Slovenská dcéra Petra Muka (†45): Po otcovej smrti sme zostali samy ako prst, z Prahy sme ušli

Slovenská dcéra Petra Muka (†45) je dospelá: Prezradila, čo si s mamou prežili po otcovej smrti

Slovenská dcéra Petra Muka (†45): Po jeho smrti sme si do Bratislavy odviezli jednu veľkú vec

Felícia Boronkayová

Je naozaj kruté, ak musí dieťa spoznávať svojho otca cez spomienky a&nbsp;z&nbsp;rozprávania tých, ktorí mali to šťastie zažiť jeho osobnosť na vlastnej koži. Ako teraz. Náš fotograf Matej Kalina vytiahne počas rozhovoru z&nbsp;počítača zábery celej rodiny spred šestnástich rokov. Mame Eve (50) hneď vbehnú slzy do očí, prstami hladká obrazovku, fotenie si pamätá a&nbsp;hovorí: „Tu si mala dva roky.“ <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/ludia/dcera-petra-muka-nezostala-cesku-zije-bratislave-kraca-otcovych-slapajach" target="_blank">Noemi Muková</a> ich vidí, tak ako mnohé iné fotky, prvý raz v&nbsp;živote. Tak ako mnohokrát počúva spomienky, ktoré nedostala šancu zažiť sama. V&nbsp;čase odchodu Petra Muka (†45) mala len štyri roky, ona oslávila pred pár dňami sladkých osemnásť. <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/slovenska-dcera-petra-muka-45-otcovej-smrti-sme-zostali-samy-ako-prst-prahy-sme-usli" target="_blank">Aktuálne FOTO Noemi, ktorá nedávno oslávila 18 rokov, v GALÉRII</a>.

V&nbsp;pražskom byte mama s&nbsp;dcérou, ktorá práve nastúpila do tretieho ročníka na konzervatóriu v&nbsp;Bratislave, zostali ešte tri roky. „Boli sme samy ako prst, pretože predtým s&nbsp;nami žili aj Petrove dcéry z&nbsp;prvého manželstva Šárka (37) a&nbsp;Michaela (38), ktoré potom odišli,“ zdôrazní jeden zo zásadných momentov. „Potrebovala som si to ,odsmútiť‘, doma malé dieťa, pes… Najdôležitejšie veci, pri ktorých som musela byť, sa skončili,“ naráža na dedičské konanie a&nbsp;dostáva sa k&nbsp;nemenej zásadnému bodu, ktorý im strpčoval život. „Bulvár vtedy fungoval agresívnejšie ako na Slovensku, musela som nás chrániť. Inak Prahu obidve milujeme a&nbsp;rady sa do nej vraciame, ale na pokojnejší život a&nbsp;výchovu je lepšia ,Blava‘,“ hovorí Eva o&nbsp;sťahovaní, ktoré jej sťažovali lieky proti depresii a&nbsp;uľahčoval pocit, že v&nbsp;Bratislave má rodinu, o&nbsp;ktorú sa môže oprieť. Nemalú úlohu zohrala aj skutočnosť, že dcéra práve v&nbsp;tom čase nastupovala do základnej školy.

Noemi, ktorá zatiaľ mlčala, s&nbsp;mamou súhlasí. „Nebolo to pre nás bezpečné miesto, kde som mohla vyrastať normálne medzi spolužiakmi, s&nbsp;kamarátmi a&nbsp;nemusela riešiť, či ma niekto na rohu odfotí,“ pokračuje. „Boli sme napríklad na spomienkovom koncerte v&nbsp;Lucerne, sedeli sme na balkóne a&nbsp;zospodu ma fotili. Bola som veľmi unavená, aj som vystupovala, hrala som na klavíri, ale nikoho nezaujímalo, že som len malé dieťa, mala som päť rokov,“ vytiahne nepríjemnú spomienku. „Neskôr som tú fotku našla na internete a&nbsp;v&nbsp;článku písali, že som bola uplakaná, čo nebola pravda. No a&nbsp;tu v&nbsp;Bratislave som mohla začať žiť slobodne a&nbsp;nebyť neustále v&nbsp;hľadáčiku médií,“ pochvaľuje si a&nbsp;dodá: „To, že sme ušli z&nbsp;Prahy, bolo najlepšie rozhodnutie.“ Z&nbsp;nej si do Bratislavy odviezli jednu veľkú a&nbsp;mimoriadne dôležitú vec – klavír hlavy rodiny. Dnes na ňom hrá dcéra. Mama sa zamestnala v&nbsp;jednej z&nbsp;projekčných kancelárií a&nbsp;Noemi nastúpila do školy.

