Banskobystrický škrtič Juraj Lupták: Barana by zarezať nedokázal, ale zavraždil tri ženy

Banskobystrický škrtič Juraj Lupták: Živil sa jablkovým vínom a Okenou

Banskobystrický škrtič Juraj Lupták: pred vraždením sa posilnil Okenou

Natália Novotná

Lupták bol z&nbsp;počiatku bežný recidivista, akých behá po Slovensku kvantum. Vyrastal v&nbsp;detských domovoch, banícke učilište nedokončil. Bol zamestnaný ako závozník, pastier, pomocný robotník na stavbe, ale ak to nebolo nutné radšej nepracoval vôbec a len tak sa túlal po lesoch okolo Bystrice a žil z čoho sa dalo. Tento banskobystrický škrtič sedel štyrikrát. V base bol napríklad za trestný čin krátenia dane, príživníctvo, za marenie výkonu úradného rozhodnutia, ale&nbsp;čo je zaujímavé, nikdy nie za sexuálny delikt. 

Sériový vrah mal svoju vražednú premiéru 6. mája 1978 za Banskou Bystricou. Na lesnom chodníčku pri popoludní vystriehol svoju prvú obeť, 21 ročnú Elenu Abrahámovú. Priskočil k nej zozadu a škrtil ju kým neupadla do bezvedomia a potom ju znásilnil a&nbsp;ukradol jej peňaženku, v&nbsp;ktorej mala aj 500 korún československých. Mŕtvolu ukryl v&nbsp;húštine tak šikovne, že sa našla až o rok. Neskôr sa pri výsluchoch týkajúcich sa zavraždenej Eleny sa Lupták stále viac a&nbsp;viac zamotával a udal niekoľko verzií miesta vraždy. Napríklad pri jednej výpovedi povedal, že to neurobil v&nbsp;parku, ale v&nbsp;lese na Fončorde. Park si vraj vymyslel, lebo si nevedel spomenúť kde to bolo. Neskôr zas povedal, že Máriu zahrabal vo výkope potrubia, medzi stenou potrubia a&nbsp;výkopom. Položil ju na pravý bok tvárou k potrubiu a zahádzal hlinou. Dokonca nakreslil aj plán miesta pri výkope: „Keď bola tesne pri výkope, obzrela sa a vtedy som ju rafol“. &nbsp;Zavraždenú ženu našiel 4. apríla 1979 lesník Viktor Greško v&nbsp;lesnom poraste pod Vysielačom.

Od prvej vraždy prešli štyri roky. Lupták si v&nbsp;base v&nbsp;košickej Šaci odsedel dvojmesačný trest za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Vo februári 1982 sa vrátil domov a&nbsp;sekal dobrotu až do 2. júna. To bol osudný deň pre stredoškoláčku Lýdiu Reinvartovú, ktorá sa stala jeho ďalšou obeťou. Juraj v&nbsp;tom čase prespával v&nbsp;lese a parku, pretože jeho družka Klára ho vyhodila z bytu. Živil sa jablkovým vínom a&nbsp;Okenou. Tú mal veľmi rád a&nbsp;bola lacná. Študentka banskobystrického gymnázia Lydka bola na výlete so spolužiakmi. Keďže každý si našiel svoju „polovičku“ a&nbsp;ona ostala sama, rozhodla sa skratkou vrátiť domov. Mala smolu, všimol si ju Lupták opitý &nbsp;Okenou a&nbsp;vínom. „Na Fončorde v&nbsp;samoobsluhe som kúpil liter jablkového vína, pivo a&nbsp;Okenu. Čosi som vypil a&nbsp;šiel hore na Suchý vrch. Rozmýšľal som, že si zasúložím. Mal som už vypité, keď som uvidel to dievča. Prišiel som ku nemu zozadu, zvalil ho a&nbsp;zadrhol.“ Podľa výsledku pitvy bola Lýdia ešte živá, keď ju zahrabal. Dievčaťu ukradol 200 korún československých, hodinky, zlaté náušnice, batoh a&nbsp;telo zahrabal v&nbsp;neďalekom lesnom poraste do jamy, ktorú kvôli tomu predtým vykopal. Lýdiu neznásilnil len preto, že mala menštruáciu. Pri výsluchu povedal: “Neznášam krv a&nbsp;nedokázal by som zarezať ani baranča“ a&nbsp;dodal: „Bolo mi jej ľúto, mala v&nbsp;očiach slzy. Bolo už ale neskoro, musel som ju zabiť, aby ma neudala“ pokračoval.

Lupták vydržal neútočiť vyše mesiaca. Osemnásteho júla 1982 spáchal svoju poslednú vraždu a&nbsp;to priamo v centre mesta, pri budove vtedajšieho Krajského národného výboru. V&nbsp;tom čase spával na vysielači, mal tam stan, chodil na huby, oberal čerešne. Deň predtým si dal pollitrovku Okeny, vyspal sa a potom si z&nbsp;nej ešte trocha glgol. Napadlo mu, že zbalí“ nejakú ženu. So sebou si vzal veľký kameň, aby sa nenamáhal škrtením. Postavil sa za budovu úradu a&nbsp;v&nbsp;tme čakal na nejakú ženu. „Napadlo mi, že si chytím nejakú kočku. Veľmi som na to myslel, pretože poslednú dobu sa mi nedarilo. Aj keď som sa túlal na odľahlých miestach, nikdy som mladé dievčatá nestretol. Tak som šiel do stredu mesta. Na parkovisku pri KNV som si našiel tmavé miesto, skryl sa a čakal, kedy pôjde nejaká žena. Vopred som vedel, že ju zabijem aby to na mňa nepovedala, ale až potom, ako si zaj...em. Vedľa som uvidel nejakého chlapca a dievča. Možno že sa milovali. To ma rozdráždilo. O štvrť na jedenásť odišli, šla okolo nejaká žena. Mala dlhé vlasy a zdala sa mi pekná. Vybehol som spoza kríka a pribehol odzadu k nej tak, aby ma nezbadala..." , chladnokrvne opisoval Lupták svoj lov.

Tou dlhovláskou bola 15 ročná Ivana Trnková. Nič netušiac prešla okolo beštie schovávajúcej sa v tme. Juraj ju nechal prejsť, vrhol sa na Ivanu zozadu a&nbsp;oboma rukami ju škrtil. Vykríkla. Kopala a&nbsp;snažila sa mu vytrhnúť z&nbsp;rúk. Už nevládala. Padla na zem. Juraj ju odtiahol z&nbsp;chodníka do krovia. Surovo ju bil kameňom až kým nestratila vedomie. Na chvíľu sa prebrala a prosila ho, nech ju nechá, že má ešte len 16 rokov a&nbsp;nikomu nič nepovie. Nezastavilo ho to. Mlátil ju do tváre, búchal hlavou o&nbsp;zem, škrtil. Zas ju mlátil, až kým nedýchala. Pokiaľ vládala, statočne sa Luptákovi bránila. Na chvíľu sa prebrala, pozbierala všetky sily a&nbsp;rozbehla sa k&nbsp;budove Krajského národného výboru. Lupták ju dobehol, viackrát kopol do brucha, obúchal o&nbsp;múr a&nbsp;odtiahol späť za nejaké krovie. Dobil ju na smrť a&nbsp;pre istotu ešte chvíľu aj škrtil „Aby sa neprebrala“, uviedol pri výsluchu. Aj napriek tomu, že vedel, že je mŕtva, spokojne na nej ležal a&nbsp;obchytkával ju: “Mala pekné prsia“. Ukradol jej náušnice. Jednu ale niekde hneď stratil, telo prikryl šatami a&nbsp;trávou a ušiel.

Lovil mladé, chcel skúsiť aký je chlap

„Mladé dievčatá som lovil preto, že som sa nezmohol na inšie. Som starý v tvári. A&nbsp;chcel som na mladých skúsiť, aký som chlap, či ešte vládzem. Mladé som lovil aj preto, lebo sú slabšie ako staré a&nbsp;dajú sa lepšie zadrhnúť. Predtým, ako som si išiel niekoho chytiť, som pil. Lebo keď nemám vypité, odbavím sa raz - dva.. Mňa vzrušujú ženy, ktoré sa nehýbu, ale keď sú ešte živé...", vypovedal Lupták. V&nbsp;čase Luptákovho zatknutia na železničnej stanici v Hronskej Dúbrave ležalo telo jeho prvej obete Eleny stále v&nbsp;lesnom poraste a&nbsp;pátrala po nej polícia. Počas jedného z&nbsp;výsluchov sa Juraj rozhovoril: „Neviem kde to presne bolo, za tie dva roky sa muselo dačo zmeniť. Keby som vedel, tak by som ukázal, tuto kopte! Keď som ukázal tri, ukážem aj štvrtú, piatu... “, bolo teda obetí Juraja Luptáka ešte viac, ako sa našlo tiel? Znalec odporúčal venovať pozornosť kriminalisticky závažnému problému, či za týmto prerieknutím obvineného nie je niečo pravdy. Čo ak skutočne bola aj piata...?

