Rastislav Boldocki

Asi už ničomu nerozumiem. Okolo otváracieho ceremoniálu olympijských hier v&nbsp;Paríži sa zdvihol neuveriteľný humbug, akoby v&nbsp;podstate nešlo len o&nbsp;zábavu. Kritici hovoria o&nbsp;privolávaní satana, dekadencii, zvrhlosti. Akoby úlohou umenia nebolo aj provokovať, posúvať hranice či spochybňovať konvencie. Samozrejme, nie všetkým sa to musí páčiť, ale vždy je tu možnosť vypnúť televízor a&nbsp;venovať sa veciam, ktoré považujete za zmysluplnejšie. Pokiaľ ide o&nbsp;mňa, bola to poriadna šou s&nbsp;lepšími a&nbsp;so slabšími momentmi. Ak ma niečo zamrzelo, tak akési odsunutie samotných športovcov na vedľajšiu koľaj, ktorí v&nbsp;loďkách na Seine tak trochu pôsobili ako zmoknutí štatisti. Ale hovorím, proti gustu žiadny dišputát.

Osobne ma oveľa viac znepokojuje, že hry sa pomaly ani nezačali a&nbsp;už dvaja športoví komentátori boli stiahnutí z&nbsp;olympiády za nevinné poznámky. Poliak Przemysław Babiarz si počas otváracieho ceremoniálu dovolil povedať, že pieseň Imagine znázorňuje komunistickú víziu mieru, a&nbsp;jeho dni v&nbsp;Paríži boli spočítané. V&nbsp;polarizovanej krajine vedenie verejnoprávnej televízie usúdilo, že je to cez čiaru. V&nbsp;tejto súvislosti je zaujímavé pozrieť sa na to, čo si o&nbsp;piesni, v&nbsp;ktorej sa spieva o&nbsp;svete bez neba, náboženstva, štátov a&nbsp;vlastníctva, myslel jej autor John Lennon. „Ima­gine… je v&nbsp;skutočnosti komunistický manifest. Hoci ja nie som komunista ani člen žiadneho hnutia,“ povedal „beatle­sák“ a&nbsp;lepšie by to zrejme nevystihol ani sám Babiarz. Keby Lennon žil, zjavne by si dnes v&nbsp;poľskej televízii neškrtol. Aj keď na jeho piesne tam skladajú oslavné ódy.

Hádam ešte bizarnejší je prípad Boba Ballarda, uznávaného komentátora Eurosportu. Kým čakal na členky víťaznej plaveckej austrálskej štafety, ktoré trochu meškali, Brit v&nbsp;priamom prenose poznamenal: „Viete, aké sú ženy, poflakujú sa, dávajú si mejkap…“ Aj on v&nbsp;Paríži skončil – za údajný sexizmus. Niekoľkokrát som si prečítal spornú hlášku, a&nbsp;nech mi to dámy odpustia, nevidím v&nbsp;jeho slovách nič urážlivé. Lebo, áno, veľa žien sa líči a&nbsp;chlapi neraz musia na nich čakať. Je to neškodný humor na základe milého stereotypu. Keby na rozhovor s&nbsp;Bobom Ballardom meškali členovia mužskej štafety, rovnako mohol poznamenať niečo v&nbsp;zmysle – viete, akí sú páni, asi sa stratili a&nbsp;hanbia sa opýtať na cestu. Ani na tom by nebolo nič sporné a&nbsp;nijako by sa ma to ako muža nedotklo.

„Viete, aké sú ženy, poflakujú sa, dávajú si mejkap,“ povedal komentátor Eurosportu. Je to podľa vás sexizmus? 

Čo sa ma však trochu dotklo, je to, že v&nbsp;21. storočí vo vyspelej Európe komentátor dostane trest za vtip. „Optimizmus je ópiom ľudstva, zdravý duch páchne blbosťou. Nech žije Trockij,“ napísal v&nbsp;Kunderovom románe Žart na pohľadnicu presvedčený mladý ľavičiar priateľke. Hoci to myslel len ako vtip, súdruhovia mu poriadne strpčili a&nbsp;nadobro zmenili celý život. Samozrejme, v&nbsp;živote Boba Ballarda sa neudeje nič až také dramatické, ako to bolo v&nbsp;prípade Kunderovho hrdinu z&nbsp;50. rokov minulého storočia. Ale už skutočnosť, že je možné nájsť takúto, chvalabohu, stále ešte nedokonalú paralelu s&nbsp;nešťastným obdobím našej minulosti, stojí za zamyslenie.

KOMENTÁR: Naozaj je urážka, keď niekto povie, že sa ženy dlho líčia?

Autor článku

Rastislav Boldocki

Výber pre vás

KOMENTÁR: Naozaj je urážka, keď niekto povie, že sa ženy dlho líčia?

Autor článku

Rastislav Boldocki

Súvisiace články

KOMENTÁR Premiér Fico podhazuje opozícii ideologické návnady. Skáču po nich ako po zlatej rybke

KOMENTÁR Tak nám zrušili RTVS, budeme niekoľko dní čítať žalospevy

KOMENTÁR Nahnevaný biely muž na ceste do Bieleho domu

KOMENTÁR Všetci iba fňukajú. Už neplatí „myslím, teda som“, ale „trpím, teda som“

Varovanie Macronom. Európski lídri budú tak dlho šponovať voličov, až stratia nervy

KOMENTÁR Starí politici: Zverili by ste svojej babke do rúk atómovú bombu?

Výber pre vás