Helena Vondráčková pri hrobe rodičov: Asi by sa im nepáčil môj vzťah s bratom FOTO

Bolesť v srdci Heleny Vondráčkovej neustáva. Čo má ešte urobiť, aby sa skončila?

Za 60 rokov kariéry čelila Vondráčková klebetám aj neprajníkom. Ako to bolo v skutočnosti?

Felícia Boronkayová

Spevácka diva sa vrátila ku kauzám, ktoré sa ťahali celou jej kariérou. A nebolo ich málo. Sú­kromných ani pracovných. Helena Vondráčková (76) sa v dokumente Českej televízie vrátila na miesta, ktoré znamenali zlom v jej živote.

Známe trio Golden Kids vzniklo, keď si ako čerstvá maturantka privoňala s&nbsp;Vaškom Neckářom a&nbsp;Martou Kubišovou k&nbsp;divadlu. „Boli sme mladá garda progresu populárnej hudby a&nbsp;obklopení báječnými autormi hudby, choreografmi, nič nám nechýbalo,“ konštatuje. Sláva prišla rýchlo. „Začali sme fungovať tak, že všetci boli hore nohami, malo to obrovský úspech,“ hovorí bez okolkov a&nbsp;dodádá, že v&nbsp;tom čase podobné zoskupenie ani ABBA neexistovali. V&nbsp;roku 1968 dostali pozvanie na festival gramofónových firiem MIDEM do Cannes. „Excelovali sme až tak, že sme pomaly mali pocit, že sa stávame svetovými hviezdami, čo nám potvrdil aj angažmán v&nbsp;parížskej Olympii.“ Vystupovali v&nbsp;nej mesiac a&nbsp;potom prišli okupanti. „Bohužiaľ, skončilo sa to tak rýchlo, ako rýchlo k&nbsp;nám prišli ruskí vojaci. Marta, ktorá sa angažovala a&nbsp;išla na tanku, aby tak prejavila solidaritu, nebola po vôli našim pohlavárom, tak sa jej ,odvďačili‘ tým, že jej dali zákaz,“ Zákaz, ktorý trval dlhých 20 rokov. Helena Vondráčková mala svojím spôsobom na vypäté krízové situácie šťastie. Minimálne v&nbsp;dvoch prípadoch bola mimo republiky. Prvý raz práve v&nbsp;čase okupácie.

„Ja som tomu unikla vďaka dovolenke, ktorú som mala so Zdeňkom Rytířom (český skladateľ a&nbsp;hudobník, speváčkin bývalý priateľ, čo v&nbsp;dokumente neodznie – poz­n. redakcie), čiže ten prvý atak sme nezažili,“ spomína na ťažké chvíle. „Potom sme sa komplikovane premiestnili do Viedne a&nbsp;tam už boli Láďa Štaidl, Karel Gott, Karel Svoboda a&nbsp;mnohí ďalší.“ Viedli, ako inak, debaty o&nbsp;tom, či zostať alebo sa vrátiť domov. „Jasne som cítila, že nikam odchádzať nemôžem. Ani som si nevedela predstaviť, že by som opustila rodinu a&nbsp;nemohla sa vrátiť domov.“ Trio Golden Kids sa znova zišlo na spoločnom koncerte až v&nbsp;roku 1994 v&nbsp;pražskej Lucerne, kde kedysi často vystupovali. „Bol to úžasný koncert, hrozná ľudí viseli z&nbsp;balkónov, neskutočné aplauzy, standing ovation,“ živo opisuje atmosféru. V&nbsp;hre bolo turné, ale takisto sa skončilo, skôr ako sa začalo. „Bohužiaľ, s&nbsp;Martou sme sa nedohodli. Je mi to veľmi ľúto, taký je život, a&nbsp;tak už budeme len spomínať na to, aké to bolo pekné,“ uzavrie tému.