„To všetko som robil napriek svojej frajerke, aby som ju nahneval, lebo sa vláčila s&nbsp;kadekým. Keď je taká sviňa, tak aj ja jej ukážem a zavraždím... Vraždou Ivany a&nbsp;Lýdie teda chcel potrestať svoju družku Kláru. „Ona sa tešila, keď som k&nbsp;nej prišiel s&nbsp;pálenkou a&nbsp;peniazmi. Chodil som za ňou, len keď som bol veľmi opitý. Páčila sa mi ako hnoj...“, pokračoval pri jednom z&nbsp;výsluchov. Svoje obete nezabíjal len zo sexuálnych pohnútok, ale aj preto, aby ich umlčal a zbavil sa svedkov. Alkohol zvyšoval jeho agresivitu. Napriek tomu, že Juraj Lupták bol veľmi primitívnou osobnosťou, nebezpečnosť svojho konania si uvedomoval. Bol zničený alkoholom, ktorý ako sám priznal pil od 17 rokov. Pri rekonštrukciách sa predvádzal, s chuťou ukazoval, kde na svoje obete čakal, ako ich vraždil a kade utekal. Akoby bol na seba pyšný. Až keď sa dozvedel, že mu hrozí trest smrti, zľakol sa a všetko začal popierať. SO šibenicou vôbec nerátal. Myslel si, že ho odsúdia na 25 rokov, ktoré si odpracuje v&nbsp;uránovej bani v&nbsp;Jáchymove a zo zarobených peňazí nahradí rodičom svojich obetí spôsobenú škodu. „Ľudský život sa nedá zaplatiť, za každú jednu zaplatím rodičom 100&nbsp;000, “ povedal.

Poznáte prípad Juraja Luptáka?

Súdni znalci zistili, že v prípade Juraja Luptáka neexistuje žiadna náprava. Ani dlhodobý trest, ani kastrácia nezaručia, že nespácha ďalšie vraždy. Podľa vtedajších možností korektívných zásahov do osobnosti bude trvale nebezpečný pre svoje okolie a to nielen po stránke sexuálnej agresivity. „Uloženie trestu odňatia slobody nemôže splniť výchovný účel (s poukázaním na chýbanie liečiteľných chorobných zmien v osobnosti ako príčin trestnej čin­nosti a na neúčinnosť nápravne - výchovných procedúr u 41 -roč­ného muža primitívne - živelného a navyše agresívneho aj bez hypersexuality a bez alkoholu. Záver sociálnej prognózy bol jednoznačne negatívny“. U&nbsp;Luptáka išlo o polyformnú psychopatickú osobnosť s defektnou sexualitou a citovou a sociálnou nezrelosťou. Svoje konanie vedel rozpoznať a účelne riadiť. Na svoje činy sa vopred pripravil, nachystal si únikové cesty, vždy vopred vedel že bude vraždiť. Pobyt Juraja Luptáka na slobode bol nebezpečný a tak Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil Juraja Luptáka za tri vraždy na trest smrti. Ten bol vykonaný 16. júla 1987 v Bratislave.

Banskobystrický škrtič Juraj Lupták: Barana by zarezať nedokázal, ale zavraždil tri ženy

Súvisiace články

Zemanovi vyhrala voľby: Jiřina Bohdalová a jej zbierka foto s prezidentmi

Nepríčetný Miroslav Somora: Šaty mŕtvych dievčat vyhadzoval z auta počas jazdy

Extrémy v Extrémnych premenách: Vanesa sa ukázala v plavkách a v tomto sme porazili celý svet

Nepolepšiteľný Jožo Radušovský: Poslali na neho obrnený transportér

Dagmar Havlová: Dva roky nechodila, dotočí posledný film a končí s kariérou

Yvetta Simonová (95): Po úteku zo starobinca sa vrátila späť. Má tam 77-ročného partnera?

Výber pre vás