Hovorievame, že „ni­kto nie je dokonalý“, a&nbsp;to je pravda. No niekedy zľavíme z&nbsp;vlastných predstáv až tak veľmi, že nám pod rukami zmizne to, čo sme na začiatku vzťahu hľadali. Ako zistiť, či sme si latku nenastavili tak nízko, že ju prekročí aj niekto, kto sa ani nesnaží?

Očakávania a&nbsp;hodnoty vo vzťahu sú dôležité, pretože nám ukazujú, čo od partnera a&nbsp;od spoločného života potrebujeme, aby sme sa cítili spokojne. Jasne určené priority pomáhajú predchádzať situáciám, v&nbsp;ktorých sa neustále prispôsobujeme a&nbsp;zabúdame na vlastné potreby. Ak sme však vo vzťahu s&nbsp;niekým, kto tieto hodnoty nerešpektuje alebo ich úplne ignoruje, časom to vedie k&nbsp;pocitu nespokojnosti. Neustále ustupovanie a&nbsp;prehliadanie vlastných potrieb môže spôsobiť, že sa budeme cítiť nedocenení alebo vyčerpaní. Takýto vzťah nám neprináša radosť, ale skôr stres a&nbsp;pocit, že niečo nie je v&nbsp;poriadku. 

„Dlho som bola sama. Po troch rokoch a&nbsp;mnohých nevydarených rande som začínala byť veľmi skeptická a&nbsp;prestávala som veriť, že si nájdem niekoho, s&nbsp;kým by som si vedela predstaviť budúcnosť. Od priateľov a&nbsp;rodiny som si musela vypočuť mnoho uštipačných poznámok. Mala som tesne pred tridsiatkou a&nbsp;všetci očakávali, že si niekoho nájdem. Nakoniec som sa dala dokopy s&nbsp;kolegom Martinom,“ priznala Eva.

Prvým varovným znakom, že sme svoje očakávania nastavili príliš nízko, je, že začíname ospravedlňovať partnerovo správanie, ktoré nám nevyhovuje. Hovoríme si, že „to vlastne nie je až také zlé“, aj keď vnútri cítime, že už prekročil všetky hranice. Spozornieť by sme mali vtedy, keď sa pristihneme, že často minimalizujeme alebo zľahčujeme veci, ktoré by nám za iných okolností prekážali. Obzvlášť pozor by sme si mali dávať vtedy, keď odpúšťame rovnaké chyby stále dookola bez toho, aby sa niečo menilo. Tým, že prehliadame to, čo nám prekáža, vysielame signál, že je to pre nás v&nbsp;poriadku –&nbsp;a&nbsp;to môže časom narušiť nielen vzťah, ale aj náš pocit sebaúcty.

„Často som si to, že sa o&nbsp;mňa nezaujímal tak, ako by som chcela, ospravedlňovala tým, že má toho v&nbsp;práci veľa. Ak to nebola práca, bolo to zakaždým niečo iné. Stále som hľadala dôvody, ako ospravedlniť veci, ktoré mi na Martinovi vadili čoraz viac. Túžila som po vzťahu a&nbsp;nechcela som nič pokaziť a&nbsp;byť hysterická,“ vysvetlila Eva. Ešte horšie je, keď ustupujeme v&nbsp;otázkach, ktoré sú pre nás dôležité. Kompromisy sú vo vzťahu úplne prirodzené a&nbsp;patria k&nbsp;životu. Nemôžeme predsa očakávať, že všetko vždy pôjde podľa našich predstáv. No aj kompromisy by mali mať svoje hranice. Ak ustupujeme v&nbsp;zásadných veciach, strácame nielen pocit spokojnosti, ale aj samých seba. Zdravé hranice znamenajú, že dokážeme rozpoznať, kedy už niečo ide proti našim hodnotám alebo poškodzuje náš pocit šťastia.

Spozornieť by sme mali aj vtedy, keď sa pristihneme, že neustále čakáme na zmenu. Hovoríme si, že partner sa určite časom začne správať inak, že konečne pochopí, čo nám prekáža, alebo že je to len fáza. Veríme v&nbsp;zlepšenie, no realita sa nemení – a&nbsp;my sa len čoraz viac prispôsobujeme. Týmto čakaním si však často ubližujeme viac, než si uvedomujeme. Miesto toho, aby sme čelili reálnym problémom, spoliehame sa na budúcnosť, ktorá možno nikdy nepríde. „Asi pol roka som čakala a&nbsp;skúšala s&nbsp;Martinom hovoriť otvorene o&nbsp;tom, čo mi prekáža. Snažila som sa byť pokojná, riešiť veci čo najlepšie, no aj keď mi povedal, že ma chápe, a&nbsp;sľúbil, že sa bude správať inak, vydržalo mu to najviac týždeň. Až neskôr som zistila, že nie som šťastná a&nbsp;nedokážem s&nbsp;ním zostať. Pochopila som, že budem radšej sama ako s&nbsp;ním,“ dodala Eva. Varovným signálom môže byť aj to, ak máme pocit, že všetka snaha o&nbsp;zlepšenie vzťahu leží na našich pleciach. Partnerstvo by malo byť o&nbsp;rovnováhe – o&nbsp;tom, že obaja prispievajú a&nbsp;snažia sa vytvárať spoločné šťastie. Keď však ustupujeme iba my, prispôsobujeme sa a&nbsp;robíme kompromisy, zatiaľ čo druhá strana nič nemení, je to jasný signál nerovnováhy. Takýto vzťah nás môže postupne vyčerpávať, pretože namiesto podpory a&nbsp;rovnosti sa ocitáme v&nbsp;úlohe toho, kto sa neustále snaží, zatiaľ čo partner berie všetko ako samozrejmosť. Nebojte sa preto stanoviť si hranice, vyjadriť svoje potreby. Pretože byť sám so sebou spokojný je vždy lepšie, ako byť v&nbsp;nešťastnom vzťahu. Text: sen

Prehnane nízke nároky: Pochopila som, že budem radšej sama ako s ním

Výber pre vás

Prehnane nízke nároky: Pochopila som, že budem radšej sama ako s ním

Súvisiace články

Zázračné pravidlo 777: Je také jednoduché a dokáže zachrániť vzťah

Zradné motýliky v bruchu: Lukáš skutočne nebol tým pravým, bola som nesmierne naivná

Šťastní na internete, neistí v realite? "Chcela som, aby bolo jasné, že s Petrom tvoríme pár"

Výber pre vás