Plus 7 dní

Zachrániť sa pred koncom sveta 21. decembra na francúzskej hore Pic de Bugarach sa asi vyznávačom tejto teórie konca sveta nepodarí. K vesmírnej lodi mimozemšťanov jednoducho zabránia prístup francúzske úrady. Tie totiž neveria v apokalyptické predpovede a zákazom vstupu do oblasti sa chcú vyhnúť návalu údajných fanatikov či zvedavcov. Odkiaľ Francúzi berú istotu, že sa nič nestane? Okrem iného aj zo štatistík. História je plná avizovaných koncov sveta a súdnych dní, ale žiadny z nich sa akýmsi nedopatrením nedostavil.

Príbeh o ukončení mayského kalendára 21. 12. 2012 a s ním súvisiacej apokalypse je chronicky známy, poplašná správa koluje po internete už niekoľko rokov. Menej je už známa špekulácia, že keď nastane koniec sveta, záchrana stále bude možná. Poskytne ju francúzska hora Pic de Bugarach pri španielskych hraniciach, kde vraj pristane vesmírna loď mimozemšťanov. Malí zelení potom pozbierajú ľudí s bližšieho okolia a odvezú ich do bezpečia.

Pic de Bugarach: Francúzske úrady zakázali prístup na horu. Zachránia na konci mayského kalendára 21. decembra mimozemšťania aspoň zopár kravičiek? Foto: Profimedia.sk

Avizovaná záchranná akcia galaktických rozmerov poriadne znepokojila miestne úrady. Nedesí ich ani tak predstava, že v ich susedstve môžu pobehovať mimozemšťania, ako obavy z chaosu v dôsledku náporu ľudí v čase kritického dátumu. Výstup na horu preto úplne zakázali, zatiaľ čo cesty do rovnomennej dediny na jej úpätí bude strážiť stovka policajtov a hasičov. Ak sa tam začne zhromažďovať príliš veľa ľudí, prístup tiež zablokujú.

„Očakávame zopár vizionárov, niekoľko ľudí, čo naozaj veria v koniec sveta, ale len v obmedzenom počte,“ tvrdí komunálny politik Eric Freysselinard. „Vo väčšom počte by mohli prísť rôzni zvedavci aj novinári.“

Francúzi zrejme ocenili, že pravdepodobnosť naplnenia scenára o apokalypse a záchrane pred ňou je naozaj mizivá. Štatistiky hovoria za všetko. V dejinách sa to hemží rôznymi predpoveďami súdnych dní či zánikov života na planéte. Obavy v minulosti vyvolávali rôzne, pre našich predkov často nevysvetliteľné javy, zlú krv šírili čísla v kalendári, katastrofy hlásali proroci, návrat Ježiša zasa avizovali rôzni náboženskí vodcovia. Povahy a formy týchto proroctiev sa síce navzájom výrazne odlišujú, jedno predsa len majú spoločné - nevyšli.

V niektorých prípadoch to pritom chvíľu vyzeralo sľubne. „Všetko, čo dnes vidíme a uctievame, zhorí v obrovskom plameni, čo nás uvedie do nového, šťastnejšieho sveta,“ tvrdil rímsky filozof Seneca, ktorý umrel v roku 65 nášho letopočtu. Len štrnásť rokov nato vybuchla sopka Vezuv a zničila Pompeje. Kým sledovali, ako mesto zahalil dym a vulkanický popol, mnohí ľudia si mysleli, že je po všetkom. Obrazy až príliš pripomínali Senecove slová.

<strong>Mayovia: Príslušníci kmeňa na koniec sveta neveria. Foto: Profimedia.sk</strong>

Domnelý koniec sveta v roku 1666 si vyžiadal desať ľudských životov. Keďže sú tri šestky symbolom satana, blížiaci sa dátum vzbudil v tom čase v kresťanskej Európe poriadny strach. Bohabojným ľuďom pohodu určite nepridala epidémia moru, ktorá na starom kontinente zabíjala v roku 1599. Vnímali ju ako znamenie. Prvé mesiace osudného roka sa pritom nedialo nič. Až v septembri sa v londýnskej pekárni vznietil oheň a plamene pohltili desaťtisíce domov a budov.

Aj ďalšie roky so šestkami či s nulami boli veľkými lákadlami pre rôznych prorokov. Naposledy pri vstupe do nového milénia. Mágiu roku 2000 umocňovali obavy, že masovo zlyhajú počítače, ale aj predpovede veštkyne Sibyly. Svet podľa nej vydrží deväť generácií - tá desiata sa začne v roku 2000 nášho letopočtu a bude posledná. „Zem sa bude triasť mocným zemetrasením, ktoré stiahne mnohé mestá do hlbín mora. Bude vojna. Oheň bude lietať z neba a mnohé mestá vzplanú. Čierny dym zatieni veľké nebo. Tak sa spozná Boží hnev,“ opisovala, čo sa stane.

