Plus 7 dní

Keby písal román, nevymyslel by takú story. Príbeh o špiónovi a jeho krásnej manželke, o tajných informáciách, odpočúvaní, zradách, klamstvách, konšpiračných vilách, ampulkách s cyankálim, šifrovaných správach a neustálej hrozbe odhalenia. O špionáži, ktorá je ako zrkadlové bludisko.

Každá pravda má množstvo ďalších verzií. Českému novinárovi a publicistovi Vladimírovi Ševelovi trvalo päť rokov, kým dokončil knihu Český krtek v CIA. Knihu o špiónovi slovenského pôvodu Karlovi Köcherovi, ktorý bol pravdepodobne jediný agent z východného bloku, čo sa dostal do americkej CIA a oklamal aj detektor lži.

Komunistické Československo malo viac špiónov než ambasád. A najvýznamnejší špión bol zrejme Karel Köcher. Narodil sa v roku 1934 v Bratislave. Jeho otec bol poštový úradník z Česka, mama Židovka z Trnavy. „Jeho príbeh je neuveriteľný. Žasol som, že ho ešte nikto neoslovil so zámerom napísať o ňom knihu,“ hovorí Vladimír Ševela.

Jemu samému trvalo niekoľko mesiacov, kým od Köchera získal súhlas na knihu. Ďalších päť rokov sa s ním stretával. Kniha o neuveriteľnom živote československého špióna vznikala počas dlhých rozhovorov v dome Köcherovcov v Dolných Břežanoch pri Prahe, ale aj v archívoch tajných služieb a v Amerike, kde Vladimír Ševela navštevoval niekdajších Köcherových kolegov zo CIA.

Ako vôbec Köcher mohol byť špiónom? Jeho prchká, cholerická povaha ho robila nápadným. Ľahko vybuchol. Celý život sa cítil nedocenený a nespokojný. Keď mu Vladimír Ševela zavolal so žiadosťou o rozhovor, okamžite odmietol. Keď zavolal znova o pol roka, povedal, že svoj názor nezmenil. No pozval ho k sebe na kávu.

Vtedy sa pred Vladimírom začal odvíjať neuveriteľný príbeh. Köcher cítil, že po rokoch mlčania potrebuje vykričať do sveta svoju verziu, zároveň trval na tom, aby Vladimír z jeho rozprávania nič nepísal. Požičal mu však knihu. Dôvod na ďalšie stretnutie. Po niekoľkých stretnutiach vo vile Köcherovcov sa Vladimír opýtal, či si môže robiť poznámky. Köcher súhlasil.

Kniha sa mu zdala ako celkom dobrý spôsob rozpovedania jeho príbehu. „Vtedy som si povedal - Köcher sa celý život živil lžou. Nemôžem napísať knihu len z toho, čo mi povie,“ spomína Ševela.

Našťastie, Köcherov spis v archíve tajných služieb krátko predtým odtajnili. Tisíce stránok obsahovali množstvo nových informácií. V ústrety mu vyšli aj bývalí Köcherovi kolegovia zo CIA.

Iba z ruskej KGB sa mu nepodarilo získať odpovede na otázky. „Stále boli na ‚previerke‘, ktorá sa doteraz neskončila. Bývalí agenti mi bez povolenia nadriadených nemohli odpovedať.“

Köcherovi rodičia odišli do Prahy v roku 1938. Jeho matke aj jemu ako čiastočnému Židovi sa podarilo vyhýbať transportom do koncentračných táborov až do konca vojny. Vyštudoval matematicko-fyzikálnu fakultu a potom niekoľko semestrov Filmovej a televíznej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe.

Bol skutočnou renesančnou osobnosťou s vysokým IQ, ovládal niekoľko jazykov. Mohol robiť, čo si zmyslel. Zakaždým sa však zamotal do problémov. Raz sa napríklad bozkával s priateľkou na ulici, napomenul ich policajt a on tam naňho nakričal. Skončilo sa to podmienkou za urážku verejného činiteľa.

Inokedy ho mladistvé dievča obvinilo zo znásilnenia. Hoci nakoniec na súd neprišlo a obvinenie stiahlo, Köcherovi to vynieslo ďalšiu podmienku - za ohrozovanie mravnej výchovy mládeže. A vyhodili ho z rozhlasu, kde pracoval ako redaktor.

Köcher už vtedy vedel, že chce pracovať v tajných službách a odísť do zahraničia. Spoluprácu podpísal v roku 1963. V tom istom roku sa oženil s krásnou Hanou, mladšou o desať rokov. Aj z nej sa neskôr stala talentovaná špiónka. Manželov Köcherovcov vyslalo Československo špicľovať na Západ už po dvoch rokoch výcviku. Pod krycími menami Rino a Adrid.

Oklamať detektor lži sa Köcher naučil v priebehu jedného leta. Československo disponovalo najlepším odborníkom, americkým expertom na detektor lži a na polygraf, ktorý prešiel na stranu komunistických vlád.