Na jednej strane ľudia speváčkine koncerty milovali, na druhej sa šírili reči o&nbsp;tom, prečo mohla podobne ako Karel Gott pravidelne účinkovať a&nbsp;nahrávať v&nbsp;západnej Európe. „Mala som to šťastie, že som v&nbsp;minulom režime dostávala povolenia ísť do zahraničia. Nešlo o&nbsp;to, že by som mala nejakú protekciu od vlády, to vôbec nie, ako si niektorí myslia. Vedela som jazyky – francúzštinu, nemčinu, angličtinu, tak­že som bola vybavená,“ vytiahne z&nbsp;pomyselnej pahreby ďalší horúci zemiak. Spomenie festival Zlatý kohút v&nbsp;Riu de Janeiro z&nbsp;roku 1967, pravidelne ju pozývali do východného a&nbsp;západného Nemecka, kde účinkovala vo veľkých šou, v programoch a&nbsp;nahrávala platne. Veľkou vecou bolo pozvanie do vtedy známeho programu Ein Kessel Buntes. „Mala som veľkú obavu, či to zvládnem, pretože som tam mala osem až desať vstupov, kde som spievala sama, v&nbsp;duete, hrala na klavíri, tancovala,“ pripomenie a&nbsp;vráti sa k&nbsp;načatej téme. „My, ktorí sme mohli vycestovať za železnú oponu, sme si veľmi tvrdo uvedomovali situáciu, lebo to bolo ako deň a&nbsp;noc, keď sme prechádzali cez hranice. Zaslúžili sme si to však len tvrdou prácou, usilovnosťou a&nbsp;tým, čo sme robili. Pre ľudí, ktorí tú kvalitu priviezli do svojej krajiny, to bolo niečo výnimočné,“ trvá na svojom.

Keď sa jedného dňa vrátila z&nbsp;poľského Sopotu, našla svoje meno v&nbsp;zozname umelcov, ktorí podpísali Antichartu. Pre mladšie ročníky: Charta 77 bola občianska iniciatíva politickej opozície v&nbsp;normalizačnom Československu. Kritizovala nedodržiavanie ľudských a&nbsp;občianskych práv, ku ktorých dodržiavaniu sa ČSSR zaviazala v&nbsp;roku 1975 v&nbsp;Helsinkách. Anticharta bola reakciou československej komunistickej strany na Chartu 77, ktorú odsudzovala aj podpisovou kampaňou známych osobností. „V&nbsp;Rudom práve som bola medzi tisíc ľuďmi napísaná, že som podpísala Antichartu. Nebola to pravda, pretože ja som v&nbsp;republike vôbec nebola, bola som v&nbsp;Poľsku a&nbsp;musím povedať, že to bola naozaj anabáza,“ vysvetľuje speváčka dlhoročné ťahanice. „Musela som niekoľko rokov vysvetľovať a&nbsp;dokazovať, že som tu naozaj nebola a&nbsp;že som to skutočne nepodpísala,“ pokračuje a&nbsp;zamýšľa sa. „Keby som v&nbsp;zahraničí nebola, neviem povedať, čo by som urobila. Išlo by o&nbsp;to, či by prišla nejaká vyhrážka, či by som bola donútená, ale nechcem už o&nbsp;tom ani len premýšľať.“

V&nbsp;Poľsku sa Helena Vondráčková etablovala už v&nbsp;roku 1977 na festivale v&nbsp;Sopote hitom Malovaný džbánku. Získala grand prix. „Osvojili si ma aj ako svoju speváčku. Zakaždým, keď tam idem, je vylúčené, aby som túto skladbu nezaspievala.“ Ako potvrdili poľskí organizátori, Vondráčkovú pozývajú minimálne štyri- až päťkrát do roka do veľkých šou. „Je tu žiadaných veľa českých spevákov, ale nikto tak ako Helena,“ hovorí jeden z&nbsp;nich a&nbsp;o&nbsp;chvíľu jej znova skladajú poklonu za to, že obohatila poľské svadby. Hit Dlouhá noc hrávajú už roky na každej z&nbsp;nich. Nielen tým je však pre speváčku toto mesto výnimočné. Hneď pri prvej návšteve tu spoznala svojho prvého manžela Hellmuta Sickela, basgitaristu východonemeckej skupiny Kreis. „Karel Vágner, starý pletkár, mi hovoril, to je pekný chalan, ten by sa mi k&nbsp;tebe hodil. Učil ho české slová a&nbsp;Hellmut chodil za mnou, že ahoj, ako sa máš, mám ťa rád, bola to zábava,“ otvorí speváčka novú tému. „Skladal mi aj pesničky, ale až po tom, čo sme sa rozhodli, že sa presťahujeme do Prahy bez toho, aby sme ešte boli manželia,“ hovorí v&nbsp;dokumente a&nbsp;my ju na chvíľu stopneme, pretože v&nbsp;ňom čosi chýba. Dlho to bola láska na diaľku, do Prahy sa presťahovali až v&nbsp;roku 1983, brali sa 28. apríla 1984 v&nbsp;moravskej Strážnici. Sickel neskôr údajne emigroval do západného Nemecka, čím jej spôsobil problémy, a&nbsp;vrátil sa začiatkom 90. rokov, tvrdia iné zdroje. Rozviedli sa v&nbsp;roku 2001, ale to už vraj Vondráčková chodila s&nbsp;Martinom Michalom.