Obľúbenými znameniami apokalypsy sú rozličné úka- zy na nebi. V roku 1910 vyvolala paniku Halleyho kométa. Rozšírila sa totiž špekulácia, že jej chvost obsahuje mimoriadne jedovatý plyn, ktorý zamorí atmosféru a zničí všetok život. V skutočnosti sa kométa v roku 2010 naozaj dostala nezvyčajne blízko k Zemi, ale planéte nijako neublížila.

Omnoho tragickejší dosah malo spájanie konca sveta s Halovou-Boppovou kométou v roku 1997. Hlásala ho sekta Nebeská brána na čele s náboženským lídrom Marshallom Applewhitom. Stúpenci sekty verili, že mimozemšťania čoskoro zničia život na Zemi. Aj podľa ich učenia bol kľúčovým prvkom chvost kométy. Mala na ňom jazdiť mimozemská vesmírna loď, ktorá vyzdvihne ich duše a potom na inej planéte dostanú nové telo. Stačilo urobiť jedinú vec - spáchať samovraždu.

V marci 1997 si príslušníci Nebeskej brány v dome v kalifornskom San Diegu jeden za druhým siahli na život. Za tri dni sa na cestu záchrany vybralo 21 žien a 18 mužov, Applewhite bol medzi poslednými. Ide o najväčšiu masovú samovraždu v dejinách Spojených štátov.

Marshall Applewhite: Vodca sekty Nebeská brána spáchal samovraždu spolu so svojimi stúpencami. Foto: internet

Práve náboženskí vodcovia s obľubou predpovedajú súdne dni. Ako píše Los Angeles Times, svedkovia Jehovovi na prelome 19. a 20. storočia chodili z domu do domu a varovali ľudí pred koncom sveta v roku 1914. Práve vtedy sa začala dovtedy najvražednejšia vojna v dejinách.

„V tom čase som nepreštudoval dostatočne pozorne veľké časti Biblie,“ vysvetľoval americký kazateľ Harold Camping začiatkom minulého roka, prečo mu nevyšla predpoveď o súdnom dni, datovanom na 6. septembra 1994. „Ale teraz som mal príležitosť urobiť dodatočný výskum a Boh nám poskytol nezvratné dôkazy, že sa to naozaj stane.“

Na základe rôznych biblických čísel vyrátal, že 21. mája 2011 zemetrasenie zmetie celú planétu a všade budú ležať mŕtvoly. Na zemi bude nasledovať 153 dní hrôzy a smrti, až konečne 21. októbra 2011 všetko zanikne. Dátum súdneho dňa propagoval na svojej sieti rozhlasových staníc, jeho stúpenci opúšťali rodiny a zamestnanie, aby mohli v karavanoch jazdiť naprieč Amerikou a informovať ľudí o tom, čo sa stane. „Nemali sme pravdu,“ uznal neskôr 90-ročný Camping, ktorý krátko po zlyhaní proroctva zažil menšiu srdcovú príhodu.

Ani významné historické osobnosti sa neubránili pokušeniu predpovedať koniec sveta. Cestovateľ Krištof Kolumbus za osudový považoval rok 1656, matematik John Napier predpovedal apokalypsu na rok 1688, zatiaľ čo fyzik Isaac Newton odhadoval súdny deň na rok 1948. Na druhej strane, táto, ako aj každá iná štatistika má svoje nástrahy. Počet neúspešných predpovedí je impozantný, ale stačila by jediná úspešná a zrazu by sa veci ukázali v úplne inom svetle.

Rôzni proroci pritom majú v zásobe aj ďalšie apokalyptické dátumy. Americká zosnulá astrologička Jeane Dixonová napríklad predpovedá Armagedon na rok 2020. Ježiš sa potom v rokoch 2020 až 2037 vráti na zem, aby porazil nesvätú trojicu Antikrista, Satana a falošného proroka. Podľa niektorých výkladov judaistického Talmudu mesiáš príde v roku 2240 a o ďalších tisíc rokov zanikne svet.

Kontroverzný islamský duchovný Rašad Chalifa na základe štúdia Koránu zasa prišiel k záveru, že všetko sa skončí v roku 2280. Američana egyptského pôvodu duchovní vo viacerých krajinách pre jeho názory zatracovali a v roku 1990 ho zavraždil moslimský extrémista.

História je plná koncov sveta a stále nič

Výber pre vás