Ani v&nbsp;Bratislave sa odkazu na otca úplne nevyhla. Rodičia spolužiakov čoskoro zistili, kto je, a&nbsp;tak si od detí vypočula všeličo. Že mama či otec Petra Muka radi počúvajú, ale aj poznámky typu „tvoj otec je mŕtvy, ha-ha“. Takto sa občas „bavili“ spolužiaci na druhom stupni základnej školy. Určite by s&nbsp;ňou nemenili. Môže si vôbec štvorročné dieťa niečo pamätať? „Nie je toho veľa, ale, áno, pamätám si. Dokonca som čítala komentáre, že mám od mamy naordinované, čo mám hovoriť. Tak to vôbec nie je,“ na chvíľu zmĺkne. Tesne pred tým, ako sme sa pustili do reči, poprosila mamu, aby odišla, vraj sa jej bez nej lepšie rozpráva. „Minule som si spomenula, ako sa s&nbsp;tatinom dohadovali, kto bude šoférovať. Pamätám si, ako sme sa naháňali v&nbsp;parku Grebovka, kde má svoju lavičku, ako sme spolu našli kameň v&nbsp;tvare jednotky a&nbsp;doniesli ho domov mame, ako mi v&nbsp;posteli púšťal v&nbsp;slúchadlách svoje nové pesničky z&nbsp;poslednej platne,“ vymenúva.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/ludia/dcera-petra-muka-bola-male-dieta-ked-jej-otec-zomrel-takato-kocka-je-nej-dnes-ta-podoba" target="_blank">Noemi je tiež umelecká duša</a>. Okrem toho, že sa dobre učí, veľmi pekne kreslí, tancuje, hrá, začala spievať. „Ako som dospievala, začala som otcove skladby počúvať a&nbsp;vnímať, že on bol fakt…,“ zasekne sa. „Pán spevák,“ dopoviem za ňu. Vďačne prikývne. „Vtedy som sa úplne stiahla. Nechcela som rozprávať po slovensky, bola som utiahnutá a&nbsp;bolo toho na mňa veľa. Popritom som hrala na klavíri, tancovala som, ale k&nbsp;tomu spevu som musela prísť sama za seba, nie ako dcéra Petra Muka, že keď som jeho dcéra, musí to byť perfektné,“ pokúša sa objasniť, čo cítila. Po jednom divadelnom predstavení, v&nbsp;ktorom účinkovala, ju fascinovali herci z&nbsp;konzervatória, ktorí hrali, spievali a&nbsp;tancovali zároveň, a&nbsp;tak sa prihlásila na konzervatórium.

Predtým venovala najviac času tancu – modernému, džezovému, súčasnému, hip-hopu –, precestovala tanečný svet a&nbsp;s&nbsp;partiou z&nbsp;tanečnej školy Elledanse sa stali majstrami sveta, Slovenska aj Európy. Navyše teraz vystupuje ako tanečnica v&nbsp;brnianskom divadle v&nbsp;predstavení Here I&nbsp;am, Orlando, „čo bol taký splnený sen môjho malého ja na veľkom javisku“. „S&nbsp;tým tancom to však už bolo na hrane, musela som sa stopnúť. Roztrhla som si nervy na nohe, čo som ani netušila, že sa dá. Nemala som žiadne voľné víkendy, stále som bola v&nbsp;sále, na vystúpení, akoby som ani nežila.“ Preto sa v&nbsp;druhom ročníku rozhodla, že tancovať síce bude, ale iba pre radosť. A&nbsp;začala sa viac zameriavať na spev.

