Slávka skúma v NASA život na Marse: Bola by škoda, ak by sme vo vesmíre boli sami, hovorí 

Žilinčanka Slávka skúma Mars: V sídle NASA je aj škôlka pre deti kozmonaturov,  opisuje vedkyňa

Slávka milovala Star Trek, dnes skúma život na Marse: Pracovať v NASA je prestíž, hovorí

Ján Dzúr

Narodila sa na Považí, na Univerzite Komenského študovala odbor jadrová chémia a&nbsp;rádioekológia. Neskôr odišla pracovať do portugalského mesta Avei­ro, kde sa zoznámila so svojím manželom Davidom. „Obaja sme boli vedeckí pracovníci na miestnej univerzite. Ja na katedre geológie, muž na katedre fyziky. V&nbsp;roku 2015 muž dostal ponuku pracovať v&nbsp;Goddardovom centre pre vesmírne lety NASA v&nbsp;Marylande v&nbsp;Spojených štátoch,“ vysvetľuje Slávka (44). Keďže Portugalskom v&nbsp;tom čase otriasala vážna ekonomická kríza, rozhodli sa vyskúšať pobyt za oceánom.

„O&nbsp;živote v&nbsp;Amerike som ni­kdy nesnívala. Dúfala som, že situácia v&nbsp;Portugalsku sa za pár mesiacov zlepší a&nbsp;my sa odtiaľ rýchlo vrátime,“ nezakrýva Žilinčanka, ktorá sa k&nbsp;Atlantiku presťahovala v&nbsp;roku 2009. V&nbsp;Portugalsku si s&nbsp;manželom založila rodinu, netúžila si opäť zvykať na nové prostredie a&nbsp;ľudí. V&nbsp;tom čase navyše vychovávala ročného syna. Keďže materská dovolenka v&nbsp;krajine na samom konci Európy trvá štyri mesiace, David chodil do škôlky a&nbsp;ona do práce. Zvažovala aj to, že ak si v&nbsp;USA nezoženie robotu a&nbsp;pracovať bude iba manžel, ostane rok pri dieťati.

„Popritom sme hľadali voľné miesta v&nbsp;okolí Washingtonu. A&nbsp;našli sme ponuku NASA, ktorá potrebovala vedeckého pracovníka so skúsenosťami z&nbsp;röntgenovej práškovej difrakčnej analýzy ílových minerálov,“ vysvetľuje vedkyňa. Táto metóda súvisí so súpravou prístrojov SAM, Sample Analysis at Mars instrument, ktoré sú súčasťou misie MSL, Mars Science Laboratory, známejšej ako Curiosity rover. Na jednoduchšie vysvetlenie, Curiosity rover je doteraz najkomplexnejšie a&nbsp;najväčšie vesmírne teleso, ktoré človek vyslal na Mars. Ide o&nbsp;vozidlo určené na prieskum povrchu planéty.

Slávka bola šikovná a&nbsp;usilovná študentka. Doktorát ukončila na oddelení hydrosilikátov na Slovenskej akadémii vied v&nbsp;Bratislave, všetky potrebné zručnosti na pracovné miesto v&nbsp;NASA mala. Detailom bol Mars. „Vesmír ma nadchýnal odmalička, s&nbsp;otcom som nikdy nevynechala Star Trek. Uvažovala som nad tým, či život jestvuje aj mimo našej planéty. Pozdával sa mi práve Mars, ktorý je k&nbsp;Zemi najbližšie,“ usmieva sa Žilinčanka. Odkedy na ňom v&nbsp;roku 2012&nbsp;pristál Curiosity rover, ako nadšená amatérka sledovala všetky dokumenty o&nbsp;vesmírnej misii a&nbsp;jej výsledkoch.

