reportáže zo Slovenska, zdravotníctvo

Peter Kubínyi

Rozhľadne nám v posledných rokoch na Slovensku vyrastajú ako huby po daždi, už ich máme okolo stovky, ale každá má niečo do seba. Tá na brehu zdrže Hrušov pri vodnom diele Gabčíkovo pribudla relatívne nedávno, koncom vlaňajšieho roku, ale keď na ňu vyleziete, tiež sa vám ponúkne úžasný výhľad.

Je celkom na cípe, dalo by sa povedať – jednou nohou vo vode, dosť vysoko, aby človeku nezavadzali koruny stromov, a tak oku neprekáža nič, aby dovidelo na galériu Danubiana či na čunovský Areál vodných športov.

A, samozrejme, obrovskú vodnú plochu. Už sa nemusíte pozerať z brehu vtákom pod chvost, vidíte ich ako na dlani, rovnako ako lode smerujúce do gabčíkovských plavebných komôr.

Výhodou tejto rozhľadne je, že sa nachádza na skok od známej cyklistickej trasy z Bratislavy do Gabčíkova, nevýhodou, že o nej zrejme málokto vie, keď majú pavúky čas urobiť si metrové pasce na celých schodoch.

Z tabuľky pribitej o drevenú tyč sa dozviete iba to, že stavba bola povolená, že jej názov znie „Drevená pozorovatelňa Čunovo“ a investorom stavby, ktorej ukončenie bolo plánované na október 2016, bola Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica. No a z druhej tabule ešte to, že stavba bola „zrealizovaná vďaka finančnej podpore Európskej komisie a Ministerstva životného prostredia SR“.

Ešte nedávno tu boli aj tabule, ktoré návštevníka informovali, aké živočíchy tu žijú, dnes je objekt zahalený rúškom tajomstva. Skrytý v lužnom lese bez toho, aby vás k nemu nasmerovala čo i len jediná tabuľa z cyklistickej trasy.

Drevenú pozorovateľňu v čunovských lesoch sme zaplatili aj z našich daní. Takmer nik o nej však netuší

Výber pre vás