké nie je. Tam sa to dozviete bezpečne v&nbsp;priebehu dvoch-troch rokov, ale vy ste sa to od nás dozvedel dosť razantným spôsobom. Tak, čerta, poviete mi, čo vás tu ešte drží?“ Cvach: „Ale ja som nikdy nedostal šancu!“ Štrosmajer: „Pán kolega, tu sa žiadne šance nedostávajú. Tu ide o&nbsp;ruky, o&nbsp;nohy a&nbsp;o&nbsp;život. Váš boj je márny a&nbsp;prehratý.“ Ak nie je tento rozhovor dostatočným mementom, pripomínam príbeh a&nbsp;osud bývalého premiéra Matoviča, ktorý mal v&nbsp;čase nástupu podporu parlamentu s&nbsp;ústavnou väčšinou.

KOMENTÁR Dôležitá otázka pre politikov, nielen Šimkovičovú: Poznáte svoje miesto?

Výber pre vás

KOMENTÁR Dôležitá otázka pre politikov, nielen Šimkovičovú: Poznáte svoje miesto?

Súvisiace články

KOMENTÁR Muži bijú v ringu ženy a ostatní tlieskajú. Je to emancipácia? Nie. Hanba

KOMENTÁR Rež a rúbaj. Slováci sú národ, ktorý nemá rád sám seba

KOMENTÁR: Naozaj je urážka, keď niekto povie, že sa ženy dlho líčia?

KOMENTÁR Povinný vojenský výcvik? Diskusia o ňom bude nevyhnutná už čoskoro

KOMENTÁR Časy sa menia. Ukrajinci už nechcú umierať vo vojne

KOMENTÁR Pozor na suterén. Kultúra je dôstojná, nepristane jej

Výber pre vás