Anka Žitná Lučaiová

Autorom týchto škandalóznych výrokov je austrálsky kardinál George Pell, donedávna tretí najvyššie postavený cirkevný hodnostár vo Vatikáne. Od stredy minulého týždňa už nie je významný muž. Sedemdesiatsedemročný kardinál čaká na vynesenie výšky trestu, ktorý by mali oznámiť do dvoch týždňov. Hrozí mu až päťdesiat rokov väzenia. V&nbsp;decembri minulého roka ho dvanásťčlenná porota v&nbsp;Melbourne označila za vinného pre zneužívanie dvoch trinásťročných chlapcov zo speváckeho zboru. Došlo k&nbsp;nenu ešte v&nbsp;deväťdesiatych rokoch. V&nbsp;tom čase bol Pell arcibiskupom v&nbsp;Melbourne. Druhé obvinenie z&nbsp;podobného skutku minulý týždeň zrušili. Verejnosť si myslí, že aj v&nbsp;tomto prípade mal verdikt poroty znieť - vinný. K&nbsp;tomuto presvedčeniu prispel škandalózny výrok Pellovho obhajcu, ktorý v&nbsp;snahe dosiahnuť nižší trest pre svojho mandanta apeloval na porotu, aby brala do úvahy, že v&nbsp;prvom prípade šlo <em><strong>„len o&nbsp;obyčajný bežný sex, ktorý netrval ani šesť minút“</strong></em>. Pellofil, ako kardinála premenovala rozhorčená verejnosť, svoju vinu tvrdošijne odmieta. Nech už bude výška trestu akákoľvek - a&nbsp;je takmer isté, že kardinál do väzenia pôjde -, škody sú pre katolícku cirkev už teraz obrovské. Pell je popri washing­tonskom arcibiskupovi Theodorovi McCarrickovi už druhým vysokým hodnostárom uznaným za vinného zo sexuálneho zneužívania maloletých. Theodora McCarricka neodsúdil svetský súd, iba cirkevný - a&nbsp;prepustili ho z&nbsp;kňazského stavu. To isté sa dá očakávať aj v&nbsp;Pellovom prípade. Pre cirkev, ale hlavne pápeža Františka, sú to mimoriadne zlé správy - odsúdenie Pella, ktorý bol jeho pravou rukou v&nbsp;ekonomických otázkach a&nbsp;v&nbsp;boji proti korupcii, ohrozuje pápežove projekty reorganizácie spravovania financií i&nbsp;boj proti sexuálnemu zneužívaniu. Súdny verdikt prichádza v&nbsp;čase, keď pápež diskutuje s&nbsp;predsedami biskupských konferencií práve o&nbsp;otázkach sexuálneho zneužívania maloletých kňazmi - a&nbsp;ako sa vyrovnať so škandálmi, ktoré stíhajú rímskokatolícku cirkev po celom svete už nejaký čas. Vo svetle Pellovho rozsudku sa mnohí pýtajú, či sa možno v&nbsp;cirkvi úspešne s&nbsp;danou témou vyrovnať bez toho, aby ju to v&nbsp;očiach verejnosti fatálne nepoškodilo. Celé desaťročia sa vynárajú obvinenia a&nbsp;odhalenia zo sexuálneho zneužívania maloletých a&nbsp;mladistvých, väčšinou bez toho, aby sa podarilo páchateľov usvedčiť, keďže samotná cirkev sa z&nbsp;obáv z&nbsp;poškodenia povesti príliš nesnažila napraviť spáchané krivdy. Niektoré výskumy sú pritom alarmujúce. V&nbsp;roku 2013 austrálska vláda vytvorila komisiu, ktorá vyšetrovala prípady zneužívania v&nbsp;rôznych organizáciách. Zverejnené výsledky sú značne nepriaznivé pre katolícku cirkev - v&nbsp;rokoch 1950 až 2010 sedem percent kňazov vraj zneužívalo deti, v&nbsp;niektorých diecézach išlo dokonca až o&nbsp;15 percent. Skutočné počty sú pradepodobne vyššie, pretože nie každý prípad bol ohlásený či identifikovaný. V&nbsp;minulom roku boli v&nbsp;Nemecku zverejnené výsledky štúdie, na ktorej sa podieľali univerzity v&nbsp;Mannheime, Heidelbergu a&nbsp;Gießene. V&nbsp;období od roku 1946 do roku 2014 spáchalo 1&nbsp;670 klerikov 3&nbsp;677 sexuálnych deliktov na maloletých, prevažne chlapcoch. Skutočný počet obetí by mal byť aj tu oveľa vyšší, pretože expertom chýbali dostatočne transparentné údaje. V&nbsp;niektorých diecézach boli záznamy zničené, inde boli k&nbsp;dispozícii len niektoré, zjavne vyselektované podklady. Aj pri takto skreslených výsledkoch boli závery štúdie i&nbsp;pre cirkevných hodnostárov silná káva. Predseda nemeckej biskupskej konferencie kardinál Reinhard Marx po zverejnení výskumu vlani v&nbsp;septembri neskrýval zdesenie a&nbsp;hovoril o&nbsp;rázcestí, na ktorom sa ocitla katolícka cirkev, o&nbsp;bode, po ktorom by sa mala zásadne zmeniť. O&nbsp;tri mesiace, v&nbsp;decembri, v&nbsp;Melbourne vyniesli rozsudok nad kardinálom Pellom, akoby na potvrdenie Marxových slov.

Katolícka cirkev, ako vidno na slovách kardinála Marxa alebo samotného pápeža Františka, verbálne deklaruje vôľu zmeniť pomery vo svojich radoch. Ak sa jej to má reálne podariť, bude si musieť odpovedať na niekoľko kľúčových otázok. Prečo v&nbsp;jej prostredí dochádza v&nbsp;takej miere k&nbsp;defektnému, mimoriadne nebezpečnému konaniu, ohrozujúcemu zdravý duševný vývoj dieťaťa? Je to dané jej uzavretosťou, netransparentnosťou, neochotou zverejňovať informácie alebo celibátom, či všetkým dohromady? Priťahuje rímskokatolícka cirkev pre tieto svoje vlastnosti v&nbsp;nadštandardnej miere pedofilov? Je potom George Pell so svojimi arogantnými škandalóznymi názormi na jednej strane a&nbsp;sexuálnou deviáciou na druhej strane typickým štandardným predstaviteľom katolíckej cirkvi dneška? Alebo to tak bolo vždy a&nbsp;až dnes sa to dostáva na denné svetlo? Pretože sa treba spýtať aj to, ako mohol taký človek vystúpať v&nbsp;hierarchii až na samý vrchol. Deti sú najzraniteľnejšie bytosti, takže práve cirkev, ktorá sa veľmi zasadzuje napríklad za zákaz umelého prerušenia tehotenstva s&nbsp;argumentom práva na život, by mala ako prvá chrániť maloletých pred zneužívaním. Keby sa o&nbsp;to snažila, nemohlo by sa stať, aby pederasti desaťročia nerušene šplhali po kariérnom rebríčku. V&nbsp;nemeckom prípade sa sťažnosti expertov na nedostatočnú transparentnosť dokumentov, ktoré im poskytli biskupstvá, týkali možnosti identifikovať menovite biskupov, ktorí boli zodpovední za utajené prípady sexuálneho zneužívania, a&nbsp;aké konkrétne opatrenia prijali a&nbsp;či vôbec. „Keby boli k&nbsp;dispozícii kompletné podklady, nepochybne počet obetí i&nbsp;páchateľov by bol väčší a&nbsp;analýza väzieb a&nbsp;štruktúr vnútri tohto mužského mocenského spoločenstva by mala výrazne precíznejšiu výpovednú hodnotu,“ komentoval výsledky štúdie istý nemecký cirkevný právnik.&nbsp;&nbsp;

Vina je ako guľa na nohe odsúdenca, kým sa jej nezbaví, nebude slobodný. Katolícka cirkev sa ocitla v&nbsp;takejto pozícii vlastnou vinou. Ani výskumy, ak sa uskutočnia pod jej kontrolou, ako vidno na tomto nemeckom príklade, nie sú stále ešte v&nbsp;tom bode obratu, o&nbsp;ktorom hovoril kardinál Marx. Samotný fakt, že cirkev sa zapája do tohto procesu, je azda predzvesťou síce pomalej, opatrnej, ale azda predsa len blížiacej sa zmeny. Bez zodpovedania načrtnutých otázok a&nbsp;veľkej miery transparentnosti to však určite nebude možné dosiahnuť.

Komentár šéfredaktorky Anky Žitnej Lučaiovej: Kto ochráni deti?

Výber pre vás