Pre týždenník PLUS7DNÍ pracuje od roku 2012, venuje sa predovšetkým investigatívnym témam.

Karol Bustin

Klobúk nasadený do čela. Jastrabím pohľadom prebehne nádvorie zámku v Průhoniciach a rozhodným hlasom zakričí: „Točíme!“ Prudký vietor strháva rekvizity, klobúky a baranice hercov i komparzistov a rozhadzuje ich na všetky smery.

No Juraj Jakubisko stojí pevne na nohách. Po rokoch je opäť vo svojom živle, aj s transplantovaným srdcom sa po pľaci premáva suverénne. Pred kameru práve prichádza modelka Andrea Verešová. „Mám sa stále usmievať, pán režisér?“ zakričí a po vysvetľujúcej odbornej vložke šplechne do pľacu ďalší nechcený bonmot: „A kam sa mám pozerať? Do kamery?“ Lavína smiechu v radoch komparzu vytryskne ako gejzír. Jakubisko zasiahne. „Čo sa smejete?! Smiať sa má divák, nie vy,“ urobí poriadok s lišiackym úsmevom.

Druhý diel kultovej Perinbaby nabral konečne správny smer. Zimné scény s plným obsadením nakrúcali minulý týždeň na českých zámkoch Zbiroh a Průhonice, ktoré ležia v blízkosti Prahy. Jakubisko chce film urobiť výtvarne pôsobivo. Možnosti kamery a zázrakov sú dnes, samozrejme, omnoho väčšie než v minulosti. „Sú tam dva svety, film vo filme, sen vo sne. Prvý sen je rozprávka, ktorá sa odohráva v realite, v brutálnej realite, a druhý je ten rozprávkový,“ prezrádza režisér. Perinbabu 2 by chcel mať na tohtoročné Vianoce v kinách. Jeho manželka, producentka Deana Jakubisková, to však vidí menej optimisticky. Triky, ktoré Jakubisko vymyslel, si totiž dodatočne, po nakrúcaní, vyžiadajú veľa času. „Snažím sa, aby ich bolo menej, no niektoré základné tam musia byť a sú veľmi zložité. A ten najzákladnejší je, že Perinbaba, i keď je mŕtva, musí hrať. A s mŕtvymi sa hrá ťažšie.“

Slovenský herec Lukáš Frlajs, ktorý stvárňuje hlavnú postavu Lukáša, je pod tlakom. „Je to ťažké natáčanie a obrovská zodpovednosť. Pripravujem sa najmä psychicky. Klamal by som, keby som nerozmýšľal nad tým, či nesklamem,“ priznal nám. Do opatery dostal okrem niekoľkostostranového scenára druhú hlavnú postavu v rozprávke - psa Kačenku, alias Flaka. Kŕmiť ho môže okrem jeho majiteliek iba on. No tá najväčšia výzva v jeho živote ho ešte iba čaká. Začiatkom leta otestuje jeho fyzickú odolnosť i talent päťdesiat nakrúcacích dní, ktoré odrobí v priebehu dvoch mesiacov.

Skromný mladík v mohutnom kabátci, ktorý mu spôsobuje utrpenie, verí, že pod Jakubiskovou taktovkou to zvládne. „Je neskutočný. Je to človek, ktorému nikto nevidí do hlavy, ale je veľké šťastie, že on to zo svojej hlavy vie dostať do kamery a povedať mi veci, ktoré potrebujem vedieť. Počul som, že prvé zábery, ktoré sú už hotové, vyzerajú naozaj krásne, tak dúfam, že ulahodíme očiam divákov.“

Keď sa s Jurajom Jakubiskom rozprávame po náročnom filmovacom dni, glosuje: „Po piatich dňoch nakrúcania môžem zodpovedne povedať, že pánboh nás má rád a filmový fond nie.“ Pomocou „zhora“ myslí ideálne počasie, ktoré mu zahralo do karát. Na druhej strane je podľa vlastných slov v nepriazni štátneho Audiovizuálneho fondu, ktorý odmieta podporovať jeho filmy. Rovnako sa podľa neho zachovala verejnoprávna televízia. „Už keď sme dali scenár, odmietla to,“ podotkne Jakubisko.

V súvislosti s polenami, ktoré sa kotúľajú pod jeho nohy, priblíži jedno stretnutie. „Jeden zo slovenských producentov povedal, že by na to okamžite dostal grant a že ja nedostanem. Asi mal pravdu. Čiže nezáleží na tom, aký film robím, ale s akým producentom ho robím. Niektorí majú dvere otvorené a niektorí zavreté. A je zaujímavé, že otvorené ich majú tí, ktorí nemajú divákov,“ hovorí filmár. Na našu otázku, či to berie ako vydieranie, alebo nátlak, odpovie: „Myslím si, že to ešte funguje, že to doznieva.“ Deana Jakubisková opisuje situáciu s dotyčným producentom takto: „Povedal mi, že dá Jurajovi príležitosť,“ zasmeje sa nad absurdnou poznámkou, pokračujúc, „že by prevzal tú rozprávku, lebo, keď budem o grant žiadať ja, nedostanem ani grant a nebudem mať ani jednu verejnoprávnu televíziu. Tak som sa ho opýtala, že keď prevziať, tak za koľko. Bolo to smiešne, samozrejme, nikdy by som to neurobila. Ale prekvapilo ma, keď vám niekto povie, že dá pánovi Jakubiskovi príležitosť, keď mu odovzdám do rúk projekt, ktorý som dva roky pripravovala“.

Podľa filmového tvorcu v minulosti mali filmy mágiu, ktorá sa prenášala nielen na divákov, ale aj na politikov. Dnes už je podľa neho film iba tovarom. „Vôbec nie je dôležité, čo sa točí, ale kde sa točia peniaze, kto má tie peniaze a kto na tých peniazoch získa ďalšie peniaze. Nezáleží, či vznikne kvalita, dielo, ktoré posunie kinematografiu dopredu. Len rýchlo zobrať peniaze a rozdeliť si ich,“ myslí si Juraj Jakubisko, ktorému záleží len na jedinom: „Keď sa mi podaria obrazy, ktoré vo vašej duši vyvolajú ďalšie obrazy. Keď emócie prenesiem na divákov. A oni sa s tým stotožnia.“

Vydierali ho! Jakubisko prehovoril o špinavostiach v slovenskej kinematografii

Výber pre vás