Plus 7 dní

Mala 22 rokov, keď sa stala súčasťou jedného z prvých transportov „nepohodlných občanov“ do táborov smrti. Helena Citrónová, ktorá sa narodila v bývalom Československu v roku 1920, mala zomrieť v Osvienčime. Zachránila ju láska.

Norimberské zákony prijaté v roku 1935 zakazovali vzťahy medzi árijcami a Židmi. Faktom ostáva, že bizarné zákazy porušovali aj samotní členovia Tretej ríše. Bol to aj prípad mladého poddôstojníka SS Franza Wunscha, ktorému život pripravil zlom, aký nikdy nečakal.

Wunsch nemal ani osemnásť rokov, keď sa dobrovoľne prihlásil do Schutzstaffel, paramilitantnej zložky nacistickej strany NSDAP, známej ako oddiel SS. Po vypuknutí vojny narukoval, no keď mu na východnom fronte prestrelili koleno, z bojiska ho poslali do koncentračného tábora Osvienčim, kde sa stal jedným z dozorcov.

V roku 1942 mladého muža povýšili do hodnosti esesáckeho unterscharführera. Podľa svedkov nenávidel Židov a k väzňom sa správal mimoriadne kruto. Nemal problém aspoň raz do týždňa prikázať niekoľkým dozorcom, aby väznené ženy brutálne zmlátili.

Všetko sa zmenilo v marci 1942, keď mu na narodeninovú oslavu prišla zaspievať jedna z nich. Helena Citrónová. Mladá Židovka svojím spevom zachránila život nielen sebe, ale aj svojej o desať rokov staršej sestre Rozinke.

<a href="https://www.pluska.sk/plus-7-dni/zahranicie/dcera-esesackeho-sefa-osviencimu-hossa-zakazoval-nam-ublizovat-druhym.html">Dcéra esesáckeho šéfa Osvienčimu Hössa: Zakazoval nám ubližovať druhým</a>

Wunsch po oslave poslal dievčaťu sušienky a lístok s odkazom: Láska, zamiloval som sa do teba...

„Prišiel do baraku, kde som pracovala a hodil mi papierik. Okamžite som ho zničila, no zachytila som na ňom práve tieto slová,“ opísala Helena udalosť o desaťročia neskôr v Izraeli.

„Povedala som si, že radšej umriem, ako by som sa mala zapliesť s esesákom. Dlho som k nemu cítila iba nenávisť a nemohla som sa naňho ani pozrieť.“

Helenine city sa však zmenili, keď do tábora smrti priviezli aj jej sestru Rozinku s dvoma deťmi. Čatár Wunsch sa snažil rodine svojej milovanej za každú cenu pomôcť. „Vraví mi – rýchlo mi povedz, ako sa volá tvoja sestra, kým nebude neskoro,“ spomínala po rokoch rodáčka z Československa.

Wunschovi sa podarilo zachrániť obe mladé ženy. Pre deti, ktoré pod jeho dozor nepatrili, však nemohol nič urobiť.

<a href="https://www.pluska.sk/plus-7-dni/zahranicie/bestie-sexi-bielizni-bacharky-koncentrakoch-si-imidz-potrpeli.html">Beštie v sexi bielizni: Bacharky v koncentrákoch si na imidž potrpeli</a>

Keď mladá Židovka opustila Osvienčim, kontakt s nacistickým poddôstojníkom prerušila. Hoci bola za svoju záchranu vďačná, o vzťahu s Wunschom sa neskôr vyjadrovala neurčito. Niekoľkokrát priznala, že jej city sa z nenávisti časom zmenili na lásku. „Urobil niečo ohromné. Boli chvíle, keď som zabudla, že som Židovka a on nie. Úprimne, napokon som ho milovala.“

Inokedy však naznačovala, že jej správanie k nacistickému dozorcovi bolo vynútené okolnosťami. Kým z Wunschovej strany šlo podľa nej o úprimnú lásku, ktorá ho napokon zmenila aj ako človeka, ona chcela predovšetkým zachrániť život svojej rodiny. Chaos v citoch jej spôsoboval fakt, že je Franz bol príslušníkom SS a Helena sa tým cítila byť „poškvrnená“.

V každom prípade však vďačnosť za záchranu života prejavila po vojne, keď spolu so sestrou svedčili v prospech Franza Wunscha, ktorého pre vojnové zločiny postavili pred súd.

Helena Citrónová zomrela v roku 2005 v Izraeli ako 85-ročná. Jej nemecký záchranca ju prežil o štyri roky.

Láska z Osvienčimu: Zaľúbený esesák zachránil Židovku z Československa

Výber pre vás