Otcovu tvorbu spoznávala postupne. Skupina Oceán ju až tak neočarila, otcova sólová tvorba a&nbsp;najmä Shalom jej učarovali. „Minule som našla také smutné video, počúvala som nejakú tatinovu pesničku krátko po tom, čo odišiel, objímala ,reprák‘ a&nbsp;plakala. Jeho pesničky mi dodávajú silu a&nbsp;myslím si, že Shalom bol trochu nedocenený,“ poznamená. „Texty majú hĺbku a&nbsp;precíznu hudbu. Z&nbsp;jeho sólovej tvorby mám najradšej tie, ktoré veľa ľudí nepozná. Napríklad skladbu Nikto nikoho nezná, krásna klavírna vec, a&nbsp;potom Kiaru o&nbsp;našej sučke, keď bola po ťažkej operácii,“ pokračuje . Ďalšou vecou je skladba Spolu, ktorú spolu zložili, smeje sa. „Ťukala som si do klavíra, tatino rýchlo zobral nahrávač a&nbsp;tak tá pieseň vznikla,“ hovorí jej „spoluautorka“ Noemi. „Všetky jeho pesničky sú veľmi melancholické, ale dodávajú mi radosť a&nbsp;silu na každý deň. Milujem jeseň a&nbsp;zimu, keď si dám ráno cestou do školy slúchadlá a&nbsp;počúvam.“ <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/slovenska-dcera-petra-muka-45-otcovej-smrti-sme-zostali-samy-ako-prst-prahy-sme-usli" target="_blank">Aktuálne FOTO Noemi, ktorá nedávno oslávila 18 rokov, v GALÉRII</a>. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Aktuálne FOTO Noemi, ktorá nedávno oslávila 18 rokov, v GALÉRII

Niektoré z&nbsp;nich už zaspievala aj pred publikom. Od Mukovej smrti organizuje jeho PM Band v&nbsp;obci Kouřim, kde skúšajú, festival Kouřimská skála na Petrovu počesť. „Najprv som spievala pieseň z&nbsp;muzikálu Golem, ktorý bol písaný tatinovi na mieru. O&nbsp;rok som si vybrala pesničku Sny zůstanou,“ spomína. „Kým som nevyšla na javisko, bolo všetko v&nbsp;poriadku. Len čo som začala spievať, úplne ma to zobralo, až mi išli slzy, ale nechcela som sa rozplakať. A&nbsp;tie emócie spôsobili, že som bola trochu pod tónom,“ prizná. „Ale som rada, že som to urobila, lebo je to ďalšia skúsenosť a&nbsp;viem, že to teraz dlhší čas skúšať nebudem. Moja psychika ešte nie je pripravená spievať tatinove piesne.“ Na jednej strane je za jedenásť ročníkov Kouřimskej skály vďačná, na druhej strane ju teší, že toho roku z&nbsp;bezpečnostných dôvodov festival nebol. „Ja som mala už po minulom ročníku pocit, že buď poďme urobiť niečo väčšie, alebo už stačilo. Skala a&nbsp;vesmír to zariadili. V&nbsp;areáli sa minulú jeseň zrútil kus skaly a&nbsp;festival preto nepokračuje. Verím, že príde ešte niečo väčšie, famózne, tak si drž­me palce, aby to tak bolo,“ nádeja sa.

