Karol Lovaš

Júnový prieskum volebných preferencií Focusu ukazuje, že prvé miesto patrí Smeru. O necelé tri percentá za ním je Progresívne Slovensko. Nasledujú Hlas, Republika, KDH, SAS a Maďarská aliancia. Z čísiel jednoznačne vyplýva jasný koaličný potenciál Ficovej strany. Zo skúseností vie, že voľby vyhrať nestačí. Dôležité je zostaviť vládu. Poučený vlastnou minulosťou, keď sa mu podarilo pohltiť koaličných partnerov, si dnes asi nikto neželá silný Hlas tak ako on. Horšie je to so SNS. Časť národných voličov už zobral Fico Kotlebovcom. Pred voľbami mu ďalších môže do Smeru priviesť Tomáš Taraba. Dá sa predpokladať, že pred parlamentnými voľbami skončí práve u Fica. Eurovoľby boli pre šikovných ľudí z kandidátky národniarov, medzi ktorých vicepremiér určite patrí, príležitosťou poobzerať sa po reálnej alternatíve pokračovania v politike. SNS ňou pre mnohých z nich nebude. Post predsedu parlamentu, o ktorý sa usiluje Andrej Danko, proces konca Slovenskej národnej strany iba urýchli. A možno aj uvažovanie politických osobností, ako je Tomáš Taraba. Robert Fico si to uvedomuje. Eurovoľby a odchod dvoch podpredsedov do bruselského „exilu“ je z jeho strany signál, že rozumie personálnej politike. Aj očakávaniam prípadných koaličných partnerov. Na jedno však zatiaľ Robert Fico nestačí. Na voličov Republiky. Národne orientovaný volič extrémneho ladenia je tu. A nie je vôbec slabý. Súperiť s predstaviteľmi týchto voličov je pre Fica príliš nebezpečné politické balancovanie, najmä ak sa znovu usiluje o návrat medzi európskych socialistov. Dobrý extrémista je žiadny extrémista. V praxi je to utópia. A tak sa ponúka iné riešenie. Dobrý extrémista je domestikovaný extrémista. Zárukou tejto domestikácie je napríklad parlament. Pozrime sa na Naše Slovensko a Republiku. Ich domestikácia dopadla nad očakávanie. Múdry demokrat si „hýčka“ a „vychováva“ svojho extrémistu. Ideálne na úrovni piatich percent. Aby mimo oficiálneho politického priestoru zbytočne nezamestnával tajnú službu. A aby sa extrémistickí voliči necítili viac frustrovaní, ako sú. Nič lepšie pre nich nemôžeme spraviť, ako ich postaviť do kúta. Nič viac ako politický kút si extrémista v duchu neželá. Zvykol si naň. Dokáže z neho ťažiť. Neobstojí, že mediálny priestor extrémistov legitimizuje. Legitimizoval ich volič. Vo voľbách. Mali by sme sa zamyslieť prečo? Ignorácia nestačí. Stávajú sa vďaka nej silnejšími. Ich zapájanie do verejného života a oslovovanie k relevantným témam je cesta, ktorá bola napokon konečnou pre Mariána Kotlebu v Banskej Bystrici. Uhríkova Republika je nateraz výzvou nielen pre Roberta Fica. Nepatrí do kúta. Rozhodol o tom volič vo voľbách. Nemali by sme ho ďalej pokúšať. Ale ukázať mu, že sa zmýlil. Bude to oveľa ťažšie, ako na neho vykrikovať. A nadávať mu. S nadužívaním nálepiek je to ako s kútom. Extrémistom pristanú. Dokonca si na nich môžu zakladať. Sú stále dostatočne príťažliví. A originálni. Vďaka nám.

KOMENTÁR Politický kút extrémistom vyhovuje. Po eurovoľbách z neho ale vyšli

Výber pre vás

KOMENTÁR Politický kút extrémistom vyhovuje. Po eurovoľbách z neho ale vyšli

Súvisiace články

KOMENTÁR Karol Lovaš: Nielen opozícia si môže teraz spytovať svedomie

KOMENTÁR Cui bono? Alebo: Kto vlastne profituje z politikárčenia okolo RTVS?

KOMENTÁR Hľadá sa ideálny človek a svet. Výsledkom je veľké porno

KOMENTÁR Život je príliš krátky, aby sme neboli spokojní alebo Prečo (nie) som demokrat

Zisky nacionalistov a populistov v eurovoľbách zrkadlia priepasť medzi politikmi a voličmi

Výber pre vás