Katarína Korecká

Na výstave nájdeme napríklad Fullov obraz Zátišie s krčahom, ktorý daroval prezident Gustáv Husák Vasilovi Biľakovi. Dokumentuje to tabuľka s venovaním na ráme obrazu. Po­dľa našich informácií ho súčasný zberateľ získal za niekoľko stotisíc eur. „Ľudovít Fulla namaľoval obraz v roku 1950 a Husák ho zrejme istý čas vlastnil. V roku 1977 ho daroval Vasilovi Biľakovi na šesťdesiate narodeniny. Ja som ho získal od zberateľa, ktorý mal blízky vzťah s rodinou Vasila Biľaka. Takéto obrazy sa totiž získavajú na báze dobrých vzťahov,“ hovorí majiteľ obrazu.

„Dielo bolo pôvodne v správe Slovenskej národnej galérie, ale v archíve Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku existuje dohoda medzi ministrom kultúry Miroslavom Válkom a Ľudovítom Fullom o tom, že dve diela z tejto zbierky sa vynímajú a pošlú ich na Ústredný výbor Komunistickej strany Československa do Prahy. Tak sa obraz zrejme dostal do rúk Gustáva Husáka,“ dopĺňa kurátorka výstavy Katarína Bajcurová, mimochodom, najväčšia slovenská odborníčka práve na Fullovo dielo. Tak­isto však na výstave nájdeme obraz Emila Fillu, ktorý patril inému prezidentovi - Edva­r­dovi Benešovi. A jedno z vrcholných diel Fullu Vyhnanie z raja, ktoré namaľoval v roku 1932, už rok po jeho vzniku kúpila do zbierky Moderní galerie v Prahe, a tak sa obraz dostal do Národnej galerie, ktorá ju zapožičala do Bratislavy.

Výstava Made in Czechoslovakia sa teda venuje dvom veľkým postavám slovenského a českého výtvarného umenia. Pretože medzi nimi bol generačný rozdiel - Fulla bol o dvadsať rokov mladší -, kurátorka Katarína Bajcurová sa rozhodla predstaviť ich československý príbeh. Rané Fillove diela a neskoré Fullove diela tu teda nenájdeme. Perličkou je, že hoci sa diela oboch velikánov objavovali na všetkých významných zahraničných prehliadkach československého umenia, kam Fullu zaraďovali ako jedného z mála Slovákov, nemáme dôkaz o tom, že sa maliari niekedy osobne stretli.

„Určite o sebe vedeli,“ hovorí Katarína Bajcurová a vysvetľuje: „Najvýraznejšie stretnutie Fullových a Fillových diel prebehlo v roku 1937 na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v modernom živote v Paríži. Veľká prehliadka československého umenia sa konala v Galérii Charpentier. Fulla dostal za obraz Pieseň a práca Grand prix (Veľkú cenu). Filla tam tiež vystavoval kolekciu a získal zlatú medailu, takže Fulla dostal vyššie ocenenie.“ Ich diela sa stretli na výstavách v Benátkach, Bruseli či Londýne, pretože po vojne sa konala séria výstav českého a slovenského umenia v zahraničí. Fulla takisto komunikoval s významným českým historikom umenia Václavom Nebeským, ktorý koncipoval mnohé výstavy a prehľady moderného českého a slovenského umenia a tiež si dopisoval s významným českým zberateľom kubiz­mu, Braqua a Picassa, Vincentom Kramařom, ktorý bol hlavným teoretikom Fillovho diela. Takže je vylúčené, aby o sebe aspoň nepočuli.

Obrazy Ľudovíta Fullu sa na trhu objavujú striedmo. V porovnaní s Fillom, s ktorým sa obchoduje aj v zahraničí, namaľoval rádovo menej obrazov. Navyše, väčšinu svojich diel venoval štátu, takže len niečo zostalo v súkromných zbierkach. „Fulla sa na trhu objavuje sporadickejšie a nemá ani v zahraničí obchodné precedensy, lebo nie je s čím obchodovať,“ hovorí Katarína Bajcurová. Jej slová potvrdzuje licitátorka Nina Gažovičová zo známej aukčnej siene. „Olejomaľba od Ľudovíta Fullu je sviatkom pre zberateľov aj obchodníkov s umením. Mali sme v jarnej aukcii dielo Pod Tatrami, pomerne malá olejomaľba s rozmermi 24,5 x 33,5 centimetra sa z pôvodnej ceny 25-tisíc eur vyšplhala na 73-tisíc eur. Po dlhšom čase to bola olejomaľba od tohto umelca. Pravidelnejšie sa objavujú kresby a najčastejšie grafiky. Ale veci v takejto kvalite, ktoré vidíme tu na výstave, sú prakticky nedostupné. Keby sa niečo z takejto kvalitnej tvorby objavilo, cena by určite išla nad stotisíc. Cena Fullových obrazov má jednoznačne rastúci trend. Tie veci na trhu nie sú a čokoľvek sa objaví, hneď to vzbudí obrovský záujem. Možno je to aj preto, že tých pár diel v súkromných zbierkach ľudia jednoducho nechcú predať.“ Hodno spomenúť i to, že v roku 2011 sa jedna olejomaľba predala za 160-tisíc eur. Dnes by to už zrejme bolo viac.

Na výstave nechýbal významný český galerista Zdeněk Sklenář z rodiny známeho českého umelca profesora Sklenářa, blízkeho spolupracovníka maliara Fillu, ktorý bol pedagógom na Vysokej škole umelecko-priemyselnej. Práve vďaka rodinnej histórii má v zbierke niekoľko obrazov Emila Fillu, ktoré môžeme vidieť na výstave, a okrem iného vlastní 134 grafík Ľudovíta Fullu. „Po revolúcii som mal šťastie kúpiť 134 Fullových diel. Zhodou okolností som sa stretol s dedičmi a tí mi zbierku prenechali.“ Ako sa priznal, Slovák Fulla je jeho srdcová záležitosť: „Ľudovít Fulla je skutočne medzinárodný umelec. Je to muž, ktorý vytvoril esperanto vo výtvarnom jazyku. Prepojil byzantské umenie, kresťanskú tradíciu a tiež pravoslávnu ikonu. Keby Slovensko malo hrdosť, už dávno tohto muža vyvezie do cudziny a urobí výstavy v pres­tížnych svetových inštitúciách, lebo už teraz sa Fulla stáva nedostupným a ja žasnem nad slovenskými boháčmi, ktorí tak málo platia za Ľudovíta Fullu. Ten už dávno má ísť za milión eur,“ dodáva kriticky galerista Sklenář.

Tak či onak, môžeme s hrdosťou povedať, že Fulla patrí k pokladom slovenského dedičstva a naozaj máme byť na čo hrdí. A možno môžeme s nadsadením dodať, že všetci sme ho dostali do vienka práve vďaka jeho ilustráciám Dobšinského rozprávok ako Popolvár najväčší na svete, Radúz a Ľudmila či Traja zhavranení bratia. Výstava v Slovenskej národnej galérii si právom zaslúži označenie Treba vidieť.

Diela Ľudovíta Fullu sú na trhu s umením raritou. Za posledných dvadsať rokov sa v aukčnej sieni dražilo len sedem olejomalieb

Výber pre vás