Spravodajstvo RTVS prešlo nedávno zmenou, moderátori dostali moderátorského partnera a tiež sa posadili na stoličky. Viacerí z nich túto zmenu privítali s tým, že je celkom náročné odmoderovať celý program vo virtuálnom štúdiu sám. Ako vnímate moderovanie relácie Góly-Body-Sekundy?

Áno, moderátori spravodajstva sa posadili za stôl, čo je možno škoda, lebo to nás diferencovalo od iných televízií, kde je model dvojica za stolom dlhodobo zaužívaný. Ale rozumiem tomu, že päťdesiat minút stáť a&nbsp;moderovať je náročné. Takže niektorí kolegovia sa potešili, ale viem, že iným sa zas lepšie pracovalo, keď ich v&nbsp;štúdiu neobmedzoval stôl. Ja to viem porovnať, keďže som roky sedela za spravodajským stolom a&nbsp;teraz stojím voľne v&nbsp;priestore. Myslím, že športovým témam to svedčí oveľa viac ako staticky sedieť. Mňa to tak baví viac, lebo aj som bližšie ku kamerám, takže mám vnútorný pocit bližšieho kontaktu s&nbsp;divákom. V&nbsp;štúdiu máme celkovo štyri kamery – jedna z&nbsp;toho je tzv. Jimmy jib, teda vysokozdvižné kamerové rameno, ktoré dokáže snímať takmer celý priestor aj z&nbsp;výšky. Je tam niekoľko monitorov, na ktorých je výstup von – teda to, čo sa práve vysiela a&nbsp;iné slúžia ako zrkadlo, takže moderátor vidí seba. Keďže máme virtuálne štúdio, tak za chrbtom je zelená stena, tzv. klúčovacia plocha (môže byť aj modrá). V&nbsp;štúdiu sú počas vysielania traja kameramani, s&nbsp;ktorými komunikuje režisér z&nbsp;réžie a&nbsp;dáva im pokyny, ktorá kamera bude nasledujúci záber snímať. Takisto je režisér spojený cez uško aj s&nbsp;moderátorom. Keď to takto celé opisujem, znie to zaujímavo. (Smiech.) Verím, že pre ľudí, ktorí televíziu zvnútra nikdy nevideli, to môže byť veľmi pútavé. A&nbsp;vlastne aj je, len nám to už príde také samozrejmé.

Kedysi sa žena ako športová moderátorka považovala na televíznej obrazovke za priam exotický zjav. Dnes už je, našťastie, iná doba. Ako vnímate zastúpenie a&nbsp;prínos žien v&nbsp;športovom spravodajstve?

Vôbec nerozumiem tomu, prečo to bolo také neobvyklé. Veď aj športovkyne sú ženy, aj fanúšičky sú ženy, aj moderátorky sú ženy… Prečo by nemali moderovať športové správy? Argument, že nevedia toľko o&nbsp;športe ako muži, je nezmyselný. Veď napríklad moderátori vedomostnej súťaže Milionár asi tiež nevedia odpovede na všetky otázky, ktoré sa pýtajú súťažiacich. Navyše, keď zoberieme do úvahy, že športové správy pozerajú viac mužskí diváci, tak je pre nich predpokladám príjemnejšie pri prijímaní informácií mať aj vizuálny zážitok. (Úsmev.)

Televízie sa predháňajú v boji o diváka a zaujať široké publikum je občas náročné. Ako prežívate úspechy našich športovcov jednak ako profesionálka, ktorá o nich informuje, no zároveň osobne ako milovník športu?

Samozrejme, že mám vždy obrovskú radosť, keď dosiahnu naši športovci a&nbsp;športovkyne skvelé úspechy, o&nbsp;tom sa nemusíme ani baviť. Vždy im v&nbsp;duchu (v&nbsp;dobrom) závidím ten pocit, ktorý v&nbsp;prípade víťazstva prežívajú. Musí to byť neuveriteľne príjemné a&nbsp;oslobodzujúce. Ale viem, koľko je za tým všetkým driny, odriekania, disciplíny… Takže im to zo srdca vždy prajem a&nbsp;ďakujem im za tie chvíle, keď môžem byť aspoň vďaka ich úspechom hrdá na to, že som zo Slovenska. Lebo tých momentov je, žiaľ, v&nbsp;dnešnej dobe ako šafranu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/uprimna-marianna-durianova-vzdy-som-vzbudzovala-pozornost-hoci-som-to-nikdy-nesnazila" target="_blank" rel="noopener">Fotky syna moderátorky nájdete v GALÉRII</a>

Máte obľúbeného športovca, ktorého osobný príbeh a&nbsp;následne aj športové výkony vás inšpirovali?

