venuje sa  hlavne súdnictvu a slovenskej mafii

Ľudmila Lacková

Nemyslel som si, že raz budem musieť mať právnika a že budem svoje dcéry učiť reagovať na obvinenie, že ich ocko je podvodník, - sklamane hovorí úspešný slovenský atlét Matej Tóth (34). Pred pár mesiacmi Svetová antidopingová agentúra (WADA) vyjadrila podozrenie, že majster sveta v chôdzi na 50 kilometrov z Pekingu v roku 2015 a držiteľ zlatej medaily z olympijských hier v Riu de Janeiro v roku 2016 si k výkonu pomáhal zakázanými látkami, a dočasne mu zakázala pretekať. Po prvom vypočutí pred disciplinárnou komisiou Slovenského atletického zväzu sa Tóth cíti o čosi lepšie, ale uvedomuje si, že cesta k očisteniu jeho mena bude dlhá.

Počas svojej športovej kariéry sa Matej Tóth podrobil viac ako stovke antidopingových testov, ani jediný nebol pozitívny. Žiadnu zakázanú látku v jeho tele nikdy nenašli. Podozrenia vznikli len na základe anomálií v Tóthovom biometrickom pase. Biometrický pas funguje na princípe dlhodobého sledovania hodnôt krvi športovca. Špeciálny softvér upozornil, že v Tóthových hodnotách krvi sa objavili podozrivé odchýlky a Svetová antidopingová agentúra zastáva názor, že ich príčinou musel byť doping. Tóth sa teraz snaží pomocou expertných stanovísk z oblasti hematológie a metabolomiky od odborníkov zo šiestich krajín sveta dokázať, že ide o prirodzené procesy jeho tela reagujúce na okolnosti, ktoré odberom predchádzali, a jeho individuálnej variability, ktorá je na vyššej úrovni ako u bežných ľudí. O podozreniach WADA bol Matej Tóth informovaný e-mailom v máji. „Bol som tesne po tréningu v Banskej Bystrici, keď som si mail otvoril. Vždy som sa staval proti dopingu, sám som ho verejne odsudzoval a som si stopercentne istý, že sme nič zakázané nerobili. Lenže zrazu som dostal správu, že z dopingu podozrievajú mňa. Hneď som to povedal manželke. To bolo prvé, čo som spravil. Ona vie, ako trénujem, aké výživové doplnky beriem. Vie, že to, z čoho ma obviňujú, by som nebol schopný spraviť. V ten deň som to oznámil ešte trénerovi, inak som tým nechcel nikoho zaťažovať. Ale moji rodičia vycítili hneď po prvých sekundách rozhovoru, že niečo nie je v poriadku, a chceli vedieť, čo sa stalo.“

V prvej etape sa podozrenia z dopingu športovca preverujú v úzkom kruhu zainteresovaných osôb a v utajenom režime, aby nebolo nespravodlivo pošpinené jeho meno. Lenže informácia o Tóthovi na verejnosť prenikla a on i jeho rodina sa ocitli v nezávideniahodnej situácii. Každý môže na Tótha ukázať prstom - aha, to je ten, ktorého vyšetrujú, ale on sa verejne brániť nemôže. Pravidlá mu zakazujú vyjadrovať sa k prípadu, zverejňovať jeho detaily, odborné posudky, dokonca nemôže povedať ani len mená expertov, ktorí tieto posudky vypracovali.

„Bál som sa, ako sa ľudia zachovajú. Či nebudú hovoriť, že som sa tváril ako vzor čestnosti a v skutočnosti som podvodník. Mal som strach hlavne o dcérky, ako sa táto situácia dotkne ich. Emmka má desať rokov, Ninka len sedem. Prídu do školy a ktovie, čo si budú musieť vypočuť. Pripravovali sme ich, aby to vedeli zvládnuť. S manželkou sme si s nimi sadli a hneď na začiatku sme im vysvetlili, čo sa deje. Aj teraz po disciplinárke sme spolu pozerali správy, opäť sme im všetko vysvetľovali.“ Tóthove obavy sa zatiaľ nenaplnili, Slovensko za svojím zlatým olympionikom stojí.

