Pre týždenník PLUS7DNÍ pracuje od roku 2012, venuje sa predovšetkým investigatívnym témam.

Karol Bustin

Karol Polák patril k najväčším osobnostiam slovenskej športovej žurnalistiky. V časoch svojej najväčšej slávy nemohol chýbať na žiadnej olympiáde či majstrovstvách sveta.

Jeho šikovnosť a bohaté kontakty si všimla aj komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB). Využívať ho chcela najmä na jeho zahraničných pobytoch. Polákovu spoluprácu s eštebákmi po revolúcii v roku 1989 mnohí kritizovali. Aká je však skutočná pravda?

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/ludia/klamal-zeny-media-polakova-dcera-otvorila-otcovu-13-komnatu.html">Klamal ženy i médiá! Polákova dcéra otvorila otcovu 13. komnatu</a>

Štátna bezpečnosť komentátorskú hviezdu naverbovala v polovici šesťdesiatych rokov. Karol Polák sa podľa spisu, ktorý má PLUS 7 DNÍ k dispozícii, postavil k spolupráci kladne. Poznamenal pritom, že rád spraví všetko, čo bude v jeho možnostiach. Považoval to za svoju občiansku povinnosť.

Podľa jeho spisu mu „tajní“ ihneď vysvetlili, na čo sa má na cestách do kapitalistického zahraničia sústrediť. Prioritou bolo nadväzovať styky s cudzími štátnymi príslušníkmi a československými emigrantmi.

Dostal inštruktáž o najzaujímavejších destináciách z hľadiska bezpečnosti štátu a rýchlokurz správania v prípade, že by musel v zahraničí „podávať informácie o našej republike, prípadne niektorých osobách“.

Socialistická kontrarozviedka sa na Polákovej kariére chcela zviezť aj doma. Mal donášať na osoby, ktoré „sa prejavujú nepriateľsky proti nášmu zriadeniu a ktoré by radi narušovali naše spokojné spolunažívanie“.

Bol inštruovaný o zásadách konšpirácie pri stretávaní a podávaní správ. O spolupráci nemohol nikomu povedať. Na záver si sám vybral krycie meno EVA. Zrejme podľa manželky. Z Karola Poláka sa posledný augustový deň 1966 stal agent ŠtB.

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/ludia/na-pohreb-karola-polaka-prisla-aj-dlho-utajovana-dcera-viera.html">Na pohreb Karola Poláka prišla aj dlho utajovaná dcéra Viera</a>

Získanie športového komentátora však obávanej Štátnej bezpečnosti neprinieslo očakávané ovocie. Známy novinár totiž najskôr vstúpil do komunistickej strany.

Jeho riadiaci dôstojníci sa domnievali, že tým stratil dôveru záujmových osôb, a tak mu zmenili visačku z agenta na dôverníka. Sťažoval sa na neho aj náčelník 1. odboru II. správy Federálneho ministerstva vnútra Oldřich Pilát.

Vytočilo ho Polákovo kľučkovanie počas univerziády v Moskve. „Bolo s ním uskutočnených niekoľko schôdzok, na ktorých podal všeobecné informácie. Nikdy neuviedol žiadne konkrétne osoby.

Vyhováral sa na to, že je časovo zaneprázdnený, že nemá možnosti zisťovať skutočnosti, ktoré nás zaujímajú, a napriek tomu, že mu bolo dané telefónne číslo, na ktoré mohol zatelefonovať, nikdy tak sám, z vlastnej iniciatívy neučinil,“ lamentoval Pilát.

A pokračoval: „Pokiaľ dával informácie o počiatočných technických nedostatkoch u pracovníkov sovietskej televízie, snažil sa tieto nedostatky zveličovať. Nikdy neuviedol, ako na tieto nedostatky reagujú jeho spolupracovníci. Okruh jeho stykov je veľký, jeho informácie však tomu nezodpovedali. Spoluprácu s Polákom nemožno hodnotiť kladne.“

Tým eštebácky náčelník len potvrdil slová Karola Poláka, ktorý sa počas svojho života obhajoval. Kritikom vždy odkazoval, že v žiadnom prípade nikdy nikoho neudal, aj keď do zahraničia cestoval vďaka trvalej cestovnej doložke. V praxi to znamenalo, že sa vyhol zdĺhavým byrokratickým procedúram.

Pár dní pred odchodom navštívil oddelenie medzinárodného styku, ktoré mu vybavilo letenku aj ubytovanie. Čerešnička na záver prišla po príchode domov. „Veľa sme chodili po svete a z každej cesty sme vždy museli napísať správu z jej priebehu v siedmich exemplároch. Tá potom šla na sedem rôznych inštitúcií a zrejme aj na bezpečnosť. Logicky teda evidovali zoznamy s mojimi tristo-štyristo správami, a tak som bol evidovaný aj ja,“ vysvetľoval známy komentátor, keď ešte žil.

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/ludia/krute-tajomstvo-karola-polaka-toto-chcel-urobit-synovi.html">Kruté tajomstvo Karola Poláka: Toto chcel urobiť synovi</a>

V roku 1974 stratili príslušníci ŠtB s Polákom trpezlivosť. Jeho spis s označením „prísne tajné“ nadobro založili do archívu. V osemdesiatych rokoch vytvorili dôvernícky zväzok pod názvom Šport. Poláka upodozrievali, že udržuje styky s pracovníkmi Rádia Slobodná Európa a emigrantmi.

Odbor pre boj proti vnútornému nepriateľovi napokon túto verziu nepotvrdil. Aj tento spis skončil v sklade. Čo sa nepodarilo dokázať eštebákom, po Nežnej revolúcii vytiahol sám na seba Polák: „Viete, mňa napríklad oslovila Slobodná Európa, aby som zostal v Nemecku alebo v Amerike. Ponúkali mi veľký plat, vraveli: ,Pán Polák, to by bola senzácia, keby ste sa ozvali z Hlasu Ameriky alebo zo Slobodnej Európy.‘ Ja som to vždy odmietol.“

Na emigráciu teda nikdy ani nepomyslel. Veď doma bol slávny a bolo tu ešte niečo. „Chcel som žiť a zomrieť na Slovensku.“

Karola Poláka zlanárili eštebáci. On však s nimi vybabral

Výber pre vás