Ľuboš Kamenistý

Zabrať jej súdržnosti dal náročný boj s&nbsp;pandémiou, osobné animozity straníckych lídrov až po&nbsp;programové nezhody často spôsobené orientáciou na&nbsp;populistické riešenia. Ostatnou zásadnou vecou bol rozkol strany Za&nbsp;ľudí a&nbsp;odchod Kolíkovej krídla do&nbsp;SaS, ktorý zmenil koaličné počty.
K&nbsp;Sulíkovi prešlo šesť poslancov aj s&nbsp;ministerkou Kolíkovou a&nbsp;pôvodnú stranu ostali v&nbsp;laviciach národnej rady zastupovať štyria členovia, čo jej však nestačí ani na&nbsp;udržanie vlastného poslaneckého klubu. Kiskova partaj, ktorá mala byť pôvodne, a&nbsp;prieskumy to istý čas aj naznačovali, lídrom v&nbsp;nastolení nových politických poriadkov, tak pomaly, ale isto smeruje k&nbsp;ukončeniu svojej existencie. Inak to ani dopadnúť nemohlo, keďže hlavné tváre strany - Kolíková a&nbsp;Remišová - nedokázali nájsť spoločnú reč, ako stranícky rébus vyriešiť. Tí, ktorí naivne verili, že ženský element v&nbsp;politike môže pôsobiť kultivovane a&nbsp;mohol by ukázať, ako sa aj v&nbsp;ťažkých okamihoch dajú hľadať obojstranne výhodné kompromisné riešenia, museli ostať sklamaní. Toto sa totiž ani náhodou nepodarilo. Naopak, videli sme z&nbsp;oboch strán väčšinou len zákulisné útoky, podrážanie nôh a&nbsp;odvetné akcie, ktoré mali jedinú úlohu - vyšachovať tých druhých z&nbsp;hry.
Strana Za&nbsp;ľudí stratila politický výtlak, pretože bez jej štyroch hlasov sa koalícia bude vedieť zaobísť pri väčšine hlasovaní na&nbsp;parlamentnej pôde. Ak ich postupne nepohltia silnejší hráči ako Matovič, Sulík alebo Kollár, ostanú len akýmsi príveskom, ktorý bude slúžiť najmä na&nbsp;to, aby Remišová mohla ešte nejaký čas byť ministerkou. Veľa naznačuje aj najnovší prieskum politických preferencií, podľa ktorého voliči nad stranou zlomili palicu a&nbsp;vyčerpali všetku toleranciu, ktorú jej mohli prejaviť. Ak by sa v&nbsp;budúcnosti táto zostava dostala nad 5-percentný prah zvoliteľnosti, bol by to skôr zázrak, o&nbsp;čom svedčia viaceré skúsenosti menších politických subjektov z&nbsp;minulosti. A&nbsp;nič na&nbsp;tom nezmenia ani sebavedomé Remišovej vyhlásenia o&nbsp;tom, aký pevný základ má strana, ako budú stovky členov v&nbsp;regiónoch pracovať na&nbsp;jej reštarte. Ide skôr o&nbsp;zbožné želanie ako o&nbsp;reálny vývoj.
Naopak, oveľa širšie úsmevy môžu mať v&nbsp;SaS, a&nbsp;to nielen pre narastajúci počet zákonodarných zástupcov. Sulíkova strana má po&nbsp;novom 19-členný klub, čím o&nbsp;dvoch poslancov predbehla Kollárovo Sme rodina a&nbsp;stala sa druhým najsilnejším koaličným subjektom. Zároveň si ministerku Kolíkovú pragmaticky zaviazala, že v&nbsp;budúcnosti bude môcť kandidovať len za&nbsp;SaS. Ak by sme sa na&nbsp;vývoj pozerali bez emócií, môže táto zmena parlamentných počtov zvýšiť stabilitu koalície a&nbsp;kvalitu vzájomných dohôd, pretože strany sa dostanú do&nbsp;bodu, že vlastne žiadna z&nbsp;nich nemôže byť v&nbsp;národnej rade prehlasovaná, prípadne v&nbsp;citlivých otázkach vynechaná.
<h3>FOTO v GALÉRII</h3>
Keďže však vieme, že koaliční lídri sa v&nbsp;minulosti dokázali pohádať aj na&nbsp;oveľa väčších hlúpos­tiach, nedá sa vylúčiť ani tento postup. Nervozity je viac ako dosť. Kollár hovorí o&nbsp;otvorení koaličnej zmluvy, zvyšok Za&nbsp;ľudí tvrdí, že by Kolíková pre zradu hodnôt strany mala podať demisiu sama, Matovič jej absolútne nedôveruje, čo dal viackrát najavo, takže sa dá ťažko predstaviť, že by situáciu so spokojným Sulíkom nechal len tak a&nbsp;neskúsil pomer síl na&nbsp;ministerstvách zmeniť. Ak sa k&nbsp;tomu pridá aj napätie, ktoré sledujeme v&nbsp;polícii medzi členmi NAKA a&nbsp;inšpekčnej služby, vyšetrovanie nákupu vakcíny Sputnik či hroziacu ďalšiu pandemickú vlnu, čaká nás opäť výživná politická jeseň. Po&nbsp;pretvárke v&nbsp;nebývalej miere slušnosti, ktorú politici predvádzali počas návštevy pápeža Františka, je znova načase naostriť zbrane.

Na závažné veci nemajú čas: Po hádkach Remišovej s Kolíkovou sa do seba pustili Matovič a Sulík

Výber pre vás