
Špecializuje sa na domácu politiku a jeho druhým domovom je Národná rada. Tá stojaca hneď vedľa 30-metrového stožiara. V médiách pracuje od roku 2014.

Pavel Knapko

Aký veľký problém je obchodovanie s ľuďmi z celosvetového meradla?

Ročne je podľa štatistík zneužívaných na účel obchodovania s ľuďmi devätnásť až dvadsaťjeden miliónov ľudí. To je šialené číslo! V rámci Európskej únie, do ktorej sa ešte v tejto štatistike zahŕňa aj Veľká Británia, je to približne jedenásťtisíc ľudí, ktorých eviduje Eurostat. Do neho posiela každá krajina čísla registrovaných obetí.

Niekoľkonásobne viac! Nie každý sa, samozrejme, doma dobrovoľne prizná: „Áno, musel som nútene sexuálne otročiť.“ Nikto sa takto z vlastnej vôle „nepochváli“, pretože je to pre obete obrovská trauma. Ľahšie sa hovorí o iných formách vykorisťovania, napríklad o nútenej práci.

Do akej veľkej miery sa „kšeftovanie“ s ľuďmi týka práve Slovenska?

Každoročne sa ministerstvo vnútra prostredníctvom programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi venuje približne päťdesiatim ľuďom. Máme povinnosť voči obetiam, a rezort sa zaviazal voči smerniciam európskeho parlamentu, pomáhať obetiam v čase trvania trestného konania. Ministerstvo vnútra zabezpečuje chod tohto programu, ale samotnú činnosť zabezpečujú tretie strany, ako sú mimovládne organizácie, ktoré sa starajú o bezpečný návrat obetí z rôznych krajín, poskytujú možnosť anonymného ubytovania, ak o to obeť požiada, sociálne, psychologické a právne poradenstvo. Prípadne zabezpečujeme návraty pre cudzincov, ktorí sa nájdu na Slovensku.

Od roku 2008 do roku 2016 sme v rámci tohto programu pomohli viac ako 231 ľuďom. Medzi nimi je napríklad jedenásť detí - osem dievčat a traja chlapci. Netvrdíme, že to je konečné číslo, pretože sú to ľudia, ktorí s nami chceli spolupracovať alebo sa dobrovoľne prihlásili. Ťažko sa nám identifikujú obete, ktoré nedajú nikomu nič vedieť. Jednoducho prídu domov a možno trpia určitými psychickými problémami z toho, čo prežili a mlčia.

Ako proti obchodovaniu s ľuďmi bojuje váš odbor?

Je dobré o tom hovoriť, ale lepšie to je ľuďom ukázať, preto sme sa podujali na spoluprácu so slovenským blogerom Matúšom, ktorý sa s nami podujal zinscenovať fiktívny prípad obchodovania s ľuďmi. Tento bloger sa tváril, že s ministerstvom vnútra nemá nič spoločné. Od kamaráta dostal fiktívnu ponuku na prácu v Anglicku. Potom to vyzeralo tak, že na svoj video kanál uverejňoval videá z cesty. Keďže ho pozná veľa ľudí, mnohí mu písali komentáre. V Londýne prišiel na to, že má iné ubytovanie, ako mu sľúbili a zistil, že pracovať nebude s ovocím, ale na stavbe s Ukrajincami. Z toho všetkého robil vlogy. Na jednom z ďalších videí bola zobrazená situácia, keď ho na ubytovni niekto prepadol a zobral mu mobil. Nastalo niekoľko dní ticha a na internete vznikla menšia panika. Až po niekoľkých dňoch sme to odtajnili a povedali posolstvo, aby si ľudia dávali pozor, keď si hľadajú robotu v zahraničí.

Čo robiť, aby ste sa vyhli pofidérnej práci v zahraničí?

Je potrebné vedieť, kam idete a kde budete presne ubytovaní a určite nepodpisovať zmluvy v cudzom jazyku. Dať si niekde urobiť kópiu dokladov, a to nielen prefotiť, ale skopírovať si ich v elektronickej forme, napríklad na USB kľúč. Je dôležité zistiť si rôzne kontakty v danej lokalite, napríklad na ambasádu či na najbližšiu políciu.

Sú prípady na Slovensku, ktoré sa skončili „happyendom“?

V podstate žiadny z týchto príbehov nedopadne dobre, pretože ide o obchodovanie s ľuďmi. Či už ide o nútenú prácu alebo sexuálne otroctvo, človek vždy prechádza určitou traumou. Minimálne je to spájané s psychologickým nátlakom a často aj násilím, zneužívaním či znásilňovaním.

Je aj na Slovensku časté sexuálne otroctvo?

Podľa štatistík od roku 2008, sexuálne otroctvo má najvyššie čísla obetí.

Stále sa pre tento účel unášajú ľudia, ako napríklad v minulosti v dodávke?

Takto to už dávno nefunguje. Voľakedy bol vedľa motora napríklad aj priestor pre ukrytie človeka. Dnes je systém úplne iný a sofistikovanejší. Z dlhodobého hľadiska vedie práve sexuálne vykorisťovanie a z tých 231 prípadov sem spadá 86. Treba vnímať, že tieto formy sú často kombinované. Človek, ktorý je zneužitý na účely nútenej práce, môže neskôr byť zneužívaný aj na sexuálne účely.