„Svojej budúcej šéfke som na pohovore bez okolkov povedala, že planetárnu geológiu či astrofyziku som nikdy neštudovala. A&nbsp;o&nbsp;Marse a&nbsp;Curiosity rover viem len z&nbsp;televízie, kníh a&nbsp;internetu,“ hovorí Slávka. Prácu v&nbsp;tejto misii NASA však nedostala vďaka svojej úprimnosti. Dôležitú rolu zohral fakt, že niekoľko rokov strávila v&nbsp;Bratislave, v&nbsp;kruhu svetoznámych expertov na ílové materiály. Jej školitelia Peter Komadel či Jana Madejová sú rešpektovanými vedcami na celom svete a&nbsp;po­znajú ich aj v&nbsp;Amerike. V&nbsp;ja­nuári 2016 tam Žilinčanka s&nbsp;manželom začali pracovať, ich syn nastúpil do škôlky NASA.

„Zvonka je rovnaká ako iné, ale tu sa už trojročné deti okrem hier učia aj podpísať. O&nbsp;dva roky neskôr vedia písať, poznajú rešpekt a&nbsp;disciplínu. Majú tiež hodiny vied, na ktorých im svoju prácu opisujú astronauti z&nbsp;NASA. A&nbsp;jasné, potom chcú všetky byť kozmonautmi,“ opisuje vedkyňa. Tri a&nbsp;pol roka sa schádzala s&nbsp;najlepšími odborníkmi na vesmír a&nbsp;letectvo na svete. Bola medzi nimi jediná Slovenka a&nbsp;zjednodušene nám priblížila misiu Curiosity rover. Tá skúma, či niekedy jestvovali na Marse podmienky vhodné na vznik života – napríklad či tam bola, prípadne je, voda.

„Misia má zistiť prítomnosť organických molekúl vo vzorkách, merať rádioaktivitu a&nbsp;hľadať aj ďalšie prvky života: uhlík, vodík, dusík, kyslík, fosfor a&nbsp;síru. Curiosity rover, v&nbsp;podstate vesmírne geologické laboratórium, skúma a&nbsp;vyhodnocuje vyvŕtané vzorky hornín z&nbsp;hory Mount Sharp,“ naznačuje. Práve na Mount Sharpe začal Curiosity rover v&nbsp;roku 2016 prechádzať oblasťou bohatou na íly. Jedna z&nbsp;hypotéz vzniku života na Zemi hovorí, že vďaka jedinečnej štruktúre mohli práve tie stáť za jeho zrodom.

„Vedci predpokladali, že ak sú organické molekuly prítomné na povrchu Marsu, zachovali sa práve v&nbsp;íloch,“ dopĺňa Slávka. V&nbsp;laboratóriu skúmala dáta, ktoré sonda z&nbsp;vesmíru poslala na Zem. Analyzovala ich, rôzne s&nbsp;nimi experimentovala. Podľa nej nie je jednoduché potvrdiť, či sú organické látky, ktoré Curiosity vyhľadala vo vesmíre, spojené s&nbsp;možným súčasným či minulým mikrobiálnym životom na Marse. Aj preto, že jeho povrch je suchý, a&nbsp;keďže planéta nemá atmosféru, vrchná vrstva hornín je vystavená škodlivému žiareniu.

„Predpokladáme, že organické zlúčeniny, ktoré vesmírne laboratórium našlo, sú zrejme zvyšky väčších a&nbsp;úplnejších molekúl, napríklad bielkovín. A&nbsp;tie patria k&nbsp;základným stavebným kameňom života,“ vraví Slávka. Podľa nej je práca v&nbsp;NASA tímová a&nbsp;viac ako na kvantite záleží na kvalite. Vesmírnu agentúru aj preto tucetkrát vyhodnotili ako najlepšiu veľkú federálnu agentúru, v&nbsp;ktorej chcú ľudia robiť. „No keď sme s&nbsp;manželom zaplatili všetky americké dane a&nbsp;poplatky, z&nbsp;dvoch výplat sme v&nbsp;Marylande vyšli len s&nbsp;odretými ušami,“ prekvapí nás Slovenka.

