Sestričke musel zakričať, že nezomrel: Známeho trénera zrazilo auto, už ho prikryli plachtou

Mysleli si, že nedýcha: Do majstra sveta v mŕtvom ťahu vrazilo auto, zachránili ho mocné stehná

Už ho zakryli plachtou: Do majstra sveta v mŕtvom ťahu narazilo auto, prežil vďaka stehnám

Ján Dzúr

Napohľad nenápadný šťúply chlapík je 20-násobným majstrom sveta v&nbsp;silovom trojboji, v&nbsp;tlaku na lavičke a&nbsp;v&nbsp;mŕtvom ťahu. Na svojom konte má desiatky unikátnych rekordov i&nbsp;rôznych ocenení, popritom pôsobí v&nbsp;projekte, ktorého cieľom je pritiahnuť deti k&nbsp;športu. Okrem silových disciplín rodák z&nbsp;Liptova miluje futbal i&nbsp;tenis, oba športy hrá i&nbsp;trénuje. „Jeden čas som bol v&nbsp;tenisovom rebríčku medzi seniormi dokonca pred Dominikom Hrbatým,“ smeje sa Paľo (45), ktorý sa viackrát dokázal popasovať s&nbsp;pohnutým osudom.

Mal jedenásť rokov, keď jeho otca zrazil vlak. O&nbsp;tri roky nato mu na mozgovú porážku zomrela mama. S&nbsp;dvoma mladšími sestrami sa ho ujala stará mama, v&nbsp;tom čase už takisto vdova. „Vďačíme jej za veľa, veľmi sa snažila. No bolo to náročné obdobie. Videli sme, ako fungujú iné rodiny, ako spolu chodia na výlety či prechádzky. Občas na nás preto v&nbsp;období pu­berty doliehali ťažké chvíle,“ nezakrýva Pavel. K&nbsp;športu ho doviedol otec, k&nbsp;tré­novaniu iných poznanie, že 12-ročné deti vážia viac ako on v&nbsp;dospelosti.

„Narážame na celospoločenský problém. Kedysi rodičia prichádzali z&nbsp;práce okolo štvrtej. Na svoje ratolesti mali viac času. Dedinčania ich pustili na ihriská, mamy zo sídlisk sa pozerali z&nbsp;balkónov, ako šantia na preliezačkách. Dnes mnohí nemajú čas ani na to. Podnikajú, pod tlakom hypoték sa v&nbsp;práci nezastavia, robia po večeroch aj cez víkendy. Na deťoch sa to odráža,“ tvrdí tréner. Podľa neho akoby sme zabudli, že pohyb a&nbsp;šport sú najlepšou prevenciou civilizačných chorôb ako cukrovka, infarkty, mozgové príhody či vysoký tlak.

Kedysi mohlo dieťa pokojne zjesť viac sladkostí denne, pohyb mu prirodzene znižoval hladinu cukru v&nbsp;krvi. „Dnes okolo seba vidím toľko tučných detí ako nikdy predtým. Odhadujem, že o&nbsp;20 až 30 rokov všetky skončia ako pacienti s&nbsp;civilizačnými chorobami a&nbsp;poruchami pohybového aparátu. Zdravotníctvo bude len ťažko znášať ich nápor. Celé to navyše skomplikoval kovid, ktorý deti na dlhé mesiace zatvoril doma, a&nbsp;ešte viac zleniveli,“ myslí si Pavel Balážik, ktorému kondícia zachránila život.

Býval v&nbsp;lokalite, kde nechýbala posilňovňa. Chodil do nej a&nbsp;s&nbsp;kamarátmi si porovnávali výkony. „Prvý raz som v&nbsp;silovom trojboji pretekal v&nbsp;roku 2008, no potom som si pri futbale zlomil ruku a&nbsp;musel som si dať pauzu,“ prezradí športovec. Neskôr začal súťažiť v&nbsp;RAW, kategórii, v&nbsp;ktorej siláci dvíhajú činky bez pomoci špeciálneho dresu. V&nbsp;roku 2012 v&nbsp;nej na majstrovstvách sveta v&nbsp;Bardejove získal dve zlaté medaily. Vo váhovej kategórii do 56&nbsp;kilogramov vytlačil na prsiach činku, ktorá vážila 87,5 kilogramu. V&nbsp;trojboji – drep, tlak na lavičke, mŕtvy ťah – vyhral s&nbsp;výkonom 361 kilogramov.

V&nbsp;príprave na víťazný šampionát mal opäť smolu. Udrel si rebrá, zranil si koleno. Najťažšie chvíle však zažil v&nbsp;jeseni pred desiatimi rokmi. Zrazilo ho auto. „Ťažké BMW išlo šesťdesiatkou, ja na bicykli asi tridsiatkou. Bola to sekunda, nemohol som nič robiť. Bicykel skončil pod autom, ja som ako Superman preletel ponad kapotu. Asi po ôsmich metroch som cez ruky dopadol na betónový chodník. Život mi zachránil len kus šťastia, skúsenosti z&nbsp;futbalu, kde som sa naučil padať, a&nbsp;mocné stehná. Tie mám ako Herkules a&nbsp;schytali najväčšiu časť nárazu,“ vysvetľuje s&nbsp;úsmevom šťastlivec.

