Eva Mihočková

Urobiť kariéru na druhom konci sveta, kde sa na vás všetci dívajú ako na čiernu ovcu, je fuška. Lekárke Andrei Rajňákovej sa to podarilo. Vybudovala vlastnú súkromnú kliniku v jednej z najbohatších krajín sveta - v Singapure.

Je uznávaná odborníčka v oblasti gastroenterológie, hepatológie a endoskopie. Dnes už má pacientov neúrekom, nielen zo Singapuru, ale z celej Ázie, ktorí sú ochotní za ňou cestovať aj tisíce kilometrov. MUDr. Andrea Rajňáková je totiž jediná európska lekárka v tomto malom a bohatom ostrovnom štáte.

Najprv sa jej miestna lekárska komunita otvárala ťažko, ale v roku 2005 už dostala za svoje zásluhy titul mladá lekárka roka. V Singapure žije už viac ako dvadsať rokov spolu s manželom a dvoma deťmi.

„Mala som pocit, že tam nikdy nebudem patriť,“ spomína doktorka Andrea Rajňáková na prvé kontakty so singapurskými kolegami. Do krajiny prišla začiatkom deväťdesiatych rokov s manželom, ktorý ako IT expert získal v Singapure vynikajúce miesto. Mladá lekárka Andrea mala krátko po škole a pracovala v bratislavskej nemocnici.

Medicína bola od malička jej snom. Ešte ako malé dievča behala po byte so zrkadielkom na hlave a hrala sa na pani doktorku. Detské sny o bielom plášti ju neopustili ani neskôr, a tak si odhodlane podala prihlášku na lekársku fakultu. Dnes so smiechom spomína na to, ako jej ju vrátili, pretože nevyplnila ďalšie, alternatívne školy, ak by ju na medicínu nevzali.

A tak do všetkých možností vypísala tú istú školu - lekársku fakultu. Keď prvýkrát prišla za manželom do Singapuru, bola ohromená skvelými podmienkami v univerzitnej nemocnici. „Mali obrovskú endoskopiu s najmodernejšími technológiami, videoobrazovkami… To sme v tom čase na Slovensku vôbec nepoznali.“ Nečudo, že mladá lekárka s vášňou pre medicínu bola očarená a keď spoznala aj vynikajúcu organizáciu singapurského zdravotníctva, nemala problém prijať pracovnú ponuku miestnej univerzitnej nemocnice.

To však ešte netušila, aká tortúra ju čaká.

Singapur je pre Slováka iný svet a platí to aj opačne. Preto sa miestne úrady podozrievavo dívali na Andreine diplomy a certifikáty zo Slovenska. Je to pochopiteľné, keďže ako bývalá britská kolónia mali zo zahraničných vzdelávacích systémov skúsenosť len s Veľkou Britániou. Slovensko bolo veľkou neznámou.

Aby zmätkov nebolo málo, samostatná Slovenská republika ešte nebola v Singapure zaregistrovaná a v dokumentoch mladej lekárky svietilo Československo, ktoré už neexistovalo. Úradníci nevedeli pochopiť ani to, prečo má iné priezvisko ako manžel Rajňák, pretože ženskú koncovku -ová nemajú.

O vtipné situácie sa postaral aj titul MUDr. V ostrovnej krajine ho nepoznajú, a tak často predpokladali, že je to súčasť mena. „Keď som čakala v banke na vybavenie a zahlásili, že na rade je MUDr., netušila som, že ide o mňa,“ smeje sa dnes úspešná doktorka. Všetky diplomy a vysvedčenia od základnej školy si musela dať preložiť a notársky overiť.

Napokon jej Singapurčania uznali diplom z lekárskej fakulty, ale odmietli akceptovať jej atestáciu z internej medicíny. A tak nemala na výber - musela sa opäť ponoriť do kníh a študovať vo Veľkej Británii. Tam neskôr úspešne zvládla aj skúšky Kráľovskej lekárskej spoločnosti, stala sa jej členkou a neskôr po ďalších náročných testoch ju prijali aj za člena Singapurskej lekárskej spoločnosti.

„Singapurčania nemali žiadnu predchádzajúcu skúsenosť so slovenským školstvom a zdravotníctvom. Musela som sa presadiť len vlastnými vedomosťami a prácou,“ rekapituluje po rokoch. Na Slovensku kariéra často závisí predovšetkým od dobrých kontaktov so správnymi ľuďmi. Na druhom konci sveta to neplatí.

