Záhradnú idylu Emmy Tekelyovej narušil votrelec: Prichytila ho pri čine

O zábavu v záhrade Emmy Tekelyovej sa stará papagáj Theodor. Prerozpráva celé hodiny

Dcérinu zeleninovú hriadku zrušila. Emma Tekelyová má radšej okrasnú záhradu, úroda jej nechýba

Felícia Boronkayová

Spočiatku ju absolútne odmietala, dnes si bez nej nevie predstaviť život. „Dospela som k&nbsp;tomu postupne, pretože, vrátim sa mnoho rokov do minulosti, moji rodičia mali záhradu na Zlatých pieskoch. Chodila som do nej z&nbsp;donútenia a&nbsp;musela som pomáhať. Nemali sme vodu, musela som ju pumpovať zo studne do suda,“ vysvetľuje Emma (71), v&nbsp;čom tkveli korene jej nechuti. „Keď boli rodičia na penzii, vozila som ich tam, ale stále som k&nbsp;nej nemala žiadny vzťah. Okrem toho sme s&nbsp;manželom kúpili starý sedliacky dom na Záhorí ako chalupu. Ten sme so záhradou len opatrovali, ale nerobili sme v&nbsp;nej žiadne úpravy. Preto bola pre mňa aj moja neskoršia záhrada nepoznaná,“ dostáva sa k&nbsp;bodu, keď sa jej pohľad začal meniť, hoci veľmi pomaly. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

V&nbsp;roku 2000 sa s&nbsp;manželom a&nbsp;dcérou presťahovali do rodinného domu v&nbsp;Ivanke pri Dunaji. Vtedy nová zóna rodinných domov sama osebe veľa zelene neposkytovala. „Bolo to klasické stavenisko a&nbsp;okolo neho sutina, všetko bolo na nás,“ spomína. Našťastie si vybrali pozemok, ktorý z&nbsp;pravej strany ohraničuje potok so svojou faunou a&nbsp;flórou. Vysoké stromy, kríky, vodné vtáctvo, veveričky... Keď sa Emmy pýtame, v&nbsp;akom duchu začala nad budúcou záhradou premýšľať, len sa smeje. „Vôbec som o&nbsp;tom neuvažovala, viac som sa venovala zariaďovaniu domu,“ prizná bez okolkov. Nakoniec s&nbsp;ňou však niečo urobiť museli a&nbsp;východiskovým bodom sa stal priestor okolo potoka. „Od kamaráta sme získali kontakt na pani záhradníčku, ktorá bola dokonca docentka vo svojom odbore. Prednášala na vysokej škole, ale venovala sa tomu aj prakticky. Prišla a&nbsp;celé to vymyslela,“ spomína s&nbsp;tým, že ona vtedy do jej nápadov veľmi nezasahovala.

„Podstata bola v&nbsp;tom, aby záhrada nadviazala na to malebné magické miesto okolo potoka,“ poznamená, zasmeje sa a&nbsp;pokračuje: „Pred vyše dvadsiatimi rokmi boli v&nbsp;móde tuje, takže aj my sme ich mali plno. Záhradníci sa smiali, že kto nemá tuju v&nbsp;záhrade, akoby neexistoval.“ Postupne nabrala nová záhrada svoj tvar a&nbsp;vykľul sa z&nbsp;nej skôr anglický park. Jazierko síce nemá, ale na čo by komu bolo, keď v&nbsp;blízkosti tečie živý potok. „Docentka vymyslela aj chodníček cez pozemok. Povedala, že ak sa v&nbsp;záhrade máme dobre cítiť, musí byť v&nbsp;duchu feng šuej, čo znamená, že v&nbsp;nej nemôžu byť ostré uhly, že to proste musí byť cestička, ktorá sa vlní,“ dodáva Emma k&nbsp;prvej, ale nie poslednej úprave záhrady. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Prešlo asi desať rokov a&nbsp;domácej panej na nej začalo všeličo prekážať. Medzitým si v&nbsp;nej dcéra „ukradla“ kus zeme na zeleninovú hriadku. Na rozdiel od mamy je veľká bio- a&nbsp;ekopestovateľka. „A&nbsp;tak sa stalo, že záhrada mala rôzny charakter a&nbsp;energiu. Preto som sa rozhodla, že po dlhom čase zavolám skúsených odborníkov a&nbsp;trochu ju prerobím, ale to som sa dobre sekla,“ blíži sa k&nbsp;momentu, keď si uvedomila, že to, čo roky odmietala, má už aj v&nbsp;srdci a&nbsp;že jej na záhrade skutočne záleží.

