Vivien Cosculluela

„Vždy treba mať otvorené obe oči. Jedno na utrpenie okolo nás, aby sme proti nemu bojovali, a&nbsp;druhé na krásu sveta, aby sme za ňu ďakovali Bohu,“ prehovoril Abbé Pierre, muž, ktorý sa stal symbolom pomoci najzraniteľnejším. Francúzsky kňaz a&nbsp;bývalý odbojár počas druhej svetovej vojny, vlastným menom Henri Grouès, sa preslávil v&nbsp;zime 1954, keď v&nbsp;rozhlase Radio-Luxembourg vyzval svojich spoluobčanov, aby darovali peniaze pre ľudí bez domova. Získal 500&nbsp;miliónov frankov, v&nbsp;prepočte trinásť miliónov eur, ktoré využil na vybudovanie nocľahární. Svojím prejavom dosiahol aj dlhodobé zlepšenie života najchudobnejších. Odhlasovali sa napríklad rozsiahle financie na núdzové bývanie a&nbsp;parlament prijal zákon, ktorý zakázal vysťahovanie neplatičov počas zimných mesiacov – a&nbsp;platí dodnes. Abbé Pierre sa stal hrdinom, revolučným hlasom ľudu. V&nbsp;júli minulého roka však jeho nepoškvrnená povesť utrpela silnú ranu. Hoci slávny duchovný zomrel v&nbsp;roku 2007 ako 94-ročný, dobehlo ho závažné obvinenie zo sexuálneho zneužívania desiatok žien aj detí.

Aféra vypukla po zverejnení výsledkov súkromného vyšetrovania, ktoré si objednala charitatívna organizácia Emmaüs. Toto združenie po druhej svetovej vojne založil sám Abbé Pierre, aby bojoval proti chudobe a&nbsp;sociálnemu vylúčeniu. Už dlho však kolovali reči o&nbsp;tom, že sa kňaz správal nemiestne, a&nbsp;vedenie asociácie muselo konať, aby nedošlo k&nbsp;neodvrátiteľnému poškodeniu dobrého mena nadácie a&nbsp;odlivu darcov. Závery z&nbsp;júla minulého roka šokovali celú krajinu. Duchovného obvinilo sedem žien, z&nbsp;ktorých jedna bola v&nbsp;čase skutkov neplnoletá, zo sexistického a&nbsp;sexuálneho násilia. Činy opísané v&nbsp;tejto správe sa údajne odohrali od konca 70. rokov až do roku 2005. Medzi skutkami sa spomínajú sexuálne návrhy, nevhodné správanie, opakované poznámky so sexuálnym podtónom či nevyžiadaný fyzický kontakt ako napríklad dotyky na prsiach. Päť obetí pritom tvrdilo, že Abbé Pierre takto konal opakovane.

Niekoľko týždňov po zverejnení správy denník Libération odhalil, že katolícka hierarchia vedela o&nbsp;problematickom počínaní kňaza prinajmenšom od 50. rokov minulého storočia. Počas cesty do Spojených štátov v&nbsp;roku 1955 sa v&nbsp;New Yorku údajne správal spôsobom, na ktorý sa sťažovali dve ženy. Cirkev a&nbsp;predstavitelia organizácie Emmaüs sa však v&nbsp;tom čase rozhodli škandál ututlať – zvolili cestu náboženskej omerty. Predseda Francúzskej biskupskej konferencie Éric de Moulins-Beaufort v&nbsp;článku uverejnenom v&nbsp;denníku Le Monde potvrdil, že prinajmenšom niektorí hodnostári vedeli od roku 1955 či 1957 o&nbsp;kňazovom veľmi nevhodnom správaní voči ženám.

Vo vlaňajšom septembri sa francúzska spoločnosť znova otriasla. Vyšla druhá správa, ktorá tentoraz obsahovala sedemnásť nových obvinení. Väčšina skutkov bola totožná ako prvé svedectvá, no objavili sa aj horšie skutočnosti. Zahŕňali opakovaný sexuálny kontakt so zraniteľnou osobou, viacnásobnú nechcenú penetráciu či nútené bozkávanie a&nbsp;iný pohlavný kontakt s&nbsp;dieťaťom. „J. opísala, že sa musela pozerať, ako Abbé Pierre masturbuje, a&nbsp;že v&nbsp;istom parížskom byte ju donútil k&nbsp;orálnemu sexu,“ stojí v&nbsp;záveroch vyšetrovania, do ktorých PLUS 7 DNÍ nahliadlo. Keď mala X. osem alebo deväť rokov, bola vystavená sexuálnym poznámkam, dotykom na jej trupe a&nbsp;núteným bozkom. „K&nbsp;činom došlo pri viacerých príležitostiach. X. uviedla, že Abbé Pierre sa opýtal na farbu jej nohavičiek, chytil ju za prsia a&nbsp;pobozkal ju s&nbsp;jazykom,“ uvádza sa ďalej. Obeťami boli dobrovoľníčky, zamestnankyne miest, kde sa Abbé Pierre zdržiaval – hotely, kliniky a&nbsp;tak ďalej –, členky jeho blízkej rodiny či ženy, ktoré stretol na verejných podujatiach. „Niektoré z&nbsp;nich sa k&nbsp;nemu dostali tak, že ho kontaktovali a&nbsp;požiadali o&nbsp;pomoc,“ konštatuje sa v&nbsp;hlásení. Väčšina svedectiev z&nbsp;druhej správy sa datuje až do 50. a&nbsp;60.&nbsp;ro­kov 20.&nbsp;storočia, trvali do roku 2000&nbsp;a&nbsp;skutky sa odohrali vo Francúzsku, ale aj v&nbsp;Spojených štátoch, Maroku, Belgicku a&nbsp;vo Švajčiarsku.