U nás v redakcii už kolegovia vedia, že keď hrá zápas Stefanos Tsitsipas, tak so mnou nie je reč. (Smiech.) Dlhodobo však fandím Nolemu. Obdivujem jeho vyrovnanosť, jeho nastavenie mysle, bojovnosť a skromnosť, ktorú si aj pri tých obrovských úspechoch dokázal zachovať. Z&nbsp;našich domácich športovcov vzhliadam k&nbsp;Danke Bertekovej, pretože okrem športového talentu je aj nesmierne inteligentná. Daniela Hantuchová, ktorá sa po tenisovej kariére neuveriteľne úspešne etablovala ako komentátorka a&nbsp;moderátorka svetových tenisových podujatí. A&nbsp;osobnú skúsenosť mám aj s&nbsp;Adamom Sýkorom, ktorý má tiež naštartované na úspešnú budúcnosť a&nbsp;som si istá, že pri jeho výchove, ktorú dostal od rodičov, ich podpore a&nbsp;jeho cieľavedomosti, ju aj zažije.

Pôsobíte veľmi optimisticky. Konštantný úsmev na tvári ste dostali do vienka, je vašou povahovou črtou?

To sa veľmi teším, že sa mi to darí aj v dnešných časoch. (Úsmev.) Áno, mám to šťastie, že som sa narodila s&nbsp;génom dobrej nálady, ale tiež je potrebné na tom vnútorne pracovať, aby to nastavenie vydržalo a&nbsp;podržalo ma aj v&nbsp;ťažších chvíľach.

Ak vám predsa len niekto alebo niečo pokazí náladu, čo alebo kto to v&nbsp;poslednom období je?

No v&nbsp;poslednom čase by toho asi bolo aj na celú stranu. (Smiech.) Kazia mi náladu naši politici, ľudia, ktorí prestali slobodne rozmýšľať, bezohľadní vodiči, faloš, ktorou sa ľudia prezentujú na sociálnych sieťach… No a&nbsp;pri tomto všetkom si musím, alebo teda presnejšie povedané, chcem zachovať ten optimizmus, ktorý ste spomínali. A&nbsp;to chce dosť práce.

Keďže máte psychologické vzdelanie, asi sa od neho úplne nedá odstrihnúť a&nbsp;využívate ho aj v&nbsp;bežnom živote. Stane sa vám, že analyzujete človeka, s&nbsp;ktorým sa rozprávate?

Myslím si, že pri každom rozhovore svojím spôsobom analyzujeme toho druhého. Možno na nevedomej úrovni, ale utvárame si o&nbsp;ňom obraz z&nbsp;toho, čo hovorí, ako to hovorí, ako pri tom stojí, ako sa tvári, ako vyzerá… A&nbsp;áno, ja to robím na vedomej úrovni, spájam si do jedného celku detaily, ktoré vnímam a&nbsp;z&nbsp;toho si potom urobím záver. (Úsmev.)

Pomáha vám psychológia aj pri výchove syna?

Neviem, ako to robia ostatné mamičky, ale ja som od začiatku k&nbsp;svojmu synovi pristupovala ako k&nbsp;osobnostnej individualite, pri tvorbe pravidiel a&nbsp;mantinelov (ktoré deti potrebujú, aby sa cítili bezpečne) som sa maximálne snažila neobmedzovať ho do veľkej miery, dôverovala som mu, veľa som sa s&nbsp;ním hrala, venovali sme sa rôznym kreatívnym činnostiam a&nbsp;športu, pretože viem, že to perfektne podporuje mentálne zrenie, že všetko so všetkým súvisí a&nbsp;hlavne som sa mu snažila vytvoriť bezpečné prostredie plné lásky. A&nbsp;zatiaľ sa zdá, že sa mi to celkom podarilo, pretože je to úžasný človiečik.