Ale piesne z&nbsp;podobného súdka, z&nbsp;tvorby Depeche Mode, už zvládne. Spočiatku kapelu v&nbsp;láske veľmi nemala. „Keď som bola malá, aj ma to otravovalo, lebo Depeche u&nbsp;nás hral stále, postupne som ho začala počúvať pozorne, išla som na koncert a&nbsp;skoro som odpadla, akí sú úžasní. Odvtedy viem skoro všetky ich pesničky,“ zhrnie. O&nbsp;štyri mesiace dokonca vystúpi v&nbsp;programe venovanom tejto kapele a&nbsp;musí dokončiť aj svoj tanečný angažmán. „Ešte ma čakajú štyri vystúpenia v&nbsp;Národnom divadle v&nbsp;Brne a&nbsp;do toho sa budem pripravovať na decembrový koncert, kde odznejú sklady od Depeche Mode,“ prezrádza po troške. Pod taktovkou slovenských symfonikov pod vedením Adriana Kokoša a&nbsp;kapely Voising má dve čísla. „Na jednu pesničku budem iba tancovať a&nbsp;druhú spievať,“ hovorí s&nbsp;tým, že ju ešte čaká kopa práce.“ Noemi si však rada nakladá na plecia. „Nakladám a&nbsp;ešte to ,doťukávam‘ tým, že musím byť vo všetkom perfektná, ale už si dávam väčší pozor.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Pesničky, ako inak melancholické, začala komponovať aj sama. Je ich vraj požehnane, ale zatiaľ iba jedna, ktorú by mohla nahrať. „Neženiem sa do toho, ale chcela by som niečo zložiť pre tatina,“ plánuje. „Taký pop, neskôr by som sa chcela venovať aj šansónom, nahrať niečo citlivé, nie veľmi komerčné, proste hudbu, pri ktorej sa na nič nehrám.“ Noemi sa momentálne vidí na javisku, ale netlačí na pílu. „Počkám, ako sa to vyvŕbi. Mne sa to dosť často mení a&nbsp;vždy mi tak nejak z&nbsp;neba od tatina príde, že toto je ono. Vtedy viem, kadiaľ mám ísť. Viem, že to bude ťažké, ale chcem sa venovať aj hudbe, popritom si zatancovať a&nbsp;zahrať, ale ak by toto nevyšlo, vôbec by mi neprekážalo byť v&nbsp;pozadí a&nbsp;venovať sa trebárs divadelnej vede, divadlo ma veľmi baví.“

Veľkú podporu v&nbsp;speváckej kariére má v&nbsp;nevlastných sestrách. „Obidve milujú hudbu a&nbsp;vedia k&nbsp;tomu veľa povedať. Aj mi poradiť, aj ma rýchlo stopnúť, že toto nie. Šárka študovala na konzervatóriu v&nbsp;Prahe a&nbsp;divadelnú vedu, teraz sa venuje umeniu pre deti, druhá sestra ostala verná stavebníctvu a&nbsp;projekčným veciam, ktoré aj študovala. Voláme si, píšeme si, stretávame sa a&nbsp;som rada, že ich mám.“ Drží palce aj kapele PM, ktorá hrá naďalej tvorbu Petra Muka. „Spomedzi otcových spolupracovníkov a&nbsp;priateľov sú mi najbližší Tomáš Washinger, Richard Dušák a&nbsp;Karel Deniš, ktorí mi vždy podajú pomocnú ruku, keď ju potrebujem – v&nbsp;hudbe aj v&nbsp;živote. Teraz mi však veľmi pomáha aj otcov dlhoročný kamarát Roman Bomboš.“

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/slovenska-dcera-petra-muka-45-otcovej-smrti-sme-zostali-samy-ako-prst-prahy-sme-usli" target="_blank">Aktuálne FOTO Noemi, ktorá nedávno oslávila 18 rokov, v GALÉRII</a>

Slovenská dcéra Petra Muka (†45): Po otcovej smrti sme zostali samy ako prst, z Prahy sme ušli

Súvisiace články

Ofrflala, čo mohla: Šimkovičová zhodila prezentáciu Slovenska v Benátkach. Mala na to dôvod?

Jakubec opäť víri vzduch: Zbláznil sa?! „Na toto čakala každá žena. Hľadám si priateľku,“ vraví

Letný žúr bývalých hlásateľov pri Dunaji: Dvaja oslávenci, chýbajúci Buček a darčeky zo záhrad

Záhrada Karin Majtánovej je po generálke: Antickí anjeli, vírivka a 2,5-metrové byliny sú preč

Výber pre vás