Plus 7 dní

Pred pätnástimi rokmi poznal crossfit málokto. Pritom bývalý gymnastický tréner Kalifornčan Greg Glassman ho založil už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Kým ešte pred desiatimi rokmi existovalo na svete len osemnásť špecializovaných telocviční, dnes ich je vyše desaťtisíc.

Zlákal športovcov, obyčajných ľudí aj celebrity ako Brad Pitt, Matt Damon či Channing Tatum. U nás ho cvičí napríklad herec Marek Ťapák. „Crossfit je funkčný pohyb. Všestranný, viackĺbový. Základom je vytvoriť všeobecnú fyzickú pripravenosť, pripraviť človeka na bežný život. Aby bol zdatný, schopný prekonávať prekážky,“ vysvetľuje crossfitový inštruktor Jozef Porubský.

Crossfit sa od klasického bodybuildingu líši. Využíva aj cviky z gymnastiky, zo vzpierania, z atletiky. Často sa robí v prírode.

„Beh, pri ktorom za sebou ťaháte ťažké predmety, plávanie, veslovanie, cyklistika - všetko je jeho súčasťou. Zdvihnúť ťažké predmety, položiť na zem. Jednoducho všetko, čo by vaše telo malo robiť. Ak chcete, aby niečo robilo a nenecháte ho len sedieť za počítačom,“ vysvetlil pre CNN Rich Froning, víťaz posledných štyroch ročníkov Crossfit Games.

Mesačník Forbes označil kalifornské finále súťaže, do ktorej sa v úvodných kolách môže prihlásiť ktokoľvek, kto si na to trúfa, za najväčšiu športovú udalosť roka. Jej cieľom je jediné - nájsť najzdatnejšieho muža planéty.

O crossfite sa hovorí, že je to fitnesový šport. V súčasnosti neexistuje veľa atlétov, ktorí si zarábajú na živobytie len súťažením. Tempo nárastu popularity crossfitu však dáva jeho stúpencom nádej, že sa to v blízkej budúcnosti zmení. Hoci niekto to za šport nepovažuje. Nemá totiž jednotné pravidlá.

„Na to, aby sa našiel najzdatnejší športovec, je nutné testovať ho vo všetkých aspektoch fyzických vlastností a zručností. Či už musí prekonať určitú sériu cvikov za najkratší čas, alebo v určitom časovom intervale vykonať čo najviac sérií daných cvikov, ba dokonca pracovať čo možno s najťažšou hmotnosťou.

Pretekári musia byť pripravení na nepredvídateľné situácie. Často sa až na mieste dozvedia, aký súbor cvičení, ktorým my hovoríme workout, budú robiť. Kombinácií cvikov je nekonečne, fantázii sa medze nekladú. Organizátori sa však vždy snažia zachovať nejaký moment prekvapenia,“ vysvetľuje Porubský, ktorý sám súťaží.

Športová stránka nie je najdôležitejšia. Základom je pohyb. Chuť posúvať svoje limity. V tom je čaro crossfitu, hoci je to tvrdý dril. Crossfitové telocvične bývajú akýsi živý organizmus, kde ľuďom nezáleží len na posúvaní vlastných limitov, ale aj na ostatných v komunite.

Existuje nepísané pravidlo, podľa ktorého sa najviac povzbudzuje posledný zo skupiny. „Keď sme v roku 2008 začínali, nečakali sme od toho veľa. Tri roky sme ľudí trénovali zadarmo, to nerobil vtedy ani potom nikto. Šlo nám hlavne o spomínaný sociálny aspekt. Vytvoriť z klientov komunitu,“ vysvetľuje Tomáš Pagáč, inštruktor, ktorý crossfitový kurz absolvoval v Štokholme.

Aj preto každú nedeľu nosili činky do neďalekého Sadu Janka Kráľa a cvičili pod holým nebom. „Na začiatku sme mali dvoch nadšencov, ktorí za nami každú nedeľu prišli, a skončilo sa to so štyridsiatimi-päťdesiatimi cvičencami rozdelenými do skupín podľa pokročilosti. Vtedy sme nosili do sadu viac než tristo kíl činiek."