Jeho metóda bola - pri bežných otázkach myslite na ošemetné záležitosti a pri vážnych na príjemné veci. V žiadnom prípade nie na ženy! To človeka rozhodí. Ale napríklad na obľúbené jedlo. Köcher sa naučil myslieť pri nepohodlných otázkach na makový koláč. Tak dokázal vyrovnať tepové frekvencie. A pri testoch do CIA skutočne oklamal detektor lži.

Köcherovci prišli do New Yorku oficiálne ako emigranti. Köcher tvrdil, že z rozhlasu ho vyhodili pre jeho protištátne relácie. Najprv pracoval v rádiu Slobodná Európa. Potom vyštudoval sovietológiu na Kolumbijskej univerzite. Do CIA sa dostal na vlastnú päsť. Československá tajná služba s ním na dva roky úplne prerušila spoluprácu.

Bol svojský, neposlúchal, nechodil na dohodnuté schôdzky s riadiacimi agentmi, ktorí sa v New Yorku tvárili ako diplomati. Jeho šéfom došla trpezlivosť po tom, ako odmietol prísť na tajnú poradu do Československa.

Köcher sa však bál. V Amerike mal skvelý život, dobrý byt, BMW, s manželkou Hanou sa zabávali na svojich obľúbených swingers party s newyorskou smotánkou. Komu by sa chcelo opustiť taký životný štýl?

Köcher si bol istý, že jeho nadriadení by ho naspäť do Ameriky nepustili, tak na dôležitú poradu do Prahy neprišiel. Keď už bol v CIA, vložili sa do toho Sovieti. „Zabudnite na spory, v CIA nikoho nemáme, Köchera potrebujeme,“ povedali Čechoslovákom a nariadili im obnoviť s Köcherom spoluprácu.

Köcher tvrdí, že nepracoval pre Československo, ale priamo pre KGB. Bola to pravda. Roky odovzdával správy v mŕtvych schránkach priamo sovietskym agentom.

Československí tajní netušili, čo v nich je. V CIA ho najprv posadili na oddelenie analýz odposluchov sovietskych občanov. Američania odpočúvali Rusov po celom svete.

Köcher vedel po rusky, mal teda nahrávky prekladať a vytypovať, kto je vhodný na prípadnú spoluprácu so CIA. Po dvoch týždňoch takejto práce napísal sťažnosť. On, človek s titulom PhD., má počúvať nejaké nahrávky?

Neskôr sa dostal na oddelenie analýzy stratégií sovietskeho politického vedenia. Mal hodnotiť kroky sovietskeho politbyra. Na základe jeho záverov potom americká vláda korigovala svoju politiku voči Sovietskemu zväzu.

Raz sa Köcher predsa dal prehovoriť, aby prišiel do Československa na tajnú poradu. V CIA to prezentoval ako dovolenku v Juhoslávii. Odtiaľ si na falošný pas odskočil do konšpiračnej vily v dedine Čtyřkoly.

Po týždňovej porade mu nadriadení povedali, že potrebujú, aby zostal v Československu a vystúpil v televízii. Mal obviniť Ameriku z pomoci československým disidentom. Köcher odmietol.

„Dnes tvrdí, že mu bolo disidentov ľúto. Možno aj to, ale hlavný dôvod bol pravdepodobne ten, že sa chcel vrátiť do USA,“ myslí si Vladimír Ševela.

Po ostrej výmene názorov s ním rozviedka ukončila spoluprácu. Nemohli ho zatknúť, v tom čase už mal americké občianstvo, bol by z toho medzinárodný škandál. Prikázali mu však ukončiť spoluprácu so CIA. Inak si ho podajú.

Köcher žil niekoľko rokov bez kontaktu s rozviedkou. V CIA dal výpoveď, robil už len externé analýzy. Rodinu živila Hana. Pracovala v diamantovom biznise na slávnej 47. ulici v New Yorku. Z triedičky diamantov sa vypracovala na obchodníčku, cestovala po celom svete. A stále doručovala tajné správy.

V roku 1981 sa stal americkým prezidentom Ronald Reagan. Američania aj Rusi začali zbrojiť. Vo vzduchu viselo riziko atómovej vojny Moskva mobilizovala každého dostupného človeka v USA, ktorý by mohol podávať informácie. Köcher sa im opäť hodil. Opäť prikázali československej rozviedke zabudnúť na rozpory a skontaktovať sa s ním.

Köcher súhlasil so spoluprácou. Netušil, že ho začala sledovať FBI. „Kým sa neotvoria archívy, nebudeme vedieť, kto ho zradil. Ale je veľká pravdepodobnosť, že to urobil jeho riadiaci dôstojník z Československa s krycím menom Šturma, ktorý prešiel k Američanom,“ hovorí Vladimír Ševela.