Romanko sa pomaly blíži do puberty. Máte obavu alebo nie?&nbsp;

Samozrejme, že mám obavu. Netuším, ako tie hormóny s&nbsp;ním zamávajú a&nbsp;čo to urobí so mnou. (Smiech.) Pripravujem sa tak, že si plne uvedomujem, že prídu stavy, v&nbsp;ktorých naozaj nebude mať seba úplne pod kontrolou a&nbsp;teda nemôže za ne. Spomínam si na svoju pubertu, aj na svoje tehotenstvo a&nbsp;viem teda, o&nbsp;čom hovorím. (Smiech.) Ale keďže sa rozprávame veľa a&nbsp;takmer o&nbsp;všetkom, tak chcem veriť, že aj pubertu zvládneme bez ujmy na oboch stranách. (Úsmev.)

Čo ho v rámci štúdia baví, aké predmety?&nbsp;

Najobľúbenejší predmet je telesná. (Smiech.) A&nbsp;hneď po nej informatika a&nbsp;angličtina. Slovenčinu som mu úspešne znechutila tým, že od neho v&nbsp;súvislosti s&nbsp;ňou vyžaduje maximum, a&nbsp;matematika mu ide bez väčšej námahy.

Sú typy ľudí, ktorí sú neprehliadnuteľní, keď sa v spoločnosti objavia, myslím, že je jasné, že k nim patríte aj vy. Ako ste si zvykli byť stredobodom pozornosti, ak sa na to vôbec dá zvyknúť?

Keď sa nad tým zamyslím, asi máte pravdu. A&nbsp;to vôbec nechcem, aby to vyznelo namyslene. Ale už aj v&nbsp;časoch, keď som nepracovala v&nbsp;televízii, som nejakým spôsobom vždy vzbudzovala pozornosť. A&nbsp;to som sa nikdy o&nbsp;to nesnažila, takže naozaj neviem čím to je. Možno mám farebnú auru (smiech), alebo je to mojou výškou, keďže patrím skôr k&nbsp;tým vyšším ženám, alebo mojím smiechom, ktorý je dosť výrazný a&nbsp;ja sa smejem veľa a&nbsp;rada… Každopádne, je to súčasť môjho života, takže to nejako zásadne neriešim.

Ku krásnym ženám nie sú iné ženy vždy úplne prajné. Predpokladám, že ste sa s&nbsp;tým nielen v&nbsp;rámci práce, ale aj súkromia viackrát stretli. Ako ste sa s&nbsp;tým vyrovnali?

Ženy vedia byť naozaj zlé. Ale mne sa to v&nbsp;zásade skoro vždy podarilo vyriešiť buď tým, že som ju ignorovala, alebo sa dobrovoľne pridala na moju stranu, lebo pochopila, že nevyhrá. (Úsmev.)

Neprepadávate skrášľovacím zákrokom, ktoré na jednej strane vedia pomôcť, no často sa stáva, že niektoré ženy to preženú a&nbsp;následne sa prestávajú na seba podobať. Je vám skôr sympatickejšie prirodzené starnutie?

Vôbec mi nie je sympatické starnúť. (Smiech.) Ale je to fakt, s&nbsp;ktorým som jednoducho vždy počítala. Neprekvapilo ma to, že mám zrazu vrásky, aj iné, ako tie zo smiechu. Vedela som, že to príde, ale nie som z&nbsp;toho nešťastná. Áno, chcela by som mať pokožku, ako keď som mala 20, ale nie za cenu toho, že sa budem cítiť trápne sama pred sebou. Chcem to byť vždy ja, keď sa na seba pozriem v&nbsp;zrkadle. To neznamená, že sa o&nbsp;seba nestarám, alebo nevyužívam dnešné možnosti, ale s&nbsp;mierou. Stále hovorím, že všetkého veľa škodí.

Zdroj: <a href="https://zivot.pluska.sk/rozhovory/zeny-vedia-byt-zle-rozhovor-moderatorkou-mariannou-durianovou-synovi-aj-zakulisi-jej-prace?itm_brand=zivot&amp;itm_template=hp&amp;itm_modul=articles-hp-list&amp;itm_position=5" target="_blank" rel="noopener">Život</a>

Úprimná Marianna Ďurianová: Vždy som vzbudzovala pozornosť, hoci som sa o to nikdy nesnažila

Výber pre vás