Venuje sa historickým a športovým témam, hlavne horolezeckým. 
Autor či spoluautor vyše 30 kníh z oblasti športovej literatúry faktu.

Milan Vranka

Narodil sa slovenským rodičom v kanadskom Traili v podhorí Skalnatých vrchov. Mike Buckna, nazývaný aj otec československého hokeja, v roku 1947 doviedol hokejistov bývalého Československa k prvému titulu majstrov sveta. Zomrel pred dvadsiatimi rokmi.

Jeho rodičia pochádzali z oravskej obce Podbiel. Zblížili sa však až v zámorí, kam utiekli pred biedou. Otec Ján Bukna pracoval najskôr v USA v štáte Wisconsin na lodi, ktorá vozila uhlie, potom bol v Montane baníkom. Neskôr kúpil v Traili, kanadskom meste ležiacom v provincii Britská Kolumbia, menší hotel Montana.

Mama Júlia, rodená Pisoň-Olíčeková, opustila rodnú krajinu ako dievča a v Kanade žila u tety v Rosslande v Britskej Kolumbii. Vzali sa v Traili v roku 1907. Tam sa v roku 1913 narodil Mike, ktorý bol po Johnovi, Joeovi a Mary ich štvrtým dieťaťom.

Hokej začal hrávať ako štrnásťročný a keď mal devätnásť, debutoval v seniorskom tíme Trail Smoke Eaters. V roku 1935 sa mu naskytla možnosť ísť do Európy a navštíviť vlasť svojich rodičov. „A keď tam budeš, nauč ich hrať hokej,“ údajne týmito slovami ho vyprevádzal otec.

Pri návšteve Prahy zašiel aj na tréning hokejistov LTC. Spýtal sa, či si môže s nimi zatrénovať. Keď videli, že to vie, navrhli mu, aby za nich nastúpil. Uviedol sa ako brilantný korčuliar, technik i strelec. Štyrikrát prekonal súperovho brankára a v Prahe zostal.

Iný prameň uvádza, že do Prahy prišiel na inzerát v kanadských krajanských novinách. Klub v hlavnom meste rodnej vlasti jeho rodičov hľadal trénera z Kanady, ktorý ovláda miestny jazyk. Inde sa zas píše, že to bol oznam v rozhlase.

Nech už bol dôvod akýkoľvek, fakt je, že v novom tíme sa hneď stal výraznou osobnosťou, prirodzeným vodcom, autoritou. Nielen hráčskou, mužstvo z ľadu i koučoval. Hoci mal iba dvadsaťdva rokov, pre jeho hokejovú vyspelosť a zručnosť ho okamžite rešpektovali aj oveľa starší spoluhráči.

Za československú reprezentáciu ako Kanaďan hrať nemohol a o zmenu občianstva nemal záujem. Zato už v roku 1937 pôsobil pri reprezentačnom tíme ako poradca. A hoci mužstvo pripravoval na majstrovstvá sveta v tom roku, do Londýna napokon necestoval, prednosť dostali funkcionári.

Na svetovom šampionáte v roku 1938 v Prahe reprezentáciu Československa vo veku 26 rokov už viedol ako tréner a získal s ňou bronzové medaily. Na majstrovstvách sveta v roku 1939 jeho materský tím Trail Smoke Eaters nastúpil ako reprezentant Kanady.

Buckna neprijal možnosť zahrať si v kanadskom drese a opäť koučoval československé mužstvo, ktoré tentoraz skončilo štvrté. Zvíťazili práve Kanaďania so skóre 42 : 1, keď jediný gól inkasovali od Československa.

Krátko nato po Mníchove 1939 došlo k rozpadu Československa, čo ho donútilo vrátiť sa do Kanady. Už aj s českou manželkou, tenistkou Aloisiou (Lolou) Frolíkovou, s ktorou sa v Prahe v tom roku oženil.

