<p>venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve</p>

Juliána Bieliková

Práve o vymenovaní do funkcie premiéra a presadení vojenského odporu voči Hitlerovi je snímka Joea Wrighta Najtemnejšia hodina, ktorá v týchto dňoch prichádza do našich kín. A hoci ide o drámu z čias druhej svetovej vojny, strieľanie nečakajte. Boj sa odohráva nie v zákopoch, ale v poslaneckej snemovni, politických kuloároch a pri písaní Churchillových slávnych prejavov.

Napriek tomu je to film poriadne napínavý. Najtemnejšia hodina je doslova etudou Garyho Oldmana. Hoci sme u neho na skvelé výkony a schopnosti chameleóna zvyknutí, tentokrát nám padla sánka. Oldman exceluje a v úlohe Churchilla je nielenže uveriteľný, on sa ním na dve hodiny stáva. Spôsob reči, ťažkopádny pohyb postaršieho tučného muža, ktorého hláška No sports doslova zľudovela, to všetko je tak presvedčivé, že nebyť prenikavých očí a mena na plagáte, nevedeli by ste, že sa na vás pozerá Gary Oldman.

Napriek maske, ktorú mu nanášali 63-krát, sa na jeho tvári dá krásne vyčítať mimika - na rozdiel od mnohých dám, ktoré sa zverili „iba“ plastickému chirurgovi. Nečudo, že za rolu získal Zlatý glóbus. „Som na Najtemnejšiu hodinu veľmi hrdý, ukazuje, že slová a činy dokážu zmeniť svet,“ povedal Oldman pri preberaní ceny. A poďakoval tiež svojej manželke - za to, že „zaspávala s Churchillom a budila sa s Oldmanom“.

Ak ste videli vlaňajší hit kín Dunkirk režiséra Christophera Nolana o evakuácii britskej armády z francúzskeho pobrežia, Najtemnejšia hodina bude pre vás povinná jazda. Film je žánrom síce úplne odlišný, no opisuje takmer rovnaké udalosti. Kým v Dunkirku sa rozprávalo minimálne, hovorili skôr bomby a strely, Najtemnejšia hodina je o umení slova.

Winston Churchill stojí pred ťažkými rozhodnutiami. Chápe, že za boj proti nacistickému Nemecku zaplatia životmi tisíce ľudí, no otroctvo a strata toho, čo znamená sloboda je pre neho nepredstaviteľná. Proti nemu broja bývalý premiér Neville Chamberlain (Ronald Pickup) s vikomtom Halifaxom (Stephen Dillane) úporne presviedčajúci poslancov a vojenský kabinet o nutnosti mierových rokovaní. Dejovú líniu lemujú Churchillove prejavy, ktorými Britániu presvedčil a nakoniec aj zachránil.

Film je natočený cez temný filter, ktorý umocňuje ťaživú atmosféru toho, ako padá Belgicko, Holandsko a nakoniec aj Francúzsko a hrozba sa blíži čoraz bližšie. Nechýba však ani nádej, zosobnená mladou pisárkou Elizabeth (Lily James), ktorá spočiatku nechápe tvrdosť Churchillových rozhodnutí. Aby pochopila, prečo je nutná obeta štyroch tisíc vojakov v Calais, vezme ju Churchill do riadiacej miestnosti, kam mali ženy vstup zakázaný.

Čo sa tam udialo, vám prezrádzať nebudeme, prišli by ste o pointu - ale môžeme povedať, že film tým získava na uveriteľnosti.

Wrightova Najtemnejšia hodina je najsilnejšia tam, kde ukazuje Churchillovu slabosť a beznádej. Pri telefonáte s prezidentom Roosveltom, ktorý sa vyhovára, že nemôže pomôcť, lebo USA si zachováva neutralitu, by ste najradšej z celej sily tresli slúchadlom.

Film sa však nevyhýba ani patetickosti. Scéna, kde premiérovi v metre prisahajú obyčajní ľudia, že sa nikdy Hitlerovi nevzdajú a radšej budú bojovať o každú ulicu, je síce typicky hollywoodska, no slzu z vás vytlačiť dokáže.

Churchill pravdepodobne metrom v čase, kedy sa film odohráva, necestoval, rozhovormi s ľudom však známy bol. Rovnako aj láskou k cigarám a alkoholu, ktorého vypije aj počas filmu požehnane.

Vďaka vtipným, no nie rušivým scénam, získava snímka na uveriteľnosti a sile. Lebo je o skutočnom človeku, ktorý sa postavil strachu a presvedčil celý národ, že ak uverí vo víťazstvo, to sa dostaví.

RECENZIA Najtemnejšia hodina: Chodila spať s Churchillom, budila sa s Oldmanom

Výber pre vás