Bol dobitý a&nbsp;domliaždený, mal zlomenú ruku, v&nbsp;šoku sa triasol. Na jednej nohe mal na dvadsiatich centimetroch odkrytú holennú kosť a&nbsp;bál sa, že rana mu začne hnisať. Na druhej sa mu vytvoril hematóm. Nechcel si ani len predstaviť, že by auto zrazilo dieťa alebo menej ohybného človeka. „Na mieste tragédie mi krvácajúce nohy zakryli celofánom, no najbizarnejšia situácia nastala v&nbsp;nemocnici. Tam ma už prikryli celého. Sestričke som musel zakričať, haló, ešte žijem!“ vtipkuje silák. Najviac ho mrzelo, že takto dokatovaný nemohol ísť na majstrovstvá sveta valibukov v&nbsp;Puerte Iguazú, meste na hraniciach Brazílie a&nbsp;Argentíny.

Liečil sa rok, viackrát ho operovali. Na šport však nezanevrel. Hneď ako sa vystrábil, začal opäť dobýjať silácke pódiá. „Zbieral som najcennejšie kovy nielen na Slovensku či v&nbsp;Česku. Súťažil som v&nbsp;Nemecku, v&nbsp;Las Vegas, vo Francúzsku, v&nbsp;Petrohrade či v&nbsp;Rovaniemi v&nbsp;Laponsku. Tam som získal zlato a striebro. Mesto ma očarilo tak, že by som tam ihneď išiel bývať. Kvôli sídliskám Fíni nevyrúbali les, sídlisko postavili v&nbsp;ňom. Všade boli cyklistické chodníky a&nbsp;verejné športoviská, kam mohli ísť deti zadarmo,“ nadchýna sa Pavel. Oči nevedel Slovák odtrhnúť od multifunkčnej haly s&nbsp;plavárňou, atletickým okruhom a&nbsp;so štyrmi ihriskami na malý futbal. Vstupné tam bolo štyri eurá.

„Očarilo ma aj centrum Petrohradu, kde som bol v&nbsp;roku 2018. Také čisté mesto som nikdy predtým ani potom nevidel, dobré skúsenosti mám aj s&nbsp;ľuďmi. Keď som pre časový posun nevedel zaspať, o&nbsp;štvrtej ráno som si išiel zabehať. Zablúdil som, no miestni mi ochotne ukázali cestu späť. To isté som zažil v&nbsp;Las Vegas, kde som na obede stretol gitaristu z&nbsp;Guns N’ Roses a&nbsp;videl som univerzitné športoviská. Také nie sú ani naše národné tréningové centrá,“ porovnáva tréner.

V&nbsp;Amerike sa miestni čudovali, že si trúfol športovať aj v&nbsp;tých štvrtiach Las Vegas, kam by oni nikdy nešli. „No ja som každému povedal Hantuchová a&nbsp;hneď sme boli kamaráti,“ uškŕňa sa Balážik. V&nbsp;USA bez akejkoľvek prípravy a&nbsp;pol roka po plastike kolena odbehol polmaratón, o&nbsp;ktorom pri odchode zo Slovenska netušil. Prihlásil sa na mieste a&nbsp;vo svojej kategórii skončil ôsmy. „V&nbsp;horúčave 40 stupňov Celzia som z&nbsp;335&nbsp;bežcov bol päťdesiaty piaty ,“ spomenie si muž, ktorý má toľko svetových titulov ako asi žiadny iný slovenský športovec. Silový trojboj je však okrajovým športom, takže všetky výjazdy si platí sám.

„Živím sa ako profesionálny tréner. Väčšinu dňa trávim v&nbsp;posilňovni, na kurte alebo na futbalovom ihrisku,“ uzatvára štyridsiatnik, ktorý doma neobsedí. Trénuje aj deti, pričom vidí, že odtrhnúť ich od moderných technológií je čoraz ťažšie. Kým už teraz česť slovenských silákov čoraz viac zachraňujú muži v&nbsp;zrelom veku, v&nbsp;budúcnosti to bude ešte horšie.

Sestričke musel zakričať, že nezomrel: Známeho trénera zrazilo auto, už ho prikryli plachtou

Súvisiace články

Ťažké dni horských záchranárov: Mladí Izraelčania kolabovali v Tatrách, Slovenka nad Terchovou

Hotelieri sa búrili kvôli Kamenického DPH: Andrej Danko buchol po stole a zrazu je všetko inak

Šok pod pražským orlojom: Na Staromestskom námestí tancoval Igor Rattaj s Michalom Davidom

Lukáš (†21) spadol zo skalísk, jeho psík ho mesiace vyčkával pri bráne: Zomrel rok po tragédii

FOTO Manželia Hofierkovci po EXTRÉMNEJ PREMENE: Schudli neuveriteľných 167 kíl!

Výber pre vás