Martina Bednárová

Spomedzi ostatných sme taký sivý priemer. Nie je to enormné množstvo oproti Severnej Amerike, kde na jedného občana vychádza denne priemerne 90 kíl odpadu, ale k severským krajinám a ich ekologickému správaniu máme ešte ďaleko. Alebo aj k antinatalistom - ľuďom, ktorí sa úmyselne nemnožia s cieľom ochrániť planétu. Veď aj také dieťa je záťaž pre Zem.

Plienky, plastové cumlíky, fľaše, obaly zo sušeného mlieka, vanička na kúpanie, kočík. Všetko z plastu! Filozofia negatívneho vplyvu narodenia akéhokoľvek nového jedinca nie je úplne od veci. Už aj konzervatívni ekológovia bijú na poplach.

Posledné desaťročia obchádzajú Európu a Ameriku krvavé vojny, choroby a chudoba a z materiálnej stránky zjavne prežívame najlepšie obdobie v dejinách ľudstva. A podľa toho sa aj správame. V rodine máme niekoľko áut, zďaleka nekupujeme len nevyhnutne potrebné veci, šaty či tenisky si pokojne dáme doviezť gigantickou loďou až zo zámoria. Nečudo, že pohoda prináša konzum a odpadovú stopu. Podľa environportálu najmenej odpadu ročne vyprodukujú Afričania - lebo nemajú z čoho. V Indii napríklad antikoncepcia nie je veľmi v kurze, a tak sa zaraďuje medzi krajiny s najväčšou natalitou (pôrodnosťou). Inak je to vo vyspelých krajinách, kde rodičia síce privedú na svet jedného potomka, ale od útleho detstva ho zahrňujú materializmom. Práve tu sa postupne zgrupujú ľudia, ktorí sa rozhodli za ekologický svet bojovať svojsky.

Bolesť a nešťastie sú skutočnejšie, intenzívnejšie a dlhotrvajúcejšie. <em><strong>„Porovnajte napríklad migrénu a orgazmus,“ </strong></em>hovorí belgický spisovateľ Théophil de Giraud. V roku 1968 prvýkrát definoval pojem antinatalizmus. Podľa niektorých prívržencov tohto hnutia by sa globálne ekologické a politické problémy vyriešili najefektívnejšie tak, že ľudstvo vymrie. Logicky. Stať sa vyznávačom tohto smeru však nie je jednoduché. Nejde len o filozofiu, ale aj o životný štýl, priam až náboženstvo. Za svoju bibliu berú knihu spomínaného Belgičana Umenie gilotínovania sploditeľov -Antinatalistický manifest. Je prešpikovaná odkazmi na Tolstého, Homéra, Senecu, ale aj starých čínskych a indických mysliteľov. Je lepšie nenarodiť sa, ako žiť. Človek je tak najšťastnejší, keďže nie je nešťastný. Samotný zakladateľ tohto smeru sa niekoľkokrát pokúsil o samovraždu. Žije v dome po svojej matke a osem rokov sa venoval psychoanalýze. V 90. rokoch sa dokonca stal vodcom Hnutia za dobrovoľné vyhynutie ľudstva. Mnoho kritikov poukazuje na tenkú hranicu medzi vyzývaním na samovraždu a výzvou nemnožiť sa. K drastickému zabitiu sa zatiaľ nik neuchýlil, ekologicky žijúci ľudia si však filozofiu prispôsobili a majú dokonca svoj kódex.

Ak nemáte deti, ani si žiadne nerobte. Tak znie hlavný zákon hnutia antinatalistov. Ak už nejaké deti máte, nevadí, ale za ich utrpenie na Zemi ste zodpovední vy. A nielen za to, aj za utrpenie samotnej zemegule. Podivný filozofický smer preberajú a prispôsobujú si ho najmä ľudia žijúci extrémne ekologicky. Nestačí im obmedziť používanie plastov, kompostovanie, sťahovanie do lesov a život v súlade s prírodou, požívanie len toho, čo pôda, stromy a voda dali. Najekologickejší spôsob fungovania je podľa nich aj neprodukovanie ďalšieho života. Či už ľudského, alebo zvieracieho. Medzi ďalšie základné „povinnosti“ dobrého antinatalistu patrí neustále vzdelávanie. Hnutie má čoraz viac prívržencov, ktorí sa prakticky i filozoficky venujú smeru knižne a hĺbavejšie. Vychádzajú nové a nové publikácie, ktoré si pravý antinatalista musí preštudovať hneď po vyjdení. A prediskutovať ich s ľuďmi zaujímajúcimi sa o ekoživot. Vítaný je vegánsky spôsob stravovania, teda bez mäsa a čohokoľvek živočíšneho. Rôzne brožúry odporúčajú ľuďom preferujúcim nemnožiť sa aspoň sa stretávať s ostatnými prívržencami hnutia - to je totiž možnosť, ako sociálne žiť a cítiť sa vnútorne naplnený. Planéta zamorená ďalšími ľuďmi a odpadom za blažený pocit rodičovstva podľa antinatalistov nestojí.

Deti sú vraj odpad, ktorý zamoruje planétu. Skupina ľudí preferuje kontroverzný životný štýl

Výber pre vás