„Prišla pani záhradníčka, na ktorú som mala veľmi dobré referencie, a&nbsp;začala ju prerábať úplne inak, ako som to cítila. Tento strom vypílime, tu vám nasadím už neviem čo,“ cituje útržky nápadov odborníčky, ktoré sa Emme vôbec nepozdávali. A&nbsp;hneď sa aj ohradila. „Povedala som nie, nič sa píliť nebude, ja to tak cítim. Už som zapájala pocity a&nbsp;spomienkovú nostalgiu, že tento strom, krík som zasadila a&nbsp;vypestovala vlastnoručne, a&nbsp;ona povedala fuj, preč a&nbsp;podobne.“ Nakoniec zásahy odborníčky výrazne zredukovala a&nbsp;do popredia posunula vlastné pocity. „Ako keď zariaďujete byt. Dnešní architekti sú už sofistikovaní a&nbsp;vedia to urobiť podľa vašich požiadaviek, ale ten posledný ťah štetcom, ako sa vraví, musíte urobiť vy. Pretože vy tam bývate a&nbsp;vy sa tam musíte cítiť ako doma, teda dobre,“ hovorí Emma. Odvtedy si volá odborníkov len na údržbu. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Aktuálne tvorí 60 percent záhrady tráva, 30 percent rôzne porasty a&nbsp;len malú časť kvety. „O&nbsp;trávnik sa stará manžel, on ho kosí a&nbsp;na jeseň ,prebehne‘ vertikutátorom a&nbsp;hnojí. Zvyšok je moja starosť,“ približuje Emma rozdelenie prác a&nbsp;so smiechom poznamená: „Trávnik a&nbsp;dobrá kosačka sú predsa vizitkou každého správneho muža. Ten môj má navyše rád staré veci, nevyhodí ani starú lavicu, páči sa mu práve to, že je opotrebovaná,“ predstaví manželovo zmýšľanie. Keďže sa dcéra Ema časom vydala a&nbsp;odsťahovala do vlastného domu, mimochodom, neďaleko od rodičovského, mama jej zrušila zeleninovú hriadku. „Nemám tu nič úžitkové, posledné ovocie, ktoré som pestovala, boli ríbezle, ale chytili nejakú chorobu, tak som rezignovala. Umelé postreky nepoužívam, nebudeme predsa jesť chémiu,“ konštatuje rozhodne.

Pohľad na záhradu si najviac užíva z&nbsp;terasy domu, kde ju má ako na dlani, vďaka čomu sa s&nbsp;ňou akoby zblížila. „Každú hodinu má iné svetlo, východ, pravé poludnie, západ, slnko sa tu točí a&nbsp;záhrada je v&nbsp;iných farbách a&nbsp;tvaroch. Myslím si, že záhrada a&nbsp;príroda, keď, obrazne povedané, naskočíš na ich energie, ti samy napovedia, čo máš robiť. Len ich treba vedieť vidieť a&nbsp;počúvať,“ zhodnotí svoje dlhoročné skúsenosti, ako si hovorí, poloskúseného Mičurina. „Vo vzťahu k&nbsp;záhrade som krok za krokom dospievala, učila sa a&nbsp;hlavne som zistila, že najlepšie je počúvať seba a&nbsp;prírodu. Každý rok sa do nej niečo nasemení. Tí, ktorí chcú dokonalú záhradu čistenú pinzetou, to väčšinou povytŕhajú, ale mne je to ľúto,“ čo následne demonštruje tým, ako v&nbsp;nej našla malý ihličnan, ktorý už mala vo veľkom, tak ho vybrala a&nbsp;presadila. „A&nbsp;tento princíp, ja mu hovorím intuitívny, uctievam stále.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Aby svoju záhradu čo najlepšie ochránila, musela sa pustiť aj do boja so škodcami, a&nbsp;to dvojakým spôsobom. „Každý rok sa tam objaví nejaká pliaga, vošky, blšky, húsenice a&nbsp;ja skúmam, ktoré rastliny sú proti nim odolné. Teraz sú tu slizniaky, bezulitné slimáky, a&nbsp;tie žerú všetko. To je niečo strašné, takže bádam, čo im nechutí. Inak po daždi vylezú z&nbsp;hliny a&nbsp;z&nbsp;večera do rána celú rastlinu zožerú,“ jeduje sa. Keďže postreky považuje za najnepríjemnejšiu prácu v&nbsp;záhrade, začala sadiť to, čo potvorám nechutí. „Nejdú na trávy, levanduľu, hortenzie a&nbsp;nechutí im ani papradie,“ vymenuje pár odolných položiek. Okrem týchto drobných nepriateľov k&nbsp;nim toho roku priplával ničiteľ bobor. „Vôbec sa nebál, pripravoval si pôdu, že sa u&nbsp;nás ubytuje, odhryzol nám strom, ostal po ňom len špic ako ceruzka, ale, chvalabohu, viac sa nevrátil,“ viditeľne si vydýchne.