„V Singapure dobré kontakty nepomáhajú a ja som ani žiadne také styky a známosti nemala. Boli sme prví Slováci žijúci v Singapure. Tamojší ľudia sú veľmi akademicky orientovaní a ocenia vás jedine na základe vašich pracovných výsledkov.“ Lekári majú v Singapure možnosti profesionálneho rastu, o akých ich slovenskí kolegovia môžu len snívať. Ministerstvo zdravotníctva ich po druhej atestácii posiela zbierať skúsenosti na ročnú zahraničnú stáž „Mňa vyslali do Ríma, aby som sa tam naučila nové techniky v terapeutickej endoskopii a zákroky, ktoré sa v Singapure dovtedy nerobili,“ hovorí Andrea Rajňáková.

„Už dávno si nepripadám ako čierna ovca,“ vraví úspešná doktorka s vlastnou klinikou. Vysvetľuje, že hoci je jediná slovenská lekárka v Singapure, ale aj jediná európska a belošská lekárka v ostrovnom štáte, pacientov má dosť. Vyhľadávajú ju nielen lokálni Singapurčania, ale aj belosi žijúci v Singapure a v okolitých krajinách Juhovýchodnej Ázie.

Mnohí neváhajú za ňou dochádzať aj každý mesiac. Doktorka Rajňáková má skúsenosti aj s neblahými účinkami tradičnej čínskej medicíny, ktorá sa v Singapure stále používa, hoci menej ako kedysi. Tvrdí, že nie je praktické brániť sa jej starovekým poznatkom, ale ľudia by mali byť opatrní. Vo vedeckom časopise Nature Scientific Reports uverejnili austrálski vedci šokujúce výsledky svojej štúdie.

Podľa nej až 90 percent skúmaných čínskych prípravkov nie je bezpečných pre ľudské zdravie. Viac ako polovica obsahovala závažné množstvo toxických kovov ako arzén či olovo. V bylinných preparátoch našli stopy DNA ohrozených zvierat ako snežného leoparda, tigra, ale aj potkana a psa. Dnešné byliny sú totiž niečo úplne iné ako tie, ktoré Číňania používali pred tisícročiami.

Sú znečistené pesticídmi, kyslými dažďami a rôznymi chemikáliami. Prípravky z nich obsahujú stovky látok, ktoré nedokázali identifikovať ani v najmodernejších laboratóriách. „Preto v niektorej kombinácii môžu nevhodne vplývať na organizmus, hlavne na pečeň. V nečistej podobe môžu spôsobiť závažné pečeňové poruchy,“ hovorí Rajňáková.

Usilovná práca sympatickej lekárky so slovenským pôvodom sa vyplatila a v roku 2005 ocenili v Singapure výsledky jej vedeckej a publikačnej činnosti titulom mladá lekárka roka.

Po pätnástich rokoch praxe v univerzitnej nemocnici si otvorila súkromnú prax. Ako majiteľka kliniky je paňou vlastného času, ale zo singapurskej pracovnej disciplíny sa nevymanila. Priznáva, že je v pohotovosti 24 hodín denne sedem dní v týždni a na kliniku chodí aj cez víkendy. V roku 2014 ju minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák poctil ocenením Vyslanec dobrej vôle za šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.

Singapur je moderná, vyspelá a bohatá krajina s vynikajúcimi službami, infraštruktúrou, zdravotníctvom, školstvom. Osobné bohatstvo v prepočte na dospelého obyvateľa predstavuje 277-tisíc dolárov, čo je siedma svetová priečka.

Má však aj tienisté stránky, pre Európana nepochopiteľné. Napríklad za vraždu, znásilnenie, únos, ale aj vandalizmus či porušenie imigračných zákonov môže byť previnilec odsúdený na niekoľko rán hrubou trstenicou, dlhou viac ako meter. Podľa správy amerického ministerstva zahraničných vecí o dodržiavaní ľudských práv vo svete padlo v Singapure v roku 2015 až 1 382 rozsudkov s bičovaním.

Je to mimoriadne ponižujúci a nesmierne bolestivý trest. Odsúdený sa musí vyzliecť donaha, pripútajú ho k špeciálnej konštrukcii a údery dostane na holý zadok. Následkom sú hlboké krvavé rany a jazvy na celý život. „Korene tohto trestu siahajú do obdobia, keď bol Singapur britskou kolóniou. Je to veľmi zriedkavý trest a vzťahuje sa len na mužov. Rozhodne nepoznám osobne nikoho, kto bol takto odsúdený,“ hovorí doktorka Rajňáková. V roku 2014 dostali takýto výprask v Singapure dvaja Nemci, takže aj turisti by sa v tejto ostrovnej krajine mali radšej správať slušne.

„Už dávno si nepripadám ako čierna ovca,“ hovorí prvá slovenská lekárka s vlastnou klinikou v Singapure

Výber pre vás