Novinárkou chcela byť od 4. triedy základnej školy po vzore otca, ktorý vymyslel aj jej netypické krstné meno. Počas štúdií žurnalistiky na FF UK v Bratislave začala pracovať v týždenníku Mladé rozlety, po ich zániku bola 22 rokov redaktorkou týždenníka Život. Trénuje thajský box, tancuje zumbu, sleduje bojové športy, rada číta, počúva muziku a snaží sa držať známeho múdra Jana Wericha: „Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká, aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“

Felícia Boronkayová

Viktória Harkabus Jurištová (25) hovorí, že v&nbsp;živote počúva svoju intuíciu. Mnoho vecí, ktoré vďaka nej urobila, jej život mnohonásobne vrátil. Takto si napríklad našla najlepšiu kamarátku. Ďalší jej nápad, ešte z&nbsp;čias puberty – maľovať obrazy –, sa neskôr podpísal pod atypické zásnuby mladej herečky.

Len nedávno sme ju mohli vidieť na obrazovkách STVR v&nbsp;seriáli Dotyk života. Hneď v&nbsp;úvodnej časti si zahrala rodičku, ktorá holduje alkoholu, cigaretám a&nbsp;iným drogám. Počas vianočných sviatkov očarila ako princezná v&nbsp;rozprávke Čarovné jablko. Mihla sa aj v&nbsp;minuloročnom seriáli Čas nádejí. Jednu z&nbsp;najväčších úloh získala v&nbsp;seriáli Vytoč môjho agenta, kde hrala asistentku Marthy Issovej a&nbsp;dcéru svojho pedagóga z&nbsp;VŠMU Tomáša Maštalíra. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Rodená Bratislavčanka sa narodila do mäsiarskej rodiny v&nbsp;čase, keď mali jej rodičia už úspešne rozbehnuté podnikanie a&nbsp;verných zákazníkov. „Ráno, keď som vošla do kuchyne, už bola na stole čerstvá šunka s&nbsp;rožkami,“ spomína. „Ocino vstával veľmi skoro, práca bola jeho srdcovka a&nbsp;ako majiteľ chcel mať stály kontakt s&nbsp;personálom a&nbsp;so zákazníkmi. Nebolo dňa, keď nestál za pultom.“ Kým sa rodičia venovali podnikaniu, ich dcéra snívala o&nbsp;herectve. „Zrejme ho mám v&nbsp;génoch aj ja, keď­že starí rodičia boli ochotnícki herci, dedko aj režíroval, no jeho som už, bohužiaľ, nezažila,“ vysvetľuje. „Moji rodičia nevnímali herectvo ako šťastný výber povolania. Nechceli mať zo mňa herečku, ale zakaždým sa stala nejaká životná okolnosť, ktorá mi pomohla si tento sen presadiť,“ hovorí Viktória. A&nbsp;tak sa každý deň v&nbsp;príjemnom opare voňavých mäsových výrobkov pustila do štúdia herectva na konzervatóriu.

V&nbsp;júni 2018 však obletela médiá správa, že známy majiteľ Imrich Jurišta (†76) tragicky zahynul. Viktória bola vo štvrtom ročníku a&nbsp;usúdila, že užitočnejšia ako na doskách, ktoré znamenajú svet, bude v&nbsp;rodinnej firme. „Chcela som pomôcť mamine. Že keď tu už nie je tatino, tak budem za tým pultom ja. Aj zákazníci to tak vnímali, videli vo mne ocina.“ Školy sa úplne nevzdala, ale jej životné smerovanie zostalo na vážkach. Čomu dať prednosť? „Spočiatku som o&nbsp;mäsiarčine veľa nevedela. Prvý deň som si dala ukázať, čo je čo. Karé s&nbsp;kosťou, karé bez kosti, krkovička, bôčik… Ďalší deň som už počúvala, čo si zákazník pýta, a&nbsp;kým mäsiar nahadzoval položky do pokladnice, ja som prichystala tovar. Nakoniec som okrem hovädzieho a&nbsp;teľacieho, to som nechala na profesionálov, predávala všetko ostatné,“ usmieva sa. A&nbsp;darilo sa jej. V&nbsp;hlave mala ako správna obchodníčka, že do večera musí všetok tovar predať, aby mohla ráno ponúkať čerstvý. A&nbsp;tak sa neraz stalo, že zákazníkovi predala namiesto dvadsať deka kuracích srdiečok rovné tri kilá.“ Medzitým chodila do školy, kde ju spolužiaci odhalili podľa „vône“. „Keď som prišla do triedy, čudne po mne pozerali, až sa raz jeden odvážil a&nbsp;spýtal sa: ‚Viki, ty si bola v&nbsp;nejakej vývarovni?‘“ smeje sa, ako vyšla pravda najavo.