Pracovať v&nbsp;NASA je iné ako na univerzite či v&nbsp;akadémii vied. Je v&nbsp;tom istá prestíž. No pri vstupe do priestoru vesmírnej agentúry sú si všetci rovní a&nbsp;museli sa ozbrojenej ochranke preukázať visačkou s&nbsp;menom a&nbsp;fun­kciou. „Žiadne výhovorky neplatia. Ak ste ju zabudli, po doklad ste sa museli vrátiť. Neoblomná strážna služba zvyčajne zastavovala aj autá. Hľadala zbrane, skúmala, či si pri odchode domov neodnášame z&nbsp;laboratória nejaký prístroj alebo notebook,“ hovorí Slávka. A&nbsp;hoci pracovné pravidlá treba v&nbsp;NASA dodržiavať, neplatí tam žiadny dress code. Ľudia chodia do práce v&nbsp;tom, v&nbsp;čom sa cítia pohodlne.

Areál vesmírnej agentúry v&nbsp;Marylande je veľký ako menšie mesto, na presun ním potrebujete auto. Má asi 40 budov, no všade je zeleň a&nbsp;stromy, takisto jazero. „Každý deň sme v&nbsp;oblasti videli rodinky jeleňov a&nbsp;srniek, preto je tu najvyššia povolená rýchlosť 23&nbsp;kilometrov za hodinu. Laboratóriá v&nbsp;jednotlivých budovách majú vybavenie ako z&nbsp;filmov o&nbsp;našej budúcnosti. Po chodbách chodia špičkoví inžinieri a&nbsp;astronauti, mojimi kolegami sa zrazu stali hrdinovia z&nbsp;dokumentov na Discovery Channel,“ teší sa Žilinčanka.

Každý deň mala s&nbsp;vedcami vzrušujúce mítingy, kde analyzovali dáta z&nbsp;vesmíru. „Boli sme prví na svete, kto o&nbsp;nich vedel. No aj najväčšie hviezdy vedeckej branže ostávali v&nbsp;týchto výnimočných okamihoch ľudsky skromní a&nbsp;príjemní,“ dodáva. Namiesto dvanástich mesiacov napokon s&nbsp;manželom v&nbsp;USA strávila tri a&nbsp;pol roka. V&nbsp;januári 2019 však vtedajší prezident Donald Trump obmedzil financovanie NASA a&nbsp;situácia v&nbsp;agentúre začala byť napätá. Slávka, ktorá v&nbsp;nej pôsobila ako vedkyňa, dostávala mzdu z&nbsp;vládnych zdrojov. V&nbsp;USA platila dane, narodil sa jej tam druhý syn a&nbsp;ten starší už chodil do škôlky. Po Trumpovom zásahu jej napriek tomu hrozilo, že s&nbsp;vízami vedeckého pracovníka nielenže stratí pracovné miesto, ale aj ju zo Spojených štátov môžu vyhostiť bez možnosti návratu.

Hoci niekdajší prezident svoje rozhodnutie napokon zrušil, Slávka si už neistý život za oceánom nevedela predstaviť. S&nbsp;manželom sa dohodli, že keď si jeden nájde zamestnanie v&nbsp;Portugalsku, vrátia sa do Európy. Podarilo sa. „Muž je teraz vedecký pracovník na katedre fyziky, ja som hlavný vedecký pracovník na katedre geo­lógie na Univerzite v&nbsp;Aveire,“ približuje Slovenka. Keďže v&nbsp;NASA si jej prácu vážili, dostala od nej nezvyčajnú ponuku. Podpísala novú zmluvu a&nbsp;v&nbsp;misii Curiosity rover pokračuje v&nbsp;tíme ako špeciálny odborný konzultant pre vesmírne laboratórium. „Dokonca som sa stala jediným európskym členom Goddardovho centra pre astrobiológiu v&nbsp;NASA, v&nbsp;Aveire pracujem na viacerých projektoch,“ pochváli sa. Popritom skúma napríklad využitie ílovitých materiálov ako prímes mált na reštaurovanie historických budov a&nbsp;učí na univerzite. „Keď sa nad tým všetkým zamyslím, som šťastná. Stále robím to, čo ma napĺňa. Som naspäť v&nbsp;Európe, bližšie k&nbsp;rodine. Nemám strach o&nbsp;to, či zo dňa na deň neprídem o&nbsp;prácu, a&nbsp;ak aj, mám iné možnosti,“ myslí si Slávka. Voľný čas venuje najmä rodine: so svojimi dnes už šesť – a&nbsp;desaťročnými synmi cez víkendy chodí na ich basketbalové zápasy. Stará sa o&nbsp;záhradu, s&nbsp;manželom si zájdu na prechádzku do prírody, občas si pozrie dokumentárny film.

