Plus 7 dní

Aukcia listu Alberta Einsteina, v ktorom slávny vedec kritizuje náboženstvo a biblické príbehy označuje za detinské, na chvíľu opäť posunula do centra mediálnej pozornosti večnú debatu o vzťahu vedy k Bohu a posmrtnému životu. Kvapku oleja do ohňa pridal aj týždenník Newsweek zverejnením príbehu neurochirurga Ebena Alexandera, ktorého „nadpozemské“ skúsenosti z kómy priviedli k viere. Samotní vedci zďaleka nemajú vo veci jednotný názor.

„Keďže modernej vede sa nepodarilo získať dôkazy o existencii Boha, je hlúpe naďalej veriť, že Boh existuje,“ hlása jedno zo zaužívaných tvrdení. Zďaleka to však nie je také jednoduché. Výskumy v Spojených štátoch z minulých desaťročí naznačujú, že až štyridsať percent amerických vedcov verí v Boha.

Niektoré príklady z minulosti sú ešte výrečnejšie - napríklad Isaac Newton ako veriaci človek mal vážne obavy, aby jeho slávna teória gravitácie neohrozila autoritu Stvoriteľa. „Gravitácia vysvetľuje pohyb planét, ale nedokáže vysvetliť, kto planéty dal do pohybu. Boh vládne nad všetkými vecami,“ vysvetľoval. Na druhej strane, hádam jeho najhviezdnejší súčasný kolega Stephen Hawking označuje život po smrti za „rozprávku pre tých, čo sa boja tmy“. Názorová škála je teda naozaj široká.

Minulý týždeň predali v aukcii cez eBay za tri milióny dolárov list vedca Alberta Einsteina filozofovi Erikovi Gutkindovi v reakcii na jeho knihu o náboženstve. Okrem zberateľskej hodnoty mimoriadne zaujal aj jeho obsah. „Slovo Boh pre mňa nie je ničím viac než vyjadrením a produktom ľudskej slabosti,“ uviedol známy fyzik v takzvanom Božom liste.

„Biblia je zbierkou úctyhodných, ale napriek tomu primitívnych legiend, ktoré sú pekne detinské. Žiadny výklad, nech je akokoľvek prenikavý, to nezmení,“ poznamenal držiteľ Nobelovej ceny za fyziku z roku 1921. S Einsteinovým vzťahom k viere to však až také jednoznačné nebolo, ateizmus dokonca dôrazne odmietal. „Boh nehrá v kocky,“ patrí napríklad k jeho známejším výrokom. Takisto vyhlásil, že veda bez náboženstva je chromá a náboženstvo bez vedy je slepé.

Slávny vedec totiž neveril v zosobneného Boha, ale pripúšťal, že vesmír niekto vytvoriť musel. Ako sa pri jednej príležitosti vyjadril, verí v Boha, akého vykresľuje filozof Baruch Spinoza - ktorý sa odhaľuje v harmónii toho, čo existuje. Práve to ho motivovalo, aby sa vybral vedeckou dráhou. „Chcem vedieť, ako Boh vytvoril tento svet,“ povedal raz istému mladému fyzikovi. „Chcem poznať jeho myšlienky, ostatné sú detaily.“

<strong>Boží list: Albert Einstein v ňom označuje biblické legendy za detinské. Foto: Profimedia.sk</strong>

Neurochirurg z Harvardu Eben Alexander sa ako muž vedy dlhé roky považoval iba za „formálneho kresťana“, pre ktorého Ježiš bol „iba dobrým človekom“. Všetko sa to zmenilo v roku 2008, keď ochorel na zriedkavý druh meningitídy. S minimálnymi šancami na prežitie upadol na týždeň do kómy. Stalo sa to v siedmy deň. „Nedá sa vedecky vysvetliť fakt, že zatiaľ čo moje telo ležalo v kóme, môj rozum, moje vedomie, vnútorné ‚ja‘ žilo a malo sa dobre,“ povedal týždenníku Newsweek.

„Zatiaľ čo baktérie úplne ochromili všetky moje neuróny, moje oslobodené vedomie cestovalo do inej, väčšej dimenzie vesmíru. Dimenzie, o akej som nesníval, že existuje, a pred kómou by som ju označoval za niečo nemožné.“ Miesto, v ktorom sa ocitol, opísal ako „veľké, priestranné, ružovo-biele“. Oblaky boli vysoko a nad ním poletovali „kŕdle jagavých bytostí, zanechávajúc po sebe na nebi stopy“. Začul aj oslavné, povznášajúce zvuky. Počas cesty ho sprevádzala žena s hlbokými modrými očami, zatiaľ čo okolo nich lietali milióny motýľov. Hovorila mu bez toho, aby vyslovila čo i len jediné slovo. „Budeš navždy milovaný,“ dali by sa previesť jej slová do ľudskej reči. „Nemáš sa čoho báť. Nemôžeš urobiť žiadnu chybu.“

Hoci Eben Alexander zostáva zasvätený vede, cíti, že hlboko vo svojom vnútri po zážitku z kómy už nie je tým istým človekom. „Mnohí si myslia, že veda, nie viera, je cestou k pravde,“ tvrdí. „Teraz už viem, že to nie je také jednoduché.“

Je to vraj prekrúcanie základných argumentov a faktov, hromžil rabín Jonathan Sacks, duchovný vodca organizácie londýnskych Židov, keď v roku 2010 vyšla kniha Veľký plán Stephena Hawkinga. S jeho nevôľou súhlasili aj ďalší náboženskí lídri. Čo ich pobúrilo? „Na vysvetlenie vzniku a existencie vesmíru žiadneho Stvoriteľa nepotrebujeme,“ bola jedna z hlavných téz najznámejšieho teoretického fyzika dneška.

Hawking nielenže pod vplyvom kritiky nezmenil názory, ale o niekoľko mesiacov ešte pritvrdil. „Považujem mozog za počítač, ktorý prestane fungovať, keď zlyhajú jeho súčiastky,“ povedal pre Guardian. „Pre pokazené počítače neexistuje žiadne nebo ani život po smrti. Je to rozprávka pre ľudí, čo sa boja tmy.“

Vedec pritom celé polstoročie žil s vidinou rýchlej smrti. Ako 21-ročnému mu diagnostikovali amyotrofnú laterálnu sklerózu a lekári mu nedávali veľké šance na prežitie. Napriek tomu už má za sebou sedemdesiatku.

V posledných mesiacoch vo svete vedy hádam najväčší rozruch vyvolalo objavenie Higgsovho bozónu, známeho aj pod označením Božia častica. Menej je už známe, že škótskemu vedcovi Peterovi Higgsovi, ktorý pred niekoľkými desaťročiami v teoretickej rovine predpokladal existenciu bozónu, sa zamontovanie Stvoriteľa do pomenovania veľmi nepozdáva. Keďže je ateista, nesúvisí to s jeho náboženskou orientáciou, ale s toleranciou. Má totiž obavy, že použitie slova Boh by sa mohlo viacerých ľudí dotknúť.

<strong>Higgsov bozón: Vedci CERN takto znázornili stopy po kľúčovej častici. Foto: Profimedia.sk</strong>

Slovné spojenie Božia častica má na svedomí držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Leon Lederman, respektíve jeho vydavateľ. Svoju knihu o záhadnom bozóne z roku 1993 chcel pôvodne pomenovať Prekliata častica - Goddamn particle. Malo ísť o slovnú hračku - na jednej strane chcel vedec zdôrazniť, aké problémy sú s pátraním po bozóne, na strane druhej poukázať na jej priam stvoriteľský význam pri získavaní hmotnosti elementárnych častíc. Ibaže vydavateľovi sa to celé zdalo príliš komplikované a trochu vulgárne, takže z prekliatej sa stala častica Božia - God particle.

Mimochodom, keďže Higgsov bozón Všemohúcemu tak trochu kafre do remesla, nemohli chýbať debaty, či jeho objav nie je ďalším klincom do rakvy náboženstiev. Žiadny zlom ani jednoznačný záver však nepriniesli. Celkom podľa očakávania, lebo Higgsova častica existenciu Boha nevyvracia ani nepotvrdzuje.

Medzi najznámejších nábožensky založených vedcov patrí držiteľ Nobelovej ceny za fyziku z roku 1997 William D. Phillips. Člen metodistickej cirkvi vníma vedu a náboženstvo ako dve viac-menej oddelené, ale zároveň porovnateľné oblasti. Ako zdôrazňuje, nie je správne vykresľovať ich ako protipóly. „Skutoční vedci si nemyslia, že stoja proti sebe,“ tvrdí.

Hoci je veriaci, neočakáva, že vede sa niekedy podarí dokázať existenciu Boha. „Nedomnievam sa, že Boh zanechá odtlačky prstov,“ tvrdí. To podľa neho v žiadnom prípade nevyvracia jeho existenciu. „Fyzici vedia o mnohých veciach, čo sú z hľadiska vedy nepravdepodobné, nie však aj nemožné,“ vysvetľuje. „Z toho, čo viem o fyzike, nie je nemožné predstaviť si svet, v ktorom Boh koná, ale nikdy to nebudeme môcť dokázať.“

Čaká nás po smrti život?

Výber pre vás