Plus 7 dní

Päťdesiattisícové kúpeľné mestečko Bad Kreuznach v nemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko vyhľadávajú predovšetkým pacienti s reumou a dýchacími problémami. No tiež milovníci dobrého vína, ktoré sa rodí na strmých svahoch okolitých kopcov. Najmä miestne rizlingy a silvány sú vychýrené, zaručujúce ozajstný gurmánsky zážitok.

Nás však do Bad Kreuznachu priviedlo čosi úplne iné. V Römerhalle, súčasti miestneho múzea, sa nachádza torzo zaujímavého náhrobného kameňa. Patrí rímskemu legionárovi, ktorý bol podľa viacerých odborníkov možno otcom najpopulárnejšej postavy histórie - Ježiša Krista. Skutočným biologickým otcom zakladateľa najpočetnejšieho náboženstva sveta.

Keď sa pred stopäťdesiatimi rokmi rozhodli v malom mestečku Bingerbrück, dnes mestskej časti Bingenu, že postavia novú železničnú stanicu, netušili, aké prekvapenie ich čaká. Počas výkopových prác narazili robotníci neďaleko miesta, kde sa rieka Nahe vlieva do Rýna, rímsky cintorín starý takmer dve tisícročia. Pochádzal z čias, keď sa týmto územím tiahol Limes Romanus, hranica, ochraňujúca Rímsku ríšu pred vpádmi výbojných barbarských kmeňov, predovšetkým Germánov.

Sieť vojenských táborov, signálnych veží a staníc umožňovala vďaka dobre vybudovaným cestám rýchle presuny legionárov na miesta ohrozené útokmi. V krutých pohraničných bojoch Ježišovej doby padli vtedy pri obrane ríše na Limes Romanus tisícky legionárov. Niektorí z nich našli miesto svojho posledného odpočinku aj na brehu Nahe v dnešnom Bingerbrücku.

Podľa archívnych dokumentov devätnásteho a dvadsiateho októbra 1859 odkryli archeológovia v miestach, kde teraz stojí veľký obchodný dom s nábytkom, tri náhrobné kamene. Jeden z nich, značne poškodený, patril legionárovi menom Pantera. Latinský nápis pod nohami postavy bez hlavy znel: „Tiberius Julius Abdas Pantera zo Sidonu, vo veku 62 rokov, vojak v štyridsaťročnej službe z 1. kohorty lukostrelcov tu leží.“ Náhrobky, spolu ich našli deväť, boli najprv vystavované na viacerých miestach, až napokon definitívne skončili v badkreuznachskom múzeu.

Gustav Adolf Deissmann uverejnil v roku 1906 štúdiu o rôznych antických nápisoch z doby Ježiša Krista, v ktorých sa spomína meno Pantera. Profesor teológie na univerzite v Heidelbergu v nej dokazoval, že išlo o často používané meno najmä medzi rímskymi vojakmi. V tej súvislosti spomenul aj náhrobný kameň z Bingenbrücku. Uviedol tiež, že spomínaný rímsky legionár zahynul niekedy v polovici prvého storočia a na miesto, kde ho pochovali, prišiel odkiaľsi z Palestíny.

O sto rokov neskôr zaujala táto Deissmannova informácia vedúceho Katedry biblických štúdií Severokarolínskej univerzity v Charlotte, Jamesa D. Tabora. „Rozhodol som sa, že vystopujem pomník, zistím podrobnosti jeho objavenia a získam akékoľvek informácie o tejto veci,“ spomína v knihe Ježišova dynastia. „Nadobudol som presvedčenie, že možné spojenie tohto rímskeho vojaka s tradíciou vzťahujúcou sa na Ježišovho otca by sa nemalo odmietnuť len preto, že uráža čiusi vieru či zbožnosť. Všetky kľúčové fakty by mali byť sprístupnené a starostlivo zvážené.“