„Hellmut túžil mať štúdio a&nbsp;o&nbsp;chvíľu nebolo v&nbsp;mojom byte kam šliapnuť, pretože všade boli syntetizátory, basgitara, zosilňovače,&nbsp;tak to ďalej nešlo. Skončili sme v&nbsp;Řitke, lebo kamarát, ktorý tam býval, nám ju odporučil, a&nbsp;potom sme sa vzali,“ spomína. „Nasťahovali sme sa tam na Černobyľ, teda v&nbsp;roku 1986. Boli sme veľmi šťastní. Natočila som tu celý album, ktorý napísal. Potom sa nejako tá láska vytratila, on odišiel do Nemecka a&nbsp;ja som tu zostala sama. Bolo to pre mňa veľmi ťažké a&nbsp;veľmi bolestivé, mala som však veľa práce a&nbsp;ňou som to smútenie zmierňovala.“ Hellmut sa po rokoch v&nbsp;Česku ešte párkrát objavil, ale už nemal šancu.

Keď príde v&nbsp;dokumente reč na Martina Michala, produkcia sa presúva na ich hausbót na Slapskej priehrade. „Na prvé stretnutie s&nbsp;Helčou si pamätám veľmi dobre. Miloval som ju odmalička, jej plagát som mal na vojenčine v&nbsp;skrinke. Občas sme sa stretli, ale boli to len také letmé stretnutia. A&nbsp;potom so mnou letela na dovolenku,“ uvedie a&nbsp;speváčka pokračuje: „S&nbsp;Martinom som sa zoznámila počas letu na dovolenku. Dievča, ktoré to organizovalo, za mnou prišlo s&nbsp;tým, že nás musí zoznámiť s&nbsp;prvým a&nbsp;druhým pilotom,“ vracia sa k&nbsp;osudnému stretnutiu. „Prišli dvaja chlapi, predstavila mi Martina, a&nbsp;keď odišli, pozreli sme sa na seba a&nbsp;hovorili si, hm, vysoký, štíhly, v&nbsp;tej uniforme mu to neuveriteľne pristalo.“ Zamilovali sa do seba a&nbsp;neváhala, napriek nesúhlasu rodiny, vziať si ho za manžela. „Bol to človek, o&nbsp;ktorom som bola presvedčená, že sa o&nbsp;mňa postará, že ma bude mať rád, pretože všetko tomu nasvedčovalo, že to nie je držgroš ani človek, ktorý by sa niečoho obával, proste statočný chlapík. A je to pravda. Nemýlila som sa,“ spieva chvály na Michala aj po dvadsiatich rokoch manželstva. „Hovorila som si, ak bude môj život taký, ako je naša svadba, budeme sa mať nádherne,“ pokračuje a&nbsp;poukáže na druhú stranu sobášnej mince: „Mne sa narušili, bohužiaľ, a&nbsp;veľmi silno, vzťahy s&nbsp;bratom, ktorý nevedel pochopiť, že už som dospelá a&nbsp;že si svojho partnera vyberiem sama. Doteraz je taký tvrdohlavý, že to nechápe,“ vzdychne, pretože za tie roky sa s&nbsp;Jiřím nikam nepohli.

„Obhajoba pred jej rodinou bola veľmi ťažká, pretože ona bola na ňu veľmi fixovaná a&nbsp;snažila sa urobiť veľmi veľa pre to, aby to nedošlo až do tohto štádia,“ zastáva sa manželky Martin Michal. Helena Vondráčková sa k&nbsp;bolestnej téme vracia aj na konci dokumentu, a to nad hrobom zosnulých rodičov. „Keď sem prídem, tak som ticho a&nbsp;v&nbsp;hlave si premietam, aké to s&nbsp;nimi bolo a&nbsp;čo by asi povedali na to, čo sa deje. Asi by sa im nepáčil môj vzťah s&nbsp;bratom, ale možno, možno keby videli, aká som šťastná, a&nbsp;že všetko to, čo otec počúval od ,bráchy‘, nie je pravda… My sa milujeme, stále sme spolu, vo februári sme oslávili dvadsiate výročie, tak by asi,“ zaodŕha, „možno, pochopili.“

S&nbsp;Martinom Michalom sa brali 22. februára 2003 na Karlštejne. Plán bol úplne iný, ale budúci manžel si poradil. „Svadbu som mala mať na Štiříne, ale tam sa to nejako prevalilo, niekto to prezradil, takže Martin povedal, že to musíme urobiť inde, na Karlštejne,“ začína zaujímavý príbeh. „Bola zima, mráz a&nbsp;celý bulvár bol nachystaný pred ,barákom‘ s&nbsp;tým, že pôjdu za nami,“ smeje sa. „Lenže on to vymyslel tak, že v&nbsp;hre boli dve svadobné autá. Najprv sa otvorila garáž s&nbsp;nepravou nevestou, všetci odišli a&nbsp;my sme o&nbsp;chvíľu v&nbsp;pokoji odišli na Karl­štejn,“ odkryje starú hru.