Dostal ponuku zahrať si NHL v drese Chicaga Blackhawks, ale odmietol ju. Nechcel odísť do Chicaga bez rodiny, ktorú mal celú v Traili. A tak hrával v miestnom tíme.

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/zahranicie/pastami-do-hrobu-samovrazdy-predcasna-smrt-bitkarov-z-nhl.html">Päsťami do hrobu: Predčasná smrť bitkárov z NHL</a>

Do Československa sa vrátil až po druhej svetovej vojne. Už ako otec syna Mika. V Prahe pôsobil ako hrajúci tréner ďalšie dve sezóny. Celkovo sa stal s klubom LTC štyrikrát majstrom Československa a nastrieľal spolu 40 gólov. Ako reprezentačný tréner priviedol tím Československa k prvému titulu majstrov sveta. Bolo to v roku 1947 znovu v Prahe.

V tíme hral aj Slovák Ladislav Troják, košický rodák obliekajúci v tom čase dres pražského LTC. Československým hokejistom pritom horelo pod zadkom. V predposlednom zápase totiž nedokázali uhrať potrebnú remízu so Švédskom.

V zápase, na ktorom v hľadisku nechýbal prezident Edvard Beneš, prehrávali už 0 : 2. V poslednej tretine Buckna poslal na ľad v jednej chvíli päť útočníkov. Nakoniec v predposlednej minúte Vladimír Zábrodský znížil, no vyrovnať sa im nepodarilo.

Zdalo sa, že zlato je fuč. Lenže stalo sa, čo nik nečakal. Favorizovaní Švédi, ktorí sa už videli so zlatými medailami na krku, v poslednom stretnutí podcenili Rakúšanov a prehrali s nimi rovnakým rozdielom 1 : 2. Naskytnutú druhú šancu už Bucknovi zverenci neprepásli. V poslednom dueli ešte v ten večer zdolali USA 6 : 1 a titul zostal doma.

V roku 1948 na zimnej olympiáde vo švajčiarskom Svätom Mórici získalo Československo vedené trénerom Bucknom striebro. Neprehralo ani v jednom zápase, lepšia v konečnom poradí bola len Kanada. Keďže olympijský turnaj bol zároveň svetovým i európskym šampionátom, bucknovci sa stali aj majstrami Európy.

Napriek tomu úspech mal pre trénera horkú príchuť. Na verejnosť sa dostal spor s Vladimírom Zábrodským. Najlepší hráč tímu kritizoval obrannú taktiku v zápase s Kanadou, ktorý sa skončil bezgólovou remízou.

Niektorí však za tým videli odplatu za to, že Buckna rok predtým na MS nenominoval Zábrodského mladšieho brata Oldřicha. Následné dva priateľské zápasy Kanaďanov v Prahe dali za pravdu Bucknovi.

V prvom sa hralo ofenzívne podľa Zábrodského želania a domáci tím prehral 2 : 5. V druhom nastúpil tím opäť s defenzívnou taktikou a vybojoval s úradujúcimi olympijskými šampiónmi remízu.

Kanadský tím zavítal aj na Slovensko a na zimnom štadióne v Bratislave v slovenskom drese nastúpil i Mike Buckna. Hoci bol Kanaďan, zástupcovia súpera s jeho štartom za domácu reprezentáciu súhlasili.

Slovenskí hokejisti podľahli olympijským víťazom tesne 2 : 3 a Bucknovi sa splnil sen zahrať si za rodnú krajinu svojich rodičov. Mal vtedy 34 rokov. Predtým nastúpil v priateľských zápasoch dvakrát aj za Československo, takisto so súhlasom súpera.

Po olympijskom turnaji Buckna prestúpil z LTC, kde pôsobil i Vladimír Zábrodský, do pražskej Sparty. A po sezóne sa znovu vrátil do kanadského Trailu. Ako sa ukázalo - tentoraz v zámorí zostal natrvalo. Za jeho rozhodnutím však nebol len spor dvoch silných hokejových osobností, ale aj politické udalosti vo februári 1948 v Československu, keď sa moci ujali komunisti. Na vyše štyridsať rokov.