Tabor po preskúmaní rôznych roztrúsených informácií o vojakovi Panterovi pochovanom v Bingenbrücku zistil, že ten legionár nebol Riman, ale niekdajší otrok, ktorý získal slobodu a občianske práva od Tiberia Caesara za svoju vojenskú službu. Pochádzal zo semitského prostredia zo Sidonu a možno bol Žid. Jeho jednotku odvelili z Palestíny niekedy začiatkom nášho letopočtu do Európy. V roku 6 nášho letopočtu dorazila do Dalmácie a o tri roky neskôr ju presunuli na hranice Rímskej ríše na sútoku riek Nahe a Rýn, kde neskôr aj padol.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/relax/konspiracna-teoria-c-1-panna-maria-ako-cudzoloznica-otcom-jezisa-krista-bol-rimsky-legionar" target="_blank" rel="noopener">FOTO náhrobku údajného biologického otca Ježiša Krista nájdete v GALÉRII</a>

Pokračovanie na ďalšej strane.

Römerhalle, ako nás informovala riaditeľka múzea Dr. Angela Nestler- Zappová, navštívia ročne tisícky turistov. Väčšina z nich sa o náhrobnom kameni rímskeho vojaka menom Pantera dozvie až tam a sú tým všetkým prekvapení. Časť návštevníkov, predovšetkým z krajín hovoriacich po anglicky a z Holandska, však prichádza práve kvôli tomu exponátu. Záujem o náhrobný kameň prejavilo tiež viacero bádateľov - biblistov, no priamo z Vatikánu, aspoň oficiálne, zatiaľ nik. Dr. Angela Nestler-Zappová však nevylučuje, že nejaké dokumenty týkajúce sa Panteru by vo vatikánskych archívoch mohli byť, pretože jeho meno ako možného Ježišovho otca sa spomínalo už v antike.

Meno Pantera sa spomína napríklad v knihe gréckeho cirkevného učiteľa a teológa, najznámejšieho a najvýznamnejšieho predstaviteľa alexandrijskej školy Origena, ktorý žil a pôsobil na prelome druhého a tretieho storočia. Origenes v polemike s filozofom Celsom tvrdí, že Ježiš mal starého otca menom Panter. Aj v starých židovských textoch je o Panterovi či Panderovi zmienka. Nájdeme v nich napríklad príbeh o zvedení už zasnúbenej Ježišovej matky Márie pohľadným rímskym vojakom, ktorý býval oproti jej domu a bol synom akéhosi Panderu.

Prvý, kto spomína, že Mária oťarchavela od rímskeho vojaka menom Pantera, bol však Celsus, helenistický filozof a tvrdý kritik kresťanského náboženstva, žijúci v druhom storočí nášho letopočtu. V diele nazvanom Pravdivé slovo, napísanom okolo roku 178 nášho letopočtu, navyše tvrdí, že jej snúbenec Jozef ju za to ako cudzoložnicu vyhnal. Celsus považoval Ježiša Krista za obyčajného podvodníka a všetko mimoriadne v jeho živote za výmysly Kristových prívržencov. Rýchle šírenie kresťanstva je podľa neho výsledkom strachu jednoduchých ľudí z posledného súdu a ohňa pekelného.

Nekompromisným obhajcom nemenných biblických právd zdvíha už len pomyslenie na to, že by také niečo mohla byť pravda, adrenalín v krvi. Biblický príbeh o Panne Márii, Duchovi Svätom, nepoškvrnenom počatí a Božom Synovi by sa ocitol v troskách. Z Ježiša by bol odrazu smrteľník ako každý iný človek, navyše dieťa z mimomanželského pomeru. To by totiž znamenalo veľký zásah do dejín kresťanstva a vyvrátilo základné piliere katolíckej cirkvi.