Medzi rozprávaním o&nbsp;svojich životných láskach sa Helena Vondráčková ocitá pred kostolom. Spomína, ako chodila s&nbsp;rodičmi na omše a&nbsp;otec hral na organe. „Som pokrstená, mám vlastne dve mená, Helena a&nbsp;Karla. Nech som kdekoľvek, v&nbsp;Paríži alebo v&nbsp;Berlíne, vždy vojdem do kostola a&nbsp;pomodlím sa za všetkých ľudí, za svojich priateľov, rodičov,“ priznáva a&nbsp;dostáva sa k&nbsp;chúlostivej téme detí. „Človek nemôže mať v&nbsp;živote všetko, a&nbsp;tak, bohužiaľ, nemám ani ja úplne všetko. Nemám deti, hoci ich milujem, a&nbsp;vynahrádzam si to všetkým možným. Deti mám okolo seba, nikdy mi neprekážali, rada sa s&nbsp;nimi hrám, takže to beriem tak, ako to život dal. Proste som nemala to šťastie, aby som mala deti, a&nbsp;musela som sa s&nbsp;tým vyrovnať. Je mi to ľúto, ale taký je život,“ hovorí smutným hlasom a nasleduje dlhý záber na dojatú speváčku. Túto tému pretavila do známej skladby. „Dvě malá křídla tu nejsou. Byla tu málem, a&nbsp;nejsou...“

Na krátky čas sa Helena Vondráčková ocitá v&nbsp;Divadle na Vinohradoch, na ktoré má veľa pekných spomienok. Priamo hovorí, že účinkovanie v&nbsp;muzikáli Les Misérables (Bedári) v&nbsp;roku 1992 jej pomohlo zachrániť kariéru. Pamätníci vedia, že po revolúcii chceli všetci zahraničnú hudbu a&nbsp;stálice, ako je Vondráčková či Karel Gott, nehanebne označovali za zombíkov. „Bol to, trúfam si povedať, jeden z&nbsp;najlepších svetových muzikálov, ktorý u&nbsp;nás uviedli. A&nbsp;bola to tiež pre všetkých, ktorí sme sa na ňom zúčastnili, náplasť na veľkú bolesť. Vznikol krátko po revolúcii, a&nbsp;keďže práce vtedy nebolo pre veľa ľudí, všetky veľké hviezdy sem s&nbsp;radosťou skočili,“ komentuje.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/helena-vondrackova-rozcitila-pri-hrobe-rodicov-asi-im-nepacil-moj-vztah-bratom" target="_blank">FOTO speváčkinho prvého manžela a brata v GALÉRII</a>

„Začiatky po revolúcii boli ťažké aj z&nbsp;toho dôvodu, že niektorí nemohli za komunistického režimu koncertovať, tak dostali, samozrejme, prednosť, no a&nbsp;my sme si museli chvíľku počkať, než ich opäť presvedčíme, že niečo vieme,“ hovorí diplomaticky žena, ktorej ťahá na 80 a&nbsp;stále má chuť hľadať nové piesne, nové momenty a&nbsp;koncertovať. „Ten vek znie hrozne a&nbsp;ja sa tvárim, že o&nbsp;ňom neviem,“ smeje sa a&nbsp;zvážnie: „Čas uteká a&nbsp;ja sledujem, že mnoho mojich priateľov a&nbsp;kamarátov z&nbsp;brandže aj zo súkromia odchádza hore. Čím ďalej, tým viac sa ma to dotýka a&nbsp;viac o&nbsp;tom premýšľam,“ hovorí úprimne. „Na druhej strane nemám zo staroby strach, lebo už sa blíži. Občas mi napadne, že budem stará, ale aby som z&nbsp;toho bola vydesená alebo ma to nejako trápilo... pečeň mi to netrhá.“

Helena Vondráčková sa rozcítila pri hrobe rodičov: Asi by sa im nepáčil môj vzťah s bratom

Výber pre vás

Helena Vondráčková sa rozcítila pri hrobe rodičov: Asi by sa im nepáčil môj vzťah s bratom

Súvisiace články

Legendárna hlásateľka Nora Beňačková má v rodine známeho rapera. Uhádnete, kto to je?

Poplach v známom potravinovom reťazci: Na exposlanca Sme rodina volali políciu VIDEO

Hlásateľka Ada Straková odmietla prečítať urážlivé slová o prezidentovi. Stálo ju to flek

Výber pre vás