Karol Lovaš

Komentár si môžete vypočuť tu ⬇⬇ alebo na Spotify.

Ak by nás malo niečo vyrušiť, tak sú to slová Ivana Korčoka po návšteve novoročného koncertu v&nbsp;bratislavskej Redute. Považuje za absurdné, že sa musí vyviňovať z&nbsp;toho, že sa s&nbsp;manželkou zúčastnili na koncerte slovenských filharmonikov za účasti ministerky kultúry. „Rozdelenie našej spoločnosti na ‚my‘ a ‚oni‘ už naberá absurdné rozmery.“ &nbsp; Ivan Korčok má pravdu. Rozdeľovanie spoločnosti na „našich“ a „vašich“ naberá obludné rozmery obdobia tzv. mečiarizmu. Participujú na ňom všetky strany konfliktu. Pokiaľ nezačnú hamovať, privedú Slovensko do skazy. Ešte predtým seba. &nbsp; Potrebujeme prestať za každú cenu všetko kritizovať, len preto, že to urobili tí „druhí“. Extrémizmus je forma života, ktorú konzumujeme príliš dlho na to, aby na nás nezanechala následky. &nbsp; Pesimizmus a frustrácia sa šíria ľahko. Ťažko sa ich budeme zbavovať. Mali by sme sa naučiť zas spolu hovoriť. Počúvať sa. Naučiť sa nesúhlasiť. S&nbsp;úctou a rešpektom k&nbsp;protivníkovi. Zničiť ho, umlčať, nie je prejav sily, ale slabosti. Platí to pre nás všetkých. Ako ma naučil starý priateľ Alojz: „Pre úspech dialógu je vzájomný rešpekt nutnou podmienkou. A&nbsp;jeho cieľom nie je poraziť protistranu, ale nájsť prienik záujmov. Sloboda bez zodpovednosti vedie k&nbsp;deštrukcii spoločnosti... Každé víťazstvo je len príležitosťou a&nbsp;podcenenie rizík tejto výhry vedie spravidla k&nbsp;sklamaniam.“ &nbsp; Vymenili sme si novoročné emaily. Zdieľam Alojzovu obavu o náš svet. &nbsp; „Nie je pretechnizovaný, ale prepolitizovaný. A v&nbsp;takom svete sa presadzujú viac záujmy ako hodnoty. Čím viac sa hovorí o ľudských právach, slobode a demokracii, tým mám o ne väčší strach.“ &nbsp; Milý Alojz, aj ja. Súhlasím s&nbsp;vami, že „zmysel života je v&nbsp;otázkach. Pokiaľ človek hľadá odpovede, nie je starý. Jeho existencia má zmysel. Keď zomrie s&nbsp;otázkami v&nbsp;hlave, zomrel predčasne.“ &nbsp; Každodennosť nám ponúka príliš veľa odpovedí a málo otázok. Želám nielen nám dvom, aby sme si ich vzájomne ešte dlho kládli. Aby príklad komunikácie, ktorú už roky vedú posledný šéf štátnej bezpečnosti a katolícky kňaz, bol dôkazom, že sa to dá. Hovoriť spolu. Počúvať sa. Aj nesúhlasiť. S&nbsp;úctou a rešpektom k&nbsp;druhej strane. &nbsp; Učiť sa od seba navzájom. A niečo sa aj naučiť. Pretože, „došli sme znovu na hranicu, keď dialóg je jediným riešením. Rovnako ako koncom 80. rokov minulého storočia".

Žijeme dobu, ktorá ponúka mnoho odpovedí a málo otázok

Výber pre vás

Žijeme dobu, ktorá ponúka mnoho odpovedí a málo otázok

Súvisiace články

Slovensko ako neprehliadnuteľný diplomatický hráč

Ježiško čaká na Vianoce. Spolu s tisíckami odložených mám a otcov

Fico v Moskve je politický kalkul. Prehrá alebo zvíťazí

Výber pre vás