Robotníci, ktorých sme stretli neďaleko Tóthovho domu v Banskej Bystrici, považujú podozrenia z dopingu za úplný nezmysel. Dôchodkyne z neďalekej bytovky Tóthovi odkazujú, nech sa nenechá zlomiť a že mu držia palce. Brigádnik Miloš sa popri roznášaní letákov pustil do hotovej analýzy Tóthovej situácie: „Myslím, že je v tom nevinne. Raz som ho osobne stretol, dal mi podpiskartu. On nepôsobí ako človek, ktorý by bol schopný podvádzať, a vôbec sa mi nepáči, čo s ním robia. Nič mu nedokázali, ale poškodený je už teraz. Vypadne zo súťažného rytmu a Slovensko stratí dobrého športovca.“ Dočasný dištanc pre Tótha nahneval asi každého športového fanúšika, tejto téme sa často venujú aj novinári. On sám však vraví: „Zákaz súťažiť ma až tak netrápi. Pre mňa bol väčší šok rozbehnutie prípadu, ortieľ dočasnej suspendácie som už potom nebral ako nejakú katastrofu. Aj tak som nebol schopný pripravovať sa a koncentrovať na nejaký výkon. Aj keby som zákaz nedostal, na majstrovstvách sveta v Londýne by som nebol schopný pretekať. Na dobrý výkon potrebuje športovec obrovskú motiváciu, chuť a plnú sústredenosť. Mne to všetko vzali.“ Okrem zákazu komentovať vyšetrovanie a dočasného dištancu je v procese vyšetrovania športovca stanovených množstvo obmedzení. „Je náročné dávať si pozor, aby som niečo neporušil. Napríklad by som sa vôbec nemal v športe angažovať, zúčastňovať sa na organizovaných športových akciách ako pretekár, organizátor alebo oficiálny hosť. Ako bežný divák prísť môžem, takže podporiť dobré myšlienky a povzbudiť športovcov svojou účasťou nie je problém. Ale dráždiť určite nechcem. Dávam si na to pozor.“

Možno by Tóthovi pomohlo, keby sa poradil s iným športovcom, ktorého Medzinárodná asociácia atletických federácií vyšetrovala, aby mu odporučil, čo teraz robiť, čoho sa vystríhať. Lenže mená tých, ktorí svoju česť obhájili, známe nie sú. Ostávajú zamrznuté v procese utajenia. Nuž a v rámci Slovenska je Tóth vôbec prvým športovcom v histórii vyšetrovaným pre podozrenie z dopingu.

Najznámejší a našim končinám najbližší prípad sa týkal českého cyklistu Romana Kreuzigera. Jeho obvinenie napokon stiahli, ale naťahovanie s Medzinárodnou cyklistickou úniou trvalo dva roky! „S Kreuzigerom som osobne nehovoril, ale máme nejaké informácie ohľadom jeho prípadu,“ prezradil Tóth.

Koniec vyšetrovania Mateja Tótha je v nedohľadne. Nikto netuší, kedy či aspoň za akých podmienok môže byť uzavreté. Vypočutie pred slovenskou disciplinárnou komisiou bolo len prvý krok. „V tom je to náročné. Keď som šiel päťdesiatku, vedel som si rozložiť sily, vedel som sa v hlave nastaviť. Toto je pre mňa niečo nové. Ani v najhorších snoch som si nedokázal predstaviť, že ma niečo také postretne. Snažím sa na to všetko nemyslieť a využiť voľný čas, ktorý zrazu mám. Doposiaľ som každé leto trávil na sústredeniach a teraz som prvýkrát po desiatich rokoch, prvýkrát odkedy sa nám narodili dcéry, cez prázdniny doma. Emmka sa až čudovala, ako je to možné. Čas, ktorý som teraz získal, trávim s rodinou. Chodíme spolu do prírody, športovať, na kúpaliská. Veľmi sa tomu teším, ale pravda je taká, že celkom vypnúť nedokážem. Občas ma musia doma zahriaknuť - na čo zase myslíš?!“„Sú lepšie dni a sú horšie dni. Sú fázy, keď je super a Maťko tri-štyri dni trénuje a potom príde situácia, keď zase stratí chuť športovať,“ prezrádza Tóthova manželka Lenka a sama priznáva: „Ani ja to neprežívam dobre. Maťko nedá na sebe nič znať, ja sa tiež tvárim... Dúfame, že sa očistí. Veríme mu.“ Mladá žena sa snaží hovoriť pokojným hlasom, ale z očí sa jej rozkotúľajú slzy. Rukou ich rýchlo zotiera a ospravedlňujúco hovorí: „Nejako sa mi ideály o športe míňajú.“

„Ideály o športe sa mi nejako míňajú,“ hovorí manželka chodca Mateja Tótha po obvinení z dopingu

Autor článku

Ľudmila Lacková

Výber pre vás