Do záhrady manželov Tekelyovcov však patria a&nbsp;vítané sú psy. Teraz majú tretieho. „Prvý bol jazvečík Ubo, pochovali sme ho pod vŕbu. Potom sme mali hrubosrstého baseta Adama, toho máme v&nbsp;urne na okne, odkiaľ pozerá do záhrady, a&nbsp;aktuálne máme tú istú rasu, ako bol Adam, a&nbsp;volá sa Lego,“ predstaví Emma bývalých a&nbsp;súčasného rodinného miláčika. V&nbsp;lete na terase u&nbsp;nich počuť aj hodinové prejavy rozprávajúceho papagája Theodora, ktorého dostal manžel k&nbsp;narodeninám. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Vysoké, mnohé už vyše 20-ročné stromy, trávy a&nbsp;kríky zvyčajne dopĺňa kvetmi, ktoré lemujú pásy trávnika popri chodníku. Niektoré odolné a&nbsp;obľúbené už Emma spomenula. Nepatrí však k&nbsp;typom, ktoré trávia dlhé hodiny v&nbsp;obchodoch s&nbsp;kvetmi. „Nové kríky a&nbsp;rastliny už kupujem málo, väčšinou ich beriem od Emky zo záhrady, lebo ona má doma priam botanickú – asi všetko, čo existuje. Takže ak niečo potrebujem, dá mi planty. U&nbsp;mňa prevažujú najmä trvalky, pretože nemám toľko času, aby som každú jar sadila nové kvety a&nbsp;aby ich potom za tri dni zožrali slimáky,“ nedajú jej stále pokoj. „Ale napríklad na jar mám veľmi veľa žltých narcisov, rozmnožili sa samy. Kedysi ich bolo len pár, teraz sú z&nbsp;nich už veľké záhony. Snažím sa o&nbsp;to, aby mi ako v&nbsp;správnej záhrade stále niečo od jari do jesene kvitlo,“ zdôrazní hlavnú ideu. Napriek tomu sa stále považuje za amatéra nadšenca, ktorému neprekáža hlina za nechtami, lebo manikúra sa dá urobiť hocikedy.

„Záhrada mi pomáha, tak ako ostatným, eliminovať stres a&nbsp;navodiť príjemnú rodinnú pohodu a&nbsp;ešte čosi viac. Neviem sa zmieriť so smrťou –&nbsp;nie svojou, ale blízkych. Doteraz som sa nevyrovnala so smrťou najlepšej kamarátky Jany Jelenekovej, ktorá odišla vinou rakoviny, so smrťou otca, mamy...“ vyznáva sa zo svojich pocitov. „A&nbsp;práve tá záhrada a&nbsp;prírodné cykly v&nbsp;nej, keď niečo odumrie a&nbsp;niečo nové narastie, mi pomáhajú trochu ľahšie zvládať starnutie a&nbsp;odchody blízkych, pretože aj my sme pominuteľná súčasť prírody.“

Záhradnú idylu Emmy Tekelyovej narušil votrelec: Prichytila ho pri čine

Súvisiace články

Ofrflala, čo mohla: Šimkovičová zhodila prezentáciu Slovenska v Benátkach. Mala na to dôvod?

Karin Majtánová má v záhrade dvoch veľkých anjelov, ktorí ju strážia, a dve zvláštne mačky

Jakubec opäť víri vzduch: Zbláznil sa?! „Na toto čakala každá žena. Hľadám si priateľku,“ vraví

Bola trikrát zasnúbená, dvakrát sa vydala a ide do toho znova! Eva Máziková sa nezdá!

Výber pre vás