Jej svokor, jednoduchý a&nbsp;pokorný človek, raz Žilinčanke povedal vetu, ktorá v&nbsp;nej rezonuje: Život nie je zlý a&nbsp;ťažký, zlým a&nbsp;ťažkým si ho robia ľudia. „Má svätú pravdu. Je na nás, akú cestu si vyberieme, a&nbsp;máme veľa možností. Ak sa niekomu nepáči život v&nbsp;jeho krajine a&nbsp;myslí si, že v&nbsp;cudzine je to ľahšie, nech si ju vyskúša. Ja si po skúsenostiach v&nbsp;nej myslím, že veľa vecí na Slovensku funguje lepšie ako v&nbsp;Portugalsku, dokonca aj ako v&nbsp;Amerike. Máme pružnejší sociálny systém, lepšie fungovanie školstva a&nbsp;tiež menej byrokracie na úradoch,“ prekvapí nás. Samozrejme, veľa vecí zo Slovenska našej vedkyni v&nbsp;cudzine chýba: rodina, priatelia, halušky s&nbsp;bryndzou, Vrátna, Vysoké Tatry, štyri ročné obdobia, domáce syrové nite, ktorých si do Aveira nosí kilogramy. „Je toho veľa, čo by som si sem preniesla. Na druhej strane od nášho domu v&nbsp;Portugalsku sme za päť minút autom pri oceáne. Pozerať sa na západ slnka nad ním je na nezaplatenie. No nemôžeme mať všetko a&nbsp;tak je to v&nbsp;poriadku. Dôležité je byť šťastný s&nbsp;tým, čo máme,“ uzatvára Slávka.

To by som chcela vedieť aj ja. No ako povedal známy astrobiológ Carl Sagan: Vesmír je obrovský. Ak by sme v&nbsp;ňom boli len my, išlo by o&nbsp;obrovské plytvanie priestorom, - zamyslí sa Slovenka. „Verím, že sami nie sme, dokonca je veľmi pravdepodobné, že aj na Marse bol mikrobiálny život, ak tam v&nbsp;spiacom štádiu ešte stále nie je. Viac budeme vedieť okolo roku 2030, keď na Zemi konečne budeme mať vzorky z&nbsp;tejto planéty. Tie vtedy misia Mars Sample Return prinesie na Zem.“

Sme vo vesmíre sami?

ŽIADNA Z PLANÉT NEVYVOLÁVA V ČLOVEKU TOĽKO EMÓCIÍ AKO MARS. POZRITE SA AKO TO NA NEJ VYZERÁ

Slávka milovala Star Trek, dnes skúma život na Marse: Pracovať v NASA je prestíž, hovorí

Súvisiace články

REKORDÉRKA: Trnavčanka Martina navštívila všetkých 195 KRAJÍN sveta: Z čoho to zaplatila?

Prežila zimu, vyhla sa dravcom: Kenguru, ktorá behala po zjazdovke Petry Vlhovej, zrazilo auto

Andrej Danko sa teší z Rumunov v Tatrách: Aj my sa vraciame do Rumunska. Nie k moru, do bane

Vyvádzal, platil celej krčme a skončil pri lopate: Z rebela Michala Chrenka je dnes vzorný otec

Herečka Dagmar EDWARDS je po 23 rokoch opäť na Slovensku: Aký bol život v Amerike?

Výber pre vás