Zanedlho po uchopení moci ukázali pravú tvár. V roku 1950 mali ísť československí hokejisti obhajovať do Londýna titul, ktorý vybojovali rok predtým v Štokholme.

Namiesto toho úradujúci majstri sveta putovali do väzenia za údajnú vlastizradu. Boli medzi nimi aj traja hráči z Bucknovho zlatého tímu z roku 1947 - Modrý, Konopásek a Roziňák. To už je však iný príbeh, v ktorom kanadský Slovák Buckna neúčinkoval.

Mike Buckna - po česky Matěj, ako mu začal hovoriť rozhlasový komentátor Josef Laufer, alebo po slovensky Matej, ako by to znelo, keby jeho rodičia neemigrovali - zomrel začiatkom roka 1996 v Milwaukee v americkom štáte Wisconsin. Mal 82 rokov. Jeho manželka Lola ho predbehla o dvadsať rokov - podľahla ťažkej chorobe. Nedlho predtým predali rodinný hotel.

„Bez Bucknu by sa náš hokej nedostal tak rýchlo do svetovej špičky,“ napísala o ňom dobová česká tlač. Podľa nej bol Buckna kouč od Boha, mal na to všetky osobnostné predpoklady. Jeho výhodou bolo, že to, o čom hovoril, vedel demonštrovať na ľade. V roku 1989 sa stal členom Športovej siene slávy Britskej Kolumbie. Ako Kanaďan nemal problém chodiť na šampionáty v Československu.

Po jeho smrti v roku 2004 ho uviedli do Siene slávy IIHF - Medzinárodnej federácie ľadového hokeja. Stalo sa tak práve počas svetového šampionátu v Prahe. Od roku 2008 patrí aj do Siene slávy českého hokeja, ktorej členmi sú viacerí slovenskí hokejisti z éry spoločného štátu. Paradoxne, v Sieni slávy slovenského hokeja sa miesto pre Bucknu doteraz nenašlo.

Československí hokejisti na ceste za prvým titulom majstrov sveta prehrali jediný zápas, získali dvanásť bodov s celkovým skóre 85 : 10. Výsledky Bucknovho tímu na MS 1947 v Prahe - Rumunsko 23 : 1, Rakúsko 13 : 5, Poľsko 12 : 0, Švajčiarsko 6 : 1, Belgicko 24 : 0, Švédsko 1 : 2, USA 6 : 1. Konečné poradie - 1. Československo, 2. Švédsko, 3. Rakúsko.

Tím majstrov sveta tvorili: Modrý, Jarkovský - Palcát, Sláma, Trousílek, Šťovík, Pokorný - Troják, V. Zábrodský, Konopásek, Roziňák, Bouzek, Stibor, Drobný, Kus, tréner Buckna.

Narodil sa 5. septembra 1913 v kanadskom Traili slovenským vysťahovalcom. Hokej hrával za Trail Smoke Eaters, LTC Praha a krátko i za Spartu. Trénoval pražský LTC, rodný Trail, reprezentáciu Československa a Rossland Warriors. Ako hrajúci tréner sa stal s LTC štyrikrát majstrom Československa a dva razy získal Spenglerov pohár.

Ako reprezentačný tréner sa pričinil o zisk bronzu na MS 1938 a zlata na MS 1947, na ZOH 1948 vybojoval s tímom striebro. V tých časoch sa olympijské turnaje rátali zároveň za majstrovstvá sveta.

A v rámci svetových šampionátov vyhodnocovali aj majstrovstvá Európy, na ktorých hokejisti pod jeho vedením boli dvakrát zlatí (1947 a 1948) a dvakrát strieborní (1938 a 1939). Zomrel 6. januára 1996 v Milwaukee v USA.

Kanadu vymenil za Československo a pomohol nám k prvému zlatu v hokeji

Výber pre vás