Možnosť, že by Ježiš bol počatý ako každý iný človek, teda v normálnom procese ľudskej sexuálnej reprodukcie, je pre Vatikán a väčšinu veriacich stále neprijateľná. Napriek tomu, že je vedecky dokázané, že všetky ľudské bytosti majú biologickú matku aj otca. Ježiš je výnimka! O tejto fundamentálnej teologickej dogme sa jednoducho nediskutuje. Platí, čo je v Biblii. A podľa nej ho Mária splodila bez toho, aby mala pomer s nejakým mužom.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/relax/konspiracna-teoria-c-1-panna-maria-ako-cudzoloznica-otcom-jezisa-krista-bol-rimsky-legionar" target="_blank" rel="noopener">FOTO náhrobku údajného biologického otca Ježiša Krista nájdete v GALÉRII</a>

Dvaja z evanjelistov sa tomu venujú aj podrobnejšie. Aj keď nie celkom podrobne. Ani zhodne. Podľa Lukáša budúcu matku Máriu informoval o tom archanjel Gabriel: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho zatieni ťa; preto aj to, čo svätého narodí sa z teba, bude sa volať Syn Boží.“ U Matúša si nebeský posol vybral budúceho adoptívneho otca: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ Zvyšní dvaja autori novozákonných evanjelií, akísi Ježišovi životopisci, sa zhodujú v tom, že tesár Jozef bol len adoptívnym otcom Ježiša. Ak bol však Jozef len adoptívnym otcom Ježiša, kto bol tým biologickým? A kam sa podel? Môže byť odpoveď v nemeckom Bad Kreuznachu?

Uznávaný biblista, profesor James D. Tabor, to pripúšťa: „Ježiš a jeho rodina boli skutočné ľudské bytosti, ktoré žili a zomreli v minulosti a tá sa nám stáva čoraz viac dostupnou.“ Vedec, ktorý vyše tridsať rokov študoval kresťanské dokumenty a viedol aj archeologický výskum v Izraeli a na miestach súvisiacich s biblickým príbehom, v knihe Ježišova dynastia, píše: „Učenie o večnom panenstve nemá jednoducho oporu ani v Novom zákone, ani v najranejších kresťanských vyznaniach viery. Prvá oficiálna zmienka o tejto predstave sa vyskytla až roku 374 nášho letopočtu u kresťanského teológa Epiphania.“ A dodáva, že väčšina ranokresťanskej literatúry spred konca 4. storočia nášho letopočtu pokladá za samozrejmosť, že Ježiš mal aj súrodencov, ktorí boli prirodzene zrodenými deťmi Jozefa a Márie.

Ježišovým neznámym otcom môže preto podľa neho skutočne byť Pantera, pochovaný v Bingerbrücku. „Pantera bol rímsky vojak, možno Žid, pochádzal zo Sýrskej Palestíny severne od Galiley, bol súčasníkom Márie, Ježišovej matky. Takže máme to správne meno, správne zamestnanie, správne miesto a správny čas,“ uzatvára otázku Ježišovho možného otca vedec.

Zostáva ešte otázka, či sám Ježiš vedel, kto bol jeho otcom. Podľa všetkého áno. Opäť sa však možno odvolávať len na pramene z čias až po jeho smrti. Niektoré údaje z Markovho evanjelia, ktoré bolo napísané ako prvé, ale aj z iných mimobiblických textov to aspoň naznačujú. Marek hovorí o Ježišovi len ako o synovi Márie a Jozefa vôbec nespomína. No zato spomína Ježišovu cestu do Sidonu, odkiaľ, ako vieme, pochádzal rímsky legionár Pantera.

Podľa Marka tam Ježiš navštívil dom, no nechcel, aby sa to niekto dozvedel. Napriek tomu ho tam však spoznali. Bol si vari Ježiš pozrieť otcov rodný dom? Nemožno to vylúčiť. Aj Ježišovi najbližší asi vedeli, kto bol jeho skutočným otcom. Môžeme sa to domnievať nielen preto, že ho počas návštevy v záhadnom dome v Sidone spoznali.

Je tu aj ďalšia indícia. Významný rabín Eliezer ben Hyrcanus, ktorý žil v rokoch 47 až 117 nášho letopočtu, hovorí o učení, ktoré mu „v mene Ježiša, syna Panteru“ zveril istý Ježišov galilejský nasledovník menom Jakub. A onen Jakub mal byť vnukom Ježišovho najmladšieho brata Júdu.

Konšpiračná teória č.1?! Panna Mária ako cudzoložnica a otcom Ježiša Krista bol rímsky legionár

Výber pre vás