Mechanizmus je, bohužiaľ, jednoduchý. Na začiatku vás opantá niekto rečami o skvelej ponuke práce. Len treba prísť a mať so sebou základné financie na stravu a prvý mesiac života. Presviedčať sa dá viacerými spôsobmi, napríklad tak, že k vám príde nejaká blízka osoba (napr. z rodiny) a zlanári vás. Ďalej tu môže byť aj „lover boy“, do ktorého sa zamiluje potenciálna obeť, prostredníctvom darčekov ju zláka a nakoniec povie, že pre ňu našiel super prácu napríklad niekde v zahraničí. Taktiež to ide aj pomocou rôznych inzerátov. Voľakedy to bolo aj tak, že ľudia boli násilím prinútení nastúpiť do auta, dnes je to inak. V súčasnosti sa obeť nechá presvedčiť dobrovoľne s tým, že ide za výhodnou ponukou práce. Často si cestu aj sama zaplatí. Čiže sprostredkovateľ nemá takmer žiadne náklady. Potom títo ľudia prídu do cudziny do priestorov, na ktoré neboli pripravení a následne dôjde aj k odobratiu dokladov. Možností je veľa. Napríklad vám povedia, že za vás chcú niečo vybaviť v banke či na úrade a keďže neovládate až do takej miery cudzí jazyk, poskytnete im doklady. Pokiaľ nepoznáte toto prostredie, ani neviete, čo od vás daná krajina požaduje.

Ako náhle sa toto stane, dochádza k prvému zneužitiu. Pokiaľ ide o sexuálne zneužitie, dievča ide rovno tancovať k tyči alebo aj horšie. Tiež nemusí ísť len o nútenú prácu či nútené sexuálne služby, ale aj o nútené žobranie, ktoré je rozšírené napríklad vo väčších mestách. Špecifickou novinkou v tomto smere sú aj sobáše z donútenia. Podľa štatistík zozbieraných od roku 2008 máme takýchto prípadov devätnásť. Obete sú prinútené vziať si človeka z tzv. tretích krajín, aby mu prostredníctvom sobáša legalizovali pobyt v rámci Únie. Nastávajú aj iné prípady, tzv. účelové sobáše. Tieto obete vedia, do čoho idú. Páchatelia im totiž ponúkajú peniaze za to, že si niekoho zoberú za manžela či manželku. Následne im povedia: „Vieš, že si spáchal trestný čin?“ Platí to najmä vtedy, ak opätovne dôjde k sobášu s človekom mimo krajín Európskej únie, čím sa mu zlegalizuje pobyt napríklad na Slovensku. Takto človeka dotlačia k núteným domácim prácam alebo aj k niečomu náročnejšiemu. Foriem je naozaj ešte oveľa viac, napríklad nelegálne adopcie či nezákonné odoberanie ľudských orgánov.

Váš odbor sa venuje aj práci tzv. „šmejdov“. V minulosti tieto skupinky pozývali dôchodcov na pofidérne akcie, na ktorých z nich „žmýkali“ peniaze. Stále to funguje podobne?

Určite nie. Voľakedy to fungovalo tak, ako hovoríte. Seniori išli na akcie, tam ich nalákali na dobré jedlo či zábavu a nakoniec ich donútili ostať na mieste, pokiaľ si nenakúpia tovar. Na Slovensku je približne 950-tisíc seniorov a v roku 2018 ich má byť až jeden milión tristotisíc. Nárast je obrovský a tlak páchateľov bude ešte väčší. Najmä tých, ktorí pracujú s rôznymi legendami. Najčastejšie to je volajúci falošný príbuzný, ktorý vymámi od seniora peniaze. Urobí to tak, že presvedčí seniora, že je jeho blízky a že nutne potrebuje peniaze a keď senior súhlasí, s páchateľom sa dohodnú, že po ne príde jeho známy. Ďalej to je napríklad legenda o kamióne. V nej páchateľ nahovorí obeti, že jeho príbuzný mal nehodu a hospitalizovali ho v nemocnici. Ako cudzinci nevedia dobre po slovensky a nemajú eurá, tak nahovoria obeť, aby im požičala určitú čiastku. Máme tu ale napríklad aj podvody na sociálnych sieťach, kde si svoje obete vyhliadne tzv. „lover boy“. Je to falošný profil, vďaka ktorému zláka páchateľ svoju obeť, aby mu poslala peniaze. Uverejnia si fotku nejakého príjemne vyzerajúceho vojaka, ktorý potrebuje peniaze, chvíľu si píšu, lichotia si a potom mu konkrétny senior (v tomto prípade skôr seniorka) pošle, čo chce.

Ako sa dostanú páchatelia napríklad k číslam seniorov?

Cez telefónny zoznam, no fígeľ je v tom, že hľadajú archaické mená, ktoré sa už štandardne nepoužívajú. Je to často organizovaný trestný čin a slovenskí páchatelia môžu pôsobiť aj v zahraničí. Pripravili sme si pre seniorov veľa materiálov. Našťastie, veľa čítajú, tak sme zvolili aj letákovú formu či rôzne brožúry, ale aj krátke filmy, ako sa brániť voči „šmejdom“ či nebankovkám.

Viac o obchodovaní s ľuďmi a o novodobých otrokoch a otrokároch sa dočítate aj v nasledujúcom čísle PLUS 7 DNÍ.

<strong>Mohlo by Vás tiež zaujímať:</strong>

Kaliňákov špecialista na kšeftovanie s bielym mäsom: Sexuálnemu otroctvu sa darí aj na Slovensku!

Výber pre vás