Za pultom zostala asi trištvrte roka. V&nbsp;hodine dvanástej sa spamätala a&nbsp;prihlásila sa na prijímačky na VŠMU. Predávala až do začiatku štúdia na vysokej, potom sa to už sa časovo nedalo skĺbiť. A&nbsp;jej mama nakoniec s&nbsp;podnikaním skončila. „Bez milovanej osoby, s&nbsp;ktorou mäsiarstvo vybudovali a&nbsp;celý život spolu viedli, to už nemalo ten zmysel. Obdivujem maminu, že nabrala odvahu, rozhodla sa nepokračovať v&nbsp;podnikaní a&nbsp;začať novú kapitolu. Je obdivuhodné s&nbsp;niečím začať, no myslím, že veľké umenie je aj vedieť, kedy skončiť,“ objasňuje dcéra jej motiváciu. Napriek maminmu názoru, že toto podnikanie sa už obnoviť nedá, Viktória nevylučuje, že sa k&nbsp;nemu jedného dňa vráti. „Ale zatiaľ vidím reálnejšie založiť divadlo,“ zahlási plná energie. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Počas štúdia na vysokej našla Viktória aj svoju životnú lásku. So študentom – kameramanom Adamom Harkabusom sa zoznámili pri nakrúcaní študentského filmu. „Teraz sa už viac prepája filmová a&nbsp;divadelná fakulta, vtedy to tak ešte nebolo a&nbsp;dovtedy som jeho ani jeho ročník skoro vôbec nepoznala,“ podotkne. Po dvoch rokoch ju požiadal o&nbsp;ruku. „Boli sme odcestovaní v&nbsp;oblasti umelcov a&nbsp;maliarov, čo nás inšpirovalo, že poďme si aj my kúpiť malé plátno a&nbsp;maľovať. Aj on mal k&nbsp;tomu blízko, občas si doma maľoval ako ja. Vyšli sme na útes a&nbsp;pustili sa do práce,“ opisuje romantické okolnosti. Viktória sa do nej zahĺbila a&nbsp;na partnerovu otázku, či má byť odvážnejší, mysliac si, že reč je o&nbsp;maľovaní, odpovedala: „Buď odvážny, rob to intuitívne! A&nbsp;zrazu kľačal ve­dľa mňa,“ dokončí. Hoci len uplynulý víkend dovŕšila 25 rokov, svadbu mali už v&nbsp;lete, a&nbsp;to napriek súčasným trendom párov tento krok odďaľovať.

„Podľa mňa neexistuje správny recept na to, kedy sa vydať. Ja som jednoducho spoznala človeka, s&nbsp;ktorým chcem prežiť život. Maximálne ma vo všetkom podporuje a&nbsp;rozumie mi. Čo viac si priať, ako keď viete, že ten človek je tu vždy pre vás a&nbsp;vy pre neho. Môžem sa pri ňom naplno rozvíjať, manželstvo ma v&nbsp;ničom neobmedzuje,“ rozumne zdôvodní svoj veľký krok. „Na čo čakať? Život ide rýchlo, nevieme, čo bude zajtra. Ocinova smrť ma mnohým veciam naučila, preto treba žiť okamih, ktorý nám je ponúknutý, naplno.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Súkromné a pracovné FOTO Viktórie Jurištovej si pozrite v GALÉRII

Vysoká škola jej do života priniesla aj najlepšiu kamarátku, herečku Katarínu Krajčovičovú. Dnes si jedna bez druhej nevedia predstaviť život a&nbsp;preplietajú sa aj ich seriálové ponuky. Katka hrá v&nbsp;seriáli Dotyk života dcéru Martina Mňahončáka. V&nbsp;seriáli Čas nádejí sa najprv objavila Viki, neskôr Katka v&nbsp;úlohe Ireny, a&nbsp;na Štedrý večer išli rozprávky, v&nbsp;ktorých hrajú princezné, hneď za sebou. Najprv Tri zlaté dukáty z&nbsp;predchádzajúceho roka a&nbsp;potom Viki v&nbsp;Čarovnom jablku. 

„V&nbsp;prvom ročníku mala ona svoju partičku, ja svoju. Začiatok nášho kamarátstva datujeme od chvíle, keď sme mali dejiny divadla a&nbsp;ja som za ňou prišla, vôbec neviem, čo mi to vtedy napadlo, či sa nebudeme spolu učiť. Prekvapene, ale s&nbsp;úsmevom sa na mňa pozrela a&nbsp;súhlasila. Začali sme sa stretávať u&nbsp;nás doma a&nbsp;skamarátili sme sa. Dnes ju považujem za člena rodiny a&nbsp;neodmysliteľnú súčasť môjho života,“ vyznáva sa Viktória. Ich priateľstvo utužila ešte jedna vec. Študenti herectva naštudujú každý semester jednu hru. „V&nbsp;treťom ročníku, v&nbsp;zimnom semestri sme neboli obsadené do školskej inscenácie, čo sa občas stane. Lenže my sme nechceli len tak nečinne sedieť, tak sme si naštudovali inscenáciu samy. Vybrali sme si hru, oslovili kamarátku režisérku, svetelnú scénografku, kostymér­ku a&nbsp;prenajali priestor v&nbsp;centre mesta. Na premiéru prišlo 80 ľudí a&nbsp;dopadla nad naše očakávania. Možno aj v&nbsp;tom je naša odvaha rozbehnúť vlastné divadlo,“ prekvapí. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Tento odvážny nápad, veď len vlani skončili štúdium, držal kamarátky od tretieho ročníka. „Úprimne, som si istá, že si ešte ani samy neuvedomujeme, do čoho sa púšťame, ale sme veľké optimistky,“ hovorí odhodlane Viki. Keď prišli s&nbsp;nápadom premeniť priestor v&nbsp;bratislavskom Lamači na divadlo, vo svojom pedagógovi a&nbsp;režisérovi Michalovi Vajdičkovi našli veľkú oporu a&nbsp;hneď vymyslel aj názov – Divadlo v&nbsp;stodole. Dokonca im prisľúbil pomoc a&nbsp;ako hovorí mladá herečka, stojí pevne za ich neistými chrbtami. „My jednoducho ideme intuitívne a&nbsp;veci sa nám dejú. Myslím, že keď človek počúva svoj vnútorný hlas, tak ten si ho berie. Keď som bola prváčka, nikdy by som nepovedala, že nazbieram na niečo také odvahu. Pre nás je to stále sen.“ Minulý týždeň spustili zbierku cez Donio, prostredníctvom ktorej ich môže finančne podporiť široká verejnosť. Boli by rady, keby to vyšlo, ale musia mať v&nbsp;rukáve aj alternatívne možnosti. „Keď nevyzbierame peniaze na svetlá, zapálime sviečky. Keď nebude na kúrenie, budeme hrať sezónne od jari do jesene,“ vymenúva polovážne, s&nbsp;úsmevom na tvári. Na druhej strane si uvedomuje, že keď chcú tento priestor ďalej využívať a&nbsp;dať k&nbsp;dispozícii aj kolegom, ktorí už prejavili záujem, so sviečkami si nevystačia. Navyše je to veľmi atypický priestor, preto sa kamarátky dosť natrápili, kým našli vhodnú hru aj pre seba.

„Na začiatku sme nemali hneď v&nbsp;pláne zakladať divadlo, len sa nám páčil priestor, kde môžeme skúšať jednu hru. Potom nastala otázka, keď skúšať, tak čo. Prečítali sme desiatky hier, ale nič nezapadalo do našich predstáv; keď sa nám niečo páčilo, nepáčilo sa to režisérovi, a&nbsp;tak sa postupne formovala identita nášho divadla,“ vysvetľuje spletité cestičky k&nbsp;vytúženému divadlu Viktória. Teraz si už len musí počkať na to, ako dopadne zbierka. Medzitým sa teší na blížiacu sa premiéru historického filmu Fichtelberg z&nbsp;15. storočia, ktorý točila v&nbsp;Česku, a&nbsp;súčasne sa pripravuje na ďalší. „Úlohy mi prichádzajú v&nbsp;príjemných intervaloch, keď mám čas venovať sa aj svojim koníčkom a&nbsp;zároveň sa naplno pripravovať na každú jednu postavu,“ teší sa. Vo voľných chvíľach si rada zájde na keramický krúžok, pletie vence, cvičí jogu a&nbsp;manželovi hneď po tom, ako sadne do auta, vypína rádio. „Mám rada kolektívne aktivity, cvičiť sama v&nbsp;posilňovni nie je úplne pre mňa. Na druhej strane však milujem ticho, keď dávam priestor svojim myšlienkam a&nbsp;rozhovorom v&nbsp;kruhu najbližších.“

Mäsiarka alebo herečka? Viktória Jurištová zišla po smrti otca z cesty. Precitla o 5 minút 12

Autor článku

Felícia Boronkayová

Výber pre vás

Mäsiarka alebo herečka? Viktória Jurištová zišla po smrti otca z cesty. Precitla o 5 minút 12

Autor článku

Felícia Boronkayová

Súvisiace články

Jiřina Bohdalová išla pod nôž o 5 minút 12. Dusila ju štítna žľaza, laloky mala veľké ako päste

Tragédia v Šuranoch: Matka našla dnes ráno mŕtve telá svojich synov. Bola to vražda?

Peter Pellegrini udelil najvyššie štátne vyznamenania osobnostiam Slovenska. Kto ich dostal?

Premiér Robert Fico dnes prelomil mlčanie o jeho diskutovanej dovolenke vo Vietname

Klamstvo za klamstvom. Podvodníci zneužili meno Mariky Gombitovej pomocou umelej inteligencie

Výber pre vás