Nakoniec sa v&nbsp;januári 2025&nbsp;objavilo ďalších deväť ľudí, ktorí odhalili nové prípady sexuálneho násilia. Členka rodiny odkryla, že koncom 90. rokov sa dotýkal jej pŕs a&nbsp;úst. Ďalší človek zase spomenul „penetračný sexuálny akt na maloletom chlapcovi“. Tri zverejnené správy tak dovedna obsahujú 33 svedectiev, pričom sa počet identifikovaných obetí šplhá na 57. Niektorým z&nbsp;nich sa nešpecifikovaní ľudia údajne vyhrážali, aby mlčali. Nadácia Abbé Pierre zmenila v&nbsp;januári názov, aby sa dištancovala od kontroverzií. Hnutie Emmaüs v&nbsp;rovnakom čase tiež prijalo opatrenia na podporu obetí a&nbsp;odstránilo kňazovo meno zo svojho loga. Parížska prokuratúra začiatkom februára však oznámila, že nebude môcť začať trestné stíhanie s&nbsp;cieľom zistiť zodpovednosť duchovného v&nbsp;mnohých údajných prípadoch sexuálneho násilia, pretože skutky sú premlčané. Uviedla, že „možnosť stíhania zanikla smrťou obvineného v&nbsp;roku 2007, pokiaľ ide o&nbsp;jeho osobu, a&nbsp;čo sa týka prípadného neoznámenia trestného činu, už uplynula premlčacia lehota“. „Ak prokuratúra začne vyšetrovanie v&nbsp;súvislosti s&nbsp;oznámením zjavne premlčaných skutkov spáchaných na maloletých, je to s&nbsp;cieľom zistiť, či sa obeťami nemohli nás­ledne stať ďalšie neplnoleté osoby,“ vysvetlila prokuratúra. „Ak tieto novšie skutočnosti nie sú premlčané, prokurátor môže obvineného stíhať za všetky skutky. To, samozrejme, neplatí v&nbsp;prípade, ak je po smrti,“ uzavrela.

Henri Grouès, známy ako Abbé Pierre, sa narodil 5. augusta 1912 vo francúzskom meste Lyon do bohatej veriacej rodiny. Vo svojich devätnástich rokoch vstúpil do rádu kapucínov, zriekol sa dedičstva a&nbsp;za rímskokatolíckeho kňaza ho vysvätili v&nbsp;roku 1938.
Počas vojny sa zúčastnil na protinacistickom odboji. Prichýlil k&nbsp;sebe židovské deti a&nbsp;v&nbsp;novembri 1943 prepašoval do Švajčiarska mladšieho brata generála Charla de Gaulla Jacqua. V&nbsp;roku 1944 ho na juhu krajiny zatkla nemecká armáda. Po prepustení prešiel do Španielska a&nbsp;cez Gibraltár sa pripojil ku generálovi de Gaullovi v&nbsp;Alžírsku.
Po konci svetového konfliktu ho zvolili do národného zhromaždenia, kde sedel päť rokov a&nbsp;sedem mesiacov v&nbsp;radoch Ľudového republikánskeho hnutia. Rozišiel sa s&nbsp;nimi pre nezhody. V&nbsp;roku 1951 opäť kandidoval, no kreslo v&nbsp;parlamente znova nedostal.
V&nbsp;roku 1949 založil charitatívnu organizáciu Emmaüs. Jeho charizmatický obraz „rebela v&nbsp;kňazskom rúchu“ z&nbsp;neho spravil národnú ikonu. V&nbsp;roku 2005&nbsp;ho Francúzi v&nbsp;ankete zvolili za najobľúbenejšiu osobnosť 20. storočia – pred Brigitte Bardotovou či generálom de Gaullom.
Zomrel 22. januára 2007 v&nbsp;parížskej nemocnici Val-de-Grâce na pľúcnu infekciu. Jeho pohreb sa konal v&nbsp;katedrále Notre-Dame de Paris a&nbsp;pochovali ho v&nbsp;mestečku Esteville, kde býval.

Najprv vojnový hrdina a záchranca bezdomovcov, dnes monštrum, ktoré zneužilo ženy a deti

Výber pre vás

Najprv vojnový hrdina a záchranca bezdomovcov, dnes monštrum, ktoré zneužilo ženy a deti

Súvisiace články

Čo sa stane, keď vás pohltí čierna diera? Svetovo známy astrofyzik odhaľuje tajomstvá vesmíru

Trump omilostil drogového kráľa. Mal stráviť zvyšok života za mrežami, dnes je voľný ako vták

Rozpáral si brucho. Prečo slávny spisovateľ spáchal samovraždu takýmto šokujúcim spôsobom?

Výber pre vás