Plus 7 dní

Človek menom Samo, národnosťou Frank, priviedol so sebou mnohých kupcov a uberal sa obchodovať k Slovanom zvaným Vinidi. Slovania sa už začali búriť proti Avarom, nazývaným Huni, a proti ich kaganovi...

Keď Vinidi s vojskom zaútočili proti Hunom, kupec menom Samo postupoval s nimi vo vojsku. A tu preukázal takú veľkú schopnosť, že to vzbudilo obdiv, a nesmierny počet z nich pobili meče Vinidov.

Vinidi, spoznajúc Samovu užitočnosť, zvolili si ho za kráľa nad sebou a tu šťastlivo panoval 35 rokov... S jeho rozvahou a schopnosťou Vinidi vždy porazili Hunov. Samo mal 12 žien z pokolenia Vinidov, s ktorými splodil 22 synov a 15 dcér...

Týchto pár riadkov z dávnej Fredegarovej kroniky sa učia deti v školách. Otázniky zostávajú nielen o ríši z polovice siedmeho storočia, ale aj o samotnom Samovi. A podľa niektorých dokonca nemožno vylúčiť, že mal židovský pôvod. Dokazovať to má jeho kupecké povolanie i meno.

Mohol byť praotec Samo vlastne Šmuel a vládol teda našim predkom Žid? „Podľa môjho názoru nie je vylúčené, že Samo bol Žid. Meno Samo neznie germánsky, skôr ako skratka mena Samuel,“ dočítali sme sa v článku O pôvode franského kupca Sama. Autorom bol Lev Brod, vyšiel v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia vo Vestníku židovských náboženských obcí. A vzbudil rozruch.

Nečudo, veď Brod v argumentácii pokračuje: „Belgický historik Prienne opisuje, že kráľ Dagobert vyhnal zo svojej ríše Židov, ktorí tam boli usadení. Stalo sa to v dobe, keď sa Samo stáva vladárom slovanskej ríše a Dagobertovým protivníkom, a preto možno chápať, že ‚emigrant‘ Samo sa rád ujal tejto úlohy... Len Žid mohol mať vo vtedajšej Európe právoplatne niekoľko žien, až v 10. storočí bola zavedená monogamia u európskych Židov...“

Po tomto výpočte dodáva Lev Brod k Samovmu židovskému pôvodu: „Ide o tézu, ktorá má však opodstatnenosť v uvedených faktoch.“

Aká je teda realita? Významná česká archeologička Naďa Profantová, ktorá sa špecializuje na dané obdobie a o Samovej ríši vydala aj rovnomennú knihu, hovorí: „Odvodeninu mena Samo od mena Samuel nemožno vylúčiť, ale nemáme na ňu žiadnu podpornú indíciu, ak za ňu nebudeme považovať to, že viedol kupeckú karavánu, pričom Židia sa veľmi často venovali obchodu. Avšak sami uznáte, že to je na potvrdenie židovského pôvodu dosť málo.“

Ani meno Samo podľa Profantovej nemusí byť rýdzo židovské. „Napokon, veď ani nevieme, či sa tak skutočne volal. Je tu aj problém, koľko toho franský kronikár vedