Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Psychologické štúdie už pred desaťročím priniesli prekvapivé poznatky. Podľa ich záverov sú ostré výmeny názorov medzi partnermi z dlhodobého hľadiska prospešné. Dokonca vraj môžu priniesť riešenia dlho ignorovaných problémov. „Viac sa obávam o páry, ktoré sa ni­kdy nehádajú, než o tie, ktoré to s impulzívnosťou preháňajú,“ hovorí pre magazín Bustle americká terapeutka a spisovateľka Holly Richmondová. Keď totiž dvojica nezhody ignoruje a zametie pod koberec, zostávajú nedoriešené a vytvárajú trpkú pachuť. Takýto pokoj zbraní nakoniec takmer zákonite vedie k apatii, ľahostajnosti, citovému ochladnutiu alebo rozchodu. Na druhej strane, aj ventilácia hnevu a prúd výčitiek musia mať svoje pravidlá a po prekročení hraníc by malo vždy prísť ospravedlnenie. Ideálne z oboch strán. Priznať si chybu a prevziať zodpovednosť však nie je jednoduché.

Život prináša priveľa výziev na&nbsp;to, aby sme ním plávali bez akýchkoľvek prešľapov. Obzvlášť v&nbsp;partnerstvách plných emócií, zvratov i&nbsp;zásadných rozhodnutí. Problém nastáva, keď si ich odmietame pripustiť. Azda najhorším prípadom, a&nbsp;nie je ich málo, sú takzvaní drsní chlapci, ktorí neustupujú zo zásady. Tu sa žiadnej sebareflexie nedočkáte. „Neprijať zodpovednosť, keď je zrejmé, že spor vyvolali oni, nie je známkou sily, ale slabosti,“ hovorí Guy Winch, newyorský psychológ, ktorý je popredným zástancom integrácie vedy o&nbsp;emocionálnom zdraví do&nbsp;každodenného života. „Títo ľudia často trpia nedostatkom sebaúcty a&nbsp;ich krehké ego nedokáže stráviť, že by sa mohli mýliť. Bránia sa dokonca spochybňovaním očividných faktov alebo sa pokúšajú hádzať vinu na&nbsp;druhých.“ Podľa odborníka sa spor s&nbsp;nimi vyhrať nedá. „Aj keby sme im dokázali, že nemajú pravdu, nepriznajú to a&nbsp;radšej sa uchýlia k&nbsp;osobným útokom.“

Psychológ dodáva, že ak vo dvojici láska stále pretrváva, aj tieto „tvrdé oriešky“ dokážu po&nbsp;boji prejaviť istú ústretovosť, nie však verbálne. Začnú byť mimoriadne starostliví, láskaví, možno objednajú večeru v&nbsp;drahej reštaurácii. Tým sa, podľa ich pravidiel, snažia zahladiť škody, ktoré napáchali bez toho, aby kapitulovali, tobôž prisľúbili nápravu. Žiaľ, niekedy sú schopní dospieť k&nbsp;záveru, že urobili viac, než bolo treba, a&nbsp;aj to obrátiť proti „milovanej“ osobe.

Ani v&nbsp;normálnom, zdravom vzťahu nie je ospravedlnenie jednoduché. Veď prvý krok znamená pripustiť si, že ste neboli v&nbsp;práve prijať zodpovednosť minimálne za&nbsp;časť konfliktu. Nehovoriac o&nbsp;tom, že prosté „prepáč“ takmer nikdy nestačí. Partner očakáva, že vinník pochopí, čo spravil zle, že jeho slová ľútosti nie sú len formálna fráza, že ho naozaj mrzí, ako sa zachoval. „Je dôležité pokúsiť sa pochopiť, prečo je osoba na&nbsp;druhej strane zranená alebo na&nbsp;vás nahnevaná,“ vysvetľuje pre magazín Bustle psychiatrička Susan Edelmanová. „Povedať prepáč bez tohto porozumenia, ju neuistí, že k&nbsp;rovnakej situácii nedôjde znova.“

Vzťahová poradkyňa Gab­rielle Usatynski zase pripomína, že kajúcnik nemá času nazvyš. Aj keď sám potrebuje vychladnúť, je dôležité, aby konal čo najskôr. „Rýchla náprava dôsledkov sporov je charakteristickým znakom úspešných a&nbsp;dlhodobých intímnych vzťahov. Čím dlhšie čakáte s&nbsp;uprataním vlastného neporiadku, tým viac ohrozujete pohodu vášho spolužitia.“ Podľa nej nestačí len správna voľba slov, dôležitá je tiež reč tela, celkový prejav. „Ak sa ospravedlníte s&nbsp;nahnevaným výrazom, prevracajúc očami alebo so zreteľným nedostatkom empatie, očakávaný efekt sa nedostaví. Váš partner musí počuť, vidieť a&nbsp;cítiť, že hovoríte vážne,“ zdôrazňuje.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="125d2fb0-a1c0-4974-a550-6d88069d8d9d">
 &nbsp;
 
 Zlý princ z Tinderu: Ako je možné, že ženy podvodníkovi platili ako divé? Použil tieto triky...
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>

Odborníci odporúčajú niekoľko pravidiel, ako „pri žehlení“ zmysluplne postupovať a&nbsp;zároveň znížiť nebezpečenstvo, že dostanete košom. Vo všeobecnosti stavajú na&nbsp;prvé miesto úprimnosť a&nbsp;pochopenie reakcie protistrany. Musí byť zreteľné, že viete, čím ste svoju polovičku rozhnevali alebo urazili a&nbsp;že vám je jasné, ako ste jej ublížili. Prijatie zodpovednosti za&nbsp;svoje konanie je absolútnym základom ďalšej konverzácie. Aj keď nie ste celkom stotožnení s&nbsp;tým, že chyba bola len na&nbsp;vašej strane, rozhodne v&nbsp;tejto fáze nezvaľujte vinu na&nbsp;iného. Nič v&nbsp;zmysle: „Prepáč, nechcel som ti ublížiť, ale aj ty si...“ prípadne ešte horšie: „No dobre! Tak prepáč. Už si šťastný?!?“ Tak svoj dobrý úmysel kompletne pochováte hneď v&nbsp;zárodku. Namiesto toho hovorte o&nbsp;svojich pocitoch, o&nbsp;tom, ako vás trápi, že ste boli nespravodliví, agresívni, necitliví. Vhodné je tiež dodať, ako chcete v&nbsp;budúcnosti podobným konfliktom predísť, a&nbsp;opýtať sa, čo máte spraviť, aby ste veci dali do&nbsp;poriadku. Hoci všetko urobíte správne, nečakajte automaticky otvorenú náruč. Osoba, ktorej ste ublížili, nemusí byť okamžite pripravená odpustiť. Možno aj chce, no potrebuje svoj priestor. Dajte jej najavo, že to akceptujete, že jej opatrnosti rozumiete a&nbsp;že vám na&nbsp;nej záleží. Gabrielle Usatynski pritom odporúča sledovať drobné signály. Letmý úsmev, hlboký výdych, uvoľnenie svalov. To všetko naznačuje, že ste na&nbsp;dobrej ceste.

Niekedy je prílišná ochota prevziať celú zodpovednosť na&nbsp;seba kontraproduktívna. Možno tým rýchlejšie dosiahnete zmierenie, no zostane vo vás pocit krivdy, nespravodlivosti, ktorý vás bude dlho na­hlodávať. Ak ste presvedčení, že chyba bola na&nbsp;oboch stranách, ospravedlňte sa len za&nbsp;svoje činy. Bez toho, aby ste partnerom či partnerkám vyčítali tie ich. V&nbsp;ideálnom prípade tak skôr či neskôr urobia sami bez toho, aby ste na&nbsp;nich tlačili. Čím sa vám zároveň dostane dôkazu, že ste pre nich dôležití.

Sú tiež typy ľudí, ktorí vyjadria ľútosť, aj keď nič zlé neurobili. Dokonca, keď sami boli obeťami. Len aby zas bolo dobre. Tu psychológovia radia pribrzdiť. Dôvodov je viacero. Svojou ústupčivosťou napríklad vyvoláte v&nbsp;partnerovi dojem, že vlastne nespravil nič zlé, že vám jeho výbuchy nevadia, že vám naďalej môže ubližovať. Ďalším - že sa vyhýbate možno náročnému, ale potrebnému dialógu, vyjasneniu stanovísk, hodnôt, vymedzeniu pravidiel. Takýto prístup likviduje nielen kvalitu váš­ho vzťahu, ale aj života a&nbsp;degraduje vašu sebaúctu. Buďte úprimní, aj keď to nemusí byť vždy príjemné. V&nbsp;konečnom dôsledku to vždy má zmysel. Aj keby ste potom museli hľadať lásku niekde inde.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="af6d3cda-2f9d-48fe-9911-dc471ddc6c1c">
 &nbsp;
 
 Chcem byť paroháč! Najprv sa za svoje fantázie o tom, že si jeho žena užíva s iným, hanbil
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>

Prepáč nestačí: Priznať si chybu a prevziať zodpovednosť nie je jednoduché. Čo radia odborníci?

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Prepáč nestačí: Priznať si chybu a prevziať zodpovednosť nie je jednoduché. Čo radia odborníci?

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Najväčší rozkošníci: Aké páry si doprajú najviac posteľných radovánok? Manželia to nie sú

Zvrhlé rozprávky: Aj dospelí majú svoje anime, to je však poriadne pikantné!

Sériový monogamista: Od takého partnera radšej ruky preč. Alebo ste už takého stretli?

Harmonický vzťah podľa Dominiky Morávkovej: Také silné slová by ste od mladej herečky nečakali

Jedného dňa rozochvene vzala do rúk priateľov telefón a začala hľadať. Neverila vlastným očiam!

Výber pre vás