Karol Lovaš

Spomínam si na polovicu deväťdesiatych rokov. Konkrétne na 10. marec 1997, kedy som sa ako reportér Rádia Twist ocitol v policajnom antone. Prinášal som informácie z Ministerstva kultúry. Šéfoval mu Ivan Hudec. Podobne ako dnes, umelci aj vtedy zachraňovali kultúru. Protesty podporovali osobnosti ako Ladislav Chudík, Martin Huba, či Peter Dvorský. Viacerí sa rozhodli počkať si na ministra, ktorý odmietal s umelcami hovoriť, priamo v budove. Vyviedla ich polícia. Emócie boli veľké. Predchádzali výsledky volieb v roku 1998 po ktorých zostavil vládu Mikuláš Dzurinda. V niečom sa však situácia od tej dnešnej predsa len líšila. Tí, ktorí ukazovali prstom na Hudeca, neboli ako on. Pri Chudíkovi, Hubovi a Dvorskom si ani nevieme predstaviť, že by z ich úst vychádzali urážky alebo nadávky. Faktom je, že ministerka má právo odvolať šéfov inštitúcií v pôsobnosti rezortu. Mala by to vždy urobiť tak, aby nevznikali pochybnosti o jej konaní. Mala by pochopiť, že dôležitý nie je len obsah komunikácie, ale tiež forma. A s tou Martina Šimkovičová bojuje od nástupu do funkcie. Zvlášť k predstaviteľom národných inštitúcií ako je SND a SNG by mala pristupovať s úctou, ktorú sama očakáva. Najmä, ak ide o osobnosti, ktoré sú rešpektované nielen doma. Na druhej strane, keď protestujúci umelci a predstavitelia kultúry očakávajú od ministerky slušnosť, sami by mali byť slušní. Nemali by používať „veľké slová“, nemali by nikoho urážať, zavádzať, ani klamať. Mali by sa poučiť z interpretácie Mateja Drličku, ktorý zverejnil, že mu výpoveď priniesla domov predstaviteľka rezortu spolu s dvoma „gorilami“. Ukázalo sa, že išlo o pracovníkov z právnického oddelenia ministerstva, nakoľko bol v tom čase práceneschopný. Nič v rozpore so zákonom. Naopak, pri práceneschopnom človeku predvídateľná vec. U umelcov sme zvyknutí, že hyperbolizujú. Pokiaľ chcú byť vo svojich protestoch úspešní, mali by byť iní ako tí, ktorých kritizujú. Inak budú pôsobiť len ako tetky na trhu. Súčasný problém je oveľa hlbší. Súvisí so Šimkovičovej predchodkyňami a predchodcami. Na granty z retortu posledných niekoľko rokov dosiahli len tí „naši“. Časť kultúrnej obce, ktorá nenosila správne politické tričko a názory, nechali doslova vyhladovať. Je viac, než žiadúce, aby mali prístup k peniazom umelci bez ohľadu na stranícku príslušnosť, prípadne názory. Rozhodovať by mala na prvom mieste ich kvalita. Stačí sa pozrieť pred rok 1989. Milan Rúfus písal básne o Bohu, Fulla s Hložníkom maľovali Ježiša a Máriu. Sväté predlohy. Bol komunizmus. A oni práve v ňom vytvorili svoje najlepšie diela. Boli dobrí. Ak kvalitu u tých najlepších dokázali rozlíšiť komunisti, mali by sme to vedieť aj my. Ministerka Šimkovičová ubližuje sama sebe. Slovenská kultúra ju prežije. Ako prežila aj Ivana Hudeca. Kto si naňho ešte spomenie? Reprezentanti kultúry by ju za žiadnych okolností nemali vtiahnuť do suterénu. To by sa tam stretli s pani ministerkou. Suterén kultúre nepristane. Má na viac než na nedôstojné politikárčenie.

KOMENTÁR Pozor na suterén. Kultúra je dôstojná, nepristane jej

KOMENTÁR Pozor na suterén. Dôstojnej kultúre nepristane

plus7

Plus 7 dní

Komentáre

korektný obsah

Článok

Aktuálne

Kauzy

Prominenti

Príbehy

Rozhovory

Zázračný svet

Kvízy

Video

PLUSKA.sk

KOMENTÁR Pozor na suterén. Kultúra je dôstojná, nepristane jej

Súvisiace články

KOMENTÁR Kresťanské dni hnevu. Olympijský ceremoniál vzbudil vášne

KOMENTÁR Muži bijú v ringu ženy a ostatní tlieskajú. Je to emancipácia? Nie. Hanba

KOMENTÁR Nahnevaný biely muž na ceste do Bieleho domu

KOMENTÁR: Naozaj je urážka, keď niekto povie, že sa ženy dlho líčia?

KOMENTÁR Povinný vojenský výcvik? Diskusia o ňom bude nevyhnutná už čoskoro

KOMENTÁR Časy sa menia. Ukrajinci už nechcú umierať vo vojne

KOMENTÁR Spoločnosť vševedkov. Už nikto nechce povedať „Neviem“

Výber pre vás