„Keď Köcherovci v roku 1984 predali byt a kúpili si letenky do Viedne, agenti FBI ich zastavili na ulici a odviedli do hotela. Vieme, kto ste, nechceme vám urobiť nič zlé, dohodneme sa, povedali Karlovi. Ponúkli mu spoluprácu ako dvojitému agentovi.

Po niekoľkých dňoch v hoteli Köcher súhlasil. V FBI si to však nakoniec rozmysleli. Obvinili ho zo špionáže proti USA. Za to hrozilo doživotie až trest smrti.“

Ševela vyhľadal v USA aj Köcherovho advokáta Fierera. Na prípade celkom slušne zarobil. Išli naňho peniaze z konta vo švajčiarskej banke za predaný byt. FBI zhabala Köcherovcom všetko vrátane rodinných albumov a Haniných diamantov. Hanu po pár mesiacoch dostali jej priatelia von na kauciu milión dolárov.

Ale čo s Köcherom? Američania sa zrejme báli, čo všetko môže vyjsť na povrch, ak sa začne prepierať jeho pôsobenie v CIA. Vymysleli teda nový scenár. Výmenu. V sovietskom väzení sedel už deväť rokov disident Žid Anatolij Ščaranskij. Výmenu dohodol priamo Reagan s Gorbačovom.

Bola to posledná výmena počas studenej vojny. Köcher a Köcherová za Ščaranského. Uskutočnila sa v jeden februárový deň na známom Moste špiónov, Glienicker Brücke, medzi západným Berlínom a Postupimom. Köcher predtým musel v Amerike podpísať priznanie a súd ho odsúdil na doživotie slobody.

V ten deň kráčali oproti sebe cez most manželia Köcherovci s kuframi a Ščaranskij. Výmena sa podarila. Köcherovcov poslali do kúpeľov v Karlových Varoch, aby sa zregenerovali po americkej base, ale hlavne, aby si ich preklepli. Či náhodou neprišli do Československa ako spolupracovníci CIA.

Potom dostali peniaze na nové bývanie. Kúpili si dom a Volvo a čakali, čo bude ďalej. „Köcher čakal, že tu pred ním všetci padnú na zadok,“ domnieva sa Vladimír Ševela. „Ako intelektuál dúfal v nejaké dobré miesto na univerzite.“ Nič také sa však nestalo. Upratali ho do Prognostického ústavu.

Dodnes nie je celkom jasné, čo všetko má Köcher na svedomí. Niektorí si myslia, že práve on prezradil KGB, že ruský diplomat Alexander Ogorodnik pracuje pre Američanov. Po odhalení sa Ogorodnik otrávil cyankálim ukrytým v ampulke v písacom pere.

„Stalo sa, že mi pri rozhovoroch klamal do očí, hoci väčšinou bol veľmi otvorený,“ spomína Vladimír Ševela na päť rokov s Köcherom. „Napríklad o prípade ešte z čias, keď v New Yorku pracoval v rádiu Slobodná Európa. Jeho kolega mal snúbenicu v Československu, ktorá mala pricestovať za ním. Köcher to oznámil rozviedke a režim nedovolil dievčaťu vycestovať. To bolo od vás dosť hnusné, povedal som Köcherovi.

Najprv tvrdil, že nič také neprezradil. Keď som mu to v jeho zväzkoch ukázal napísané čierne na bielom, nakoniec sa priznal. Ten človek ma štval, tak prečo by za ním mala pricestovať snúbenica? - povedal mi.“

Köcher nakoniec Vladimírovu knihu nechcel ani autorizovať. Po jej vydaní publicistovi napísal: „Prečítal som prvú tretinu, ďalej to čítať nechcem a s vami už nebudem komunikovať.“

Podobne dopadol film Rino, ktorý mal premiéru na festivale v Jihlave. Bývalému špiónovi sa znepáčil. Vyhlásil, že príde na projekciu a urobí škandál. Nakoniec dosiahol len začiernenie trojminútovej pasáže dokumentu. Prekvapivo, netýkala sa jeho práce špióna, ale swingers party, na ktorých sa manželia Köcherovci v Amerike zúčastňovali.

„Zrejme si myslel, že k nemu budem milosrdnejší,“ hovorí teraz Vladimír Ševela. Ak však chcel napísať objektívnu knihu, navyše o takej zamotanej téme, akou je špionáž počas studenej vojny, musel uviesť všetky zistiteľné fakty.

Aj Hana Köcherová mu poslala nepríjemný mail. Počas návštev u Köchera ju videl trikrát, nikdy s ním nechcela hovoriť. Aj manžela pred tým varovala. „Samozrejme, ľudsky to nie je príjemné. Človek, s ktorým som bol päť rokov v úzkom kontakte, je na mňa teraz nahnevaný. Ale ako novinár som nemohol napísať inú knihu.“

Oklamal aj detektor lži! Rodák z Bratislavy v službách CIA

Výber pre vás