Rastislav Boldocki

Lety ekonomickou triedou dnes ani zďaleka nie sú tým, čo bývali. Za batožinu sa platí, na palube vám letuška namiesto raňajok, kávy a&nbsp;vlhčených vreckoviek ponúkne pohár studenej vody a&nbsp;maličkú čokoládu. Aby som si aspoň trochu vychutnal umierajúce rituály, siahol som po novinách - dobrých starých papierových. A&nbsp;urobil som dobre, bolo to naozaj podnetné čítanie.

Švédska spisovateľka a&nbsp;novinárka Elisabeth Åsbrinková pre medzinárodné vydanie denníka New York Times pozoruhodne zanalyzovala nedávny úspech krajnej pravice vo&nbsp;svojej rodnej krajine. Poukázala na nacistickú minulosť Švédskych demokratov, niektorí z&nbsp;ich zakladajúcich členov vraj dokonca slúžili v&nbsp;Hitlerových SS jednotkách. Medzičasom strana výrazne zmenila imidž, ale nenávistnej ideológie sa celkom nevzdala. Åsbrinková zdôraznila slová 27-ročnej krajne pravicovej političky Rebecky Fallenkvistovej, ktorá volebný úspech svojej strany okomentovala slovami „helg seger“, teda víkendové víťazstvo. Čo je na tom zlé? No znie to takmer identicky ako „hell seger“, čo je švédsky preklad nacistického pozdravu „Sieg Heil“. Náhoda? Posúďte sami.

Ale ešte viac ma zaujala analýza príčin prudkého nástupu extrémistov. Hlavne jednej z&nbsp;nich. Podľa spisovateľky za nevídaný nárast krajnej pravice môžu obrovské zmeny, ktorými švédska spoločnosť prešla za posledných tridsať rokov. Privatizácia nemocníc, škôl, domovov dôchodcov a&nbsp;ďalšie odbúravanie sociálnych vymožeností viedlo k&nbsp;výraznej príjmovej nerovnosti a&nbsp;bolo vraj len otázkou času, kedy sa dostaví politická reakcia. V&nbsp;tomto okamihu som si spomenul na dávnejšiu sociologickú štúdiu. Výskumníci sa ľudí pýtali, či by sa uspokojili s&nbsp;menším platom, ak by vedeli, že kolegovia zarábajú rovnako málo, alebo by chceli väčší plat s&nbsp;tým, že by kolegovia brali ešte viac ako oni. Výsledok ma vtedy trochu zarazil, väčšina sa rozhodla pre prvú možnosť, teda ľahšie by sa zmierili s&nbsp;nedostatkom ako s&nbsp;nerovnosťou.

A&nbsp;teraz, v&nbsp;lietadle niekde nad Francúzskom pri pohári studenej vody ma trochu zarazilo také jednoduché vysvetlenie vysokých volebných ziskov extrémistov, nielen vo Švédsku, ale v&nbsp;celej Európe. Je totiž fakt, že od pádu železnej opony vlády naprieč kontinentom pod tlakom globalizácie postupne okresávajú sociálny štát. Príjmové nožnice sa tak otvárajú a&nbsp;dláždia cestu pre kadejaké živly. Krízy, vojny a&nbsp;utečenecké vlny nástup extrémizmu dodatočne urýchľujú, ale predpoklady na jeho vznik vytvorilo povestné uťahovanie opaskov.

Ak by táto teória bola pravdivá, východisko sa na prvý pohľad zdá jednoduché - stačí ľuďom pridať, skrátiť vek odchodu do dôchodku, zabezpečiť bezplatné školstvo a&nbsp;zdravotníctvo a&nbsp;podobné veci. V&nbsp;skutočnosti je to o&nbsp;poznanie zložitejšie. Krajina, ktorá by sa v&nbsp;dnešnom globalizovanom svete vybrala cestou takýchto sociálnych istôt, mohla by počítať s&nbsp;bleskovým únikom investorov a&nbsp;rýchlym bankrotom.

Žiadalo by si to asi akciu na celosvetovej úrovni, zavedenie globálnych sociálnych štandardov alebo niečo podobné. Neviem, nie som múdry. Ale niečo robiť určite treba, aby nebolo neskoro.

Uťahovanie opaskov a fašisti: Môže za nástup extrémistov prehlbovanie sociálnych rozdielov?

Autor článku

Rastislav Boldocki

Výber pre vás