Zhodnotenie lepšie ako v banke. Obchody s pozemkami, na ktorých sa plánujú diaľnice či strategické investície, sa na Slovensku oplatia. Ich cena totiž vďaka tomu podľa analytika aj niekoľkonásobne narastie, najmä ak sa nachádzajú v blízkosti veľkých miest. Národná diaľničná spoločnosť získala pozemky, ktoré asi potrebuje na stavbu bratislavského obchvatu, aj od mladého právnika Ľubomíra Klča. Ide o bývalého asistenta Moniky Flašíkovej-Beňovej. Vyvlastnili mu ich za vyše 2,5 milióna eur.

Klčo, ktorý má advokátsku kanceláriu v hlavnom meste, bol asistentom Moniky Flašíkovej-Beňovej. Pred pár rokmi, keď kandidovala na post predsedníčky Bratislavského samosprávneho kraja, jej viedol kampaň. V roku 2011 ho chválila ako skvelého mladého právnika v rozhovore pre Trnavský hlas. Začiatkom tohto roku sa o ich vzťahu hovorilo viac. Denník Plus JEDEN DEŇ dokonca europoslankyňu nafotil, ako odchádza ráno z bytovky v Mlynskej doline, kde švihácky advokát býva. Večer sa tam podľa denníka odviezli spoločne z rodinného domu Moniky Flašíkovej-Beňovej a jej muža Fedora. Vždy dobre oblečená a starostlivo upravená europoslankyňa bola ráno dokonca nenamaľovaná.

„Ráno ma syn Martin priviezol na pol hodiny a išiel cvičiť. Ja som išla domov,“ vysvetľovala v januári Monika Flašíková-Beňová a dodala, že išlo o prácu. „Boli to len pracovné veci a bolo to naozaj krátke. Je to môj spolupracovník a môj právnik. Riešili sme záležitosti trestného oznámenia, ktoré sme boli spolu podať, že nás vydierali. Je to veľmi citlivá záležitosť,“ povedala pre Plus JEDEN DEŇ Flašíková-Beňová. Klčovi susedia však redaktorom tvrdili, že je u mladého právnika pečená- varená.

Zaujímavé je aj spomínané vydieranie. „Takmer pred troma mesiacmi sa mi jeden človek v tejto veci vyhrážal, že ma bude mediálne škandalizovať ohľadom obchodných aktivít môjho bývalého spolupracovníka, ak sa s ním ‚rozumne nedohodnem‘,“ uviedla Flašíková pre Sme koncom roka 2015. „Podala som trestné oznámenie na muža, ktorý sa mi predstavil ako majiteľ a neskôr zástupca právnickej kancelárie. Navyše je to bývalý spoločník šéfa Slovenského pozemkového fondu (SPF). Myslím, že ide o pozemkovú mafiu,“ dodala vtedy.

Advokát Klčo vlastnil pozemky pod budúcim obchvatom. Podľa denníka Sme k pozemkom v Podunajských Biskupiciach, Rovinke, vo Vajnoroch a v Dunajskej Lužnej prišiel v priebehu roka 2014 a 2015 aj s dvoma mužmi, Markom Nogom a Borisom Tonkovičom. Noga je konateľom firmy Poľnohospodárska pôda, ktorá získala aj časť pozemkov pod automobilkou Jaguar pri Nitre.

Bývalý predseda strany Sieť Radoslav Procházka v roku 2015 tvrdil, že majiteľov pozemkov podviedli špekulanti a skupovali od nich pôdu štyridsaťnásobne lacnejšie, ako ju neskôr odkupoval štát. Prípad riešila prokuratúra. Problémy však boli aj s pozemkami pod obchvatom, podľa Sme sa o ne bývalí majitelia s tromi mužmi súdili. Trojica ich vraj nakupovala ako klasickú poľnohospodársku pôdu, a teda aj za zodpovedajúcu cenu.

„Národná diaľničná spoločnosť preinvestovala na výkup pozemkov pod diaľnicou D4 a rýchlostnou cestou R7 ku koncu novembra 270,76 milióna eur. Pozemky vo vlastníctve JUDr. Ľubomíra Klča sme nadobudli vyvlastnením,“ vraví hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková. „Národná diaľničná spoločnosť vyvlastnila pozemky vo vlastníctve JUDr. Ľubomíra Klča v sume 2 540 804 eur,“ dodala.

Sám Klčo reagoval na naše otázky o dôvode nákupu pozemkov a o tom, či nakupoval pre seba alebo pre klienta, takto: „V zmysle zákona o advokácii nie som oprávnený poskytnúť vám informácie.“ Zmluvy o nákupe pôdy pod D4 a R7 zverejňujú diaľničiari postupne. Mená predávajúcich sú začiernené. Na stránke Taliansko-slovenskej obchodnej komory sa však objavil v tejto súvislosti zaujímavý článok.

„Špekulanti (najmä Marek Noga, Ľubomír Klčo, Ivan Bachár či Boris Tonkovič) veľa pozemkov kúpili za 0,60 - 0,80 eura/m2 tesne pred tým, ako ich NDS vykúpila za 30 eur. Keby NDS kupovala pozemky ako ornú pôdu, o ktorú väčšinou pod diaľnicami ide, vyšiel by nákup iba na 4 milióny eur. Informácie o presnom trasovaní obchvatu zrejme unikli z ministerstva hospodárstva,“ píše sa na stránke.

Vysoké ceny za výkup pozemkov pod diaľnice dlhodobo kritizuje napríklad Ján Kovalčík z INEKO. „Podľa legislatívy sa momentom územného rozhodnutia o líniovej stavbe menia pozemky na stavebné. Ich úradná hodnota sa tak doslova zo dňa na deň dramaticky zmení, obzvlášť ak išlo pôvodne o ornú pôdu či trávnaté porasty. Najmä v okolí miest sú z desiatok centov či pár eur za štvorcový meter zrazu desiatky eur. Sú to ceny blízke cenám za stavebné pozemky pod rodinné domy, a to napriek tomu, že väčšinou ide o ornú pôdu či trávnaté porasty mimo obcí,“ vysvetľuje Kovalčík.

Zákony tak nútia diaľničiarov vykupovať pozemky za hodnoty mnohonásobne vyššie, než mali predtým. „To, že niekomu má cez pozemok prechádzať diaľnica, môže byť doslova výhra v lotérii,“ myslí si Kovalčík. Vo väčšine krajín Európy to podľa neho takto nie je. „Kompenzácia je nastavená primeranejšie k hodnote okolitých pozemkov, aj u nás by sa to malo zmeniť,“ myslí si Kovalčík.

„Napríklad suma za pozemky pod D4 a R7 sa priblíži k 400 miliónom eur. Nemalá časť z nej skončí u priekupníkov, ktorí si z toho urobili kšeft. Keby úradné ceny pozemkov pod diaľnice boli menej veľkorysé, štát by ušetril desiatky až stovky miliónov eur. Za tieto peniaze by mohol konečne vyplatiť tisícky doteraz neusporiadaných pozemkov pod jestvujúcimi cestami. Alebo opraviť stovky kilometrov štátnych ciest, ktoré máme po celom Slovensku v nevyhovujúcom stave.“

Ako Kovalčík vysvetľuje, už v roku 2011, keď pôsobil na ministerstve dopravy, chceli túto anomáliu zmeniť. Upozorňoval, že ide o časovanú bombu, najmä keď sa budú odkupovať pozemky blízko veľkých miest. „Došlo však k výmene vlády a zjavne nebol záujem riešiť to. Ťažko posúdiť, či preto, lebo nové vedenie nedostatočne pochopilo, aký je to problém - čomu ťažko možno uveriť -, alebo preto, že to osobám blízkym vláde vyhovuje,“ zamýšľa sa. Ľudia podľa neho problém tak vážne nevnímajú, lebo diaľničiari prezentujú cenu výkupu ako 1,2-násobok hodnoty pozemku. „To by bolo primerané, ale nie je to tak,“ hovorí. „V skutočnosti cena môže vystreliť z desiatok centov či pár eur za štvorcový meter aj na desiatky eur,“ vysvetľuje.

A práve to, že ľudia netušia, ako môže vďaka diaľnici narásť cena ich pozemkov, hrá podľa Kovalčíka do karát ľuďom, ktorí na tom zarábajú. „Stačilo by to správne komunikovať. Vysvetliť ľuďom, že mnohí môžu získať 20- aj 30-násobok, ak nenaletia priekupníkom,“ hovorí a dopĺňa, že pre priekupníkov ide o legálne zarobené peniaze s výnosom v stovkách až tisíckach percent. Teda neporovnateľne vyšším v porovnaní s akýmkoľvek legálnym podnikaním či investovaním. Pre bežných ľudí, najmä starších, môže byť ťažšie aj získavanie informácií o plánovaných stavbách diaľnic.

Najmä v čase vytvárania presných trás, pred vydaním územného rozhodnutia, zvykne podľa Kovalčíka Národná diaľničná spoločnosť nedostatočne komunikovať. „Odmieta žiadosti o sprístupnenie informácií o projektoch s odôvodnením, že nechce nahrávať špekulantom. Paradoxne im takto nahráva možno ešte viac. Informácie sú totiž dostupné len pre užší okruh ľudí a tí ostatní o to ľahšie naletia priekupníkom,“ vysvetľuje. Podľa neho by pomohlo, keby boli ľudia v dotknutých obciach viac informovaní. Najmä v období, keď sa pripravuje dokumentácia na územné rozhodnutie a blíži sa čas, keď sa prudko zmení funkčné zaradenie i úradná cena pozemkov. Bola by tak menšia šanca, že sa stanú obeťami priekupníkov.

Bývalý Flašíkovej mladý asistent si prišiel vďaka pozemkom pre obchvat na tučné milióny

Výber pre vás