"To sme už vedeli, že je čas otvoriť vlastnú telocvičňu. Koncom roku 2011 sme otvorili svoj prvý gym - v bývalej garáži v Petržalke na Starohájskej. Priestor mal práve vďaka našej komunite veľmi silnú atmosféru, naši cvičenci naň spomínajú dodnes.“

Dnes majú bratia Pagáčovci - crossfitu sa venuje aj starší Matúš - obrovskú telocvičňu kúsok od železničnej stanice v Petržalke. „Niekoľkonásobne väčšiu ako garáž, kde sme začínali. Tradíciu nedeľňajších tréningov dodržiavame dodnes. Vždy v nedeľu o jedenástej predpoludním,“ pokračuje Tomáš, bývalý reprezentant v zjazdovej cyklistike.

Ani tri razy operované rameno ho od cvičenia neodradilo, práve naopak, zranenia zo športovej kariéry ho priviedli k funkčnému cvičeniu. V crossfite vraj zdravotný hendikep žiadny problém nie je.

„Je to šport pre každého. Nech máte akýkoľvek problém. V našich telocvičniach si všetci tykáme, navzájom sa poznáme a rešpektujeme. Už nad vchodom máme oznam, aby každý nechal ego pred dverami."

"U nás sa nestane, aby tréner nebral ohľad na vaše predispozície či zranenia. Ak mám napríklad problém s ramenom, tréner ma určite nebude nútiť robiť cviky s ťažkou činkou nad hlavou, ale nájde cestu, ako ma k tomuto cieľu dostať,“ pokračuje Tomáš Pagáč.

Pôvodné zamestnanie právnik Tomáš ešte k vode nepustil, rovnako ako jeho brat veterinár, no crossfit súrodencov pohlcuje čoraz viac. Petržalský tím má crossfitové telocvične okrem Bratislavy, Nitry a Považskej Bystrice už aj v Prahe. Neotvárajú ich unáhlene, ale až keď nazbierajú dostatok kvalitných trénerov a nájdu vhodné miesto.

Činky sa totiž pri viacerých cvikoch púšťajú na zem, podobný rachot by obyvatelia v blízkosti asi nezvládli. Bratia popritom stíhajú pod vlastnou značkou vyrábať náčinie a dodávať ho do celej Európy. „Zamestnávame štrnásť ľudí. Niečo sa vyrába na Slovensku, niečo dovážame z Číny. Napríklad kettlebelly,“ vraví Tomáš.

Kettlebell je náradie zo železnej liatiny, ktoré tvarom pripomína kabelku. Vyrába sa v rozličných hmotnostiach a slúži ako pomôcka pri cvičení. Používala ho už sovietska armáda na zocelenie vojakov, keďže už pár minút námahy s ním napomáha okrem precvičenia svalov aj lepšie fungovanie srdca.

Crossfit sa pohybuje na viacerých úrovniach. To, čo vidíme robiť vrcholových atlétov na videách, na televíznych obrazovkách alebo na súťažiach, sa odlišuje od toho, ako trénuje bežný človek. Pre bežnú populáciu je crossfit okrem fyzickej námahy a odreagovania aj životný štýl. Cieľ je hlavne udržiavať sa fit, preto musí človek cvičiť tak, aby neohrozoval svoje zdravie.

Americkému veteránovi z Alabamy Noahovi Gallowayovi vrátilo toto cvičenie chuť do života. V armáde slúžil od roku 2001, no o štyri roky nabehol s terénnym vozidlom na mínu. Keď sa po šiestich dňoch v kóme prebral, zistil, že mu odtrhlo ľavú nohu a ruku. Osudu sa nepoddal, začal behať a cvičiť crossfit a vypracoval sa až na titulnú stránku svetoznámeho magazínu Men’s Health.

Ani denverský tréner crossfitu Kevin Ogar na tento druh cvičenia nenadával. Hoci práve jeho vinou zostal na vozíku - po nehode, keď mu činka zranila chrbticu. „Nehody sa stávajú, nezranil ma šport, bola to len nešťastná náhoda. Aj v aute sa vám môže čokoľvek prihodiť a nebudete za to viniť automobilový priemysel,“ tvrdí.

S pribúdajúcou popularitou rastú aj hlasy tých, ktorí crossfit označujú za príliš veľké riziko. Stačí zlá forma cviku, nevhodné načasovanie fyzickej aktivity a môžete si ublížiť. Pri takej extrémnej námahe vraj môže hroziť aj rozpad svalových vlákien kostrových svalov. No tréneri v tom majú jasno.

„Riziko môže nastať, len ak cvičíte nesprávne. Každý musí vedieť, čo zvládne a čo nie. Vždy je nutné mať školených trénerov. Nikdy nikoho nenútime robiť niečo, na čo nemá.

Tréningy sa vždy upravujú podľa fyzických daností každého jednotlivca. Cvičia u nás aj päťdesiatnici či šesťdesiatnici. Prirodzene, intenzita je nižšia,“ tvrdí Porubský. A jedným dychom dodáva: „Samozrejme, musia byť aj voľné dni. Nezabúdame na regeneráciu.“

Začiatočnícky tréning je vždy rovnaký. Tri tréningy do týždňa zhruba po hodine. „Sústreďujeme sa na základné techniky cvikov a ľahké zoznámenie s intenzitou.

Cvičíme hlavne drepy, kľuky, hádzanie medicinbalom, výskoky, brušáky, hrazdu, zdvíhanie ľahkého predmetu nad hlavu. Postupne sa pridávajú ťažšie cviky, náročnejšie kombinácie,“ vysvetľuje Porubský. Kurz crossfitu absolvoval vo Viedni.

Slovenské športové esá crossfit viac-menej prijali. „Zaradili sme ho vždy na začiatok prípravy. Oplatí sa to. Na kondičke som to potom cítila,“ tvrdí slovenská kladivárka Martina Hrašnová.

„A či sa nebojím, že je to nebezpečné? Človek predsa musí vedieť, do čoho sa môže pustiť a do čoho nie,“ tvrdí naša úspešná atlétka. „Určite je to dobrá vec,“ pridáva sa gymnasta Samuel Piasecký.

„Nerobím kondičný crossfit, vyberám si z neho len to, čo sa mi hodí. Robím taký mix, sériu cvikov dokola. Nielen ja, aj iní gymnasti. Uznávam však, že crossfit nie je cvičenie pre každého. Musíte si dávať pozor. Nie hádzať na seba činky hlava-nehlava. V takom prípade určite stúpa nebezpečenstvo úrazu.“

Crossfit zahŕňa viacero vzpieračských cvikov, mohol by tomuto športu pomôcť získať zašlú slávu. „Bolo by to fajn. Hádam pritiahne,“ želá si Ondrej Kutlík, ešte stále slovenský rekordér v trhu, nadhode i dvojboji v kategórii do 94 kilogramov.

Hoci už so vzpieraním pred tromi rokmi prestal. „Vzpieram len doma. Sám, pre radosť.“ Podľa Jozefa Porubského pomáha crossfit všetkým športom, ktorých cviky zahŕňa.

„Veľa ľudí, ktorí robia crossfit, si chce zlepšovať techniku práve u profesionálnych športovcov z daného odvetvia, a tak vyhľadávajú individuálnu spoluprácu, napríklad so vzpieračmi, s gymnastami a podobne.

Spolu s popularitou crossfitu teda rastie aj popularita ostatných športov. Cvičenci sa už trochu inak pozerajú na vzpieranie, gymnastiku či atletiku. Už zhruba tušia, čo znamenajú, a keď tieto športy bežia na obrazovkách, napríklad na olympiáde, možno si ich nenechajú ujsť tak ako predtým.“

Našej plaveckej legende Martine Moravcovej, dnes matke dvoch detí, crossfit tak neučaroval. „Sú všelijaké metódy, ako cvičiť, ale táto mi pripadá dosť chaotická. Niektoré cviky môžu skôr zraniť, ako posilniť, v prípade, že človek nemá dobrú kondíciu."

"Tu v Amerike je to populárne, frčia tu na tom celé skupiny. Stačí upraviť miesto v nejakom hangári a môže sa začať. Pre mňa to však nie je, hoci by som mala začať niečo cvičiť.“

Crossfit valcuje: Vrátil chuť do života aj beznohému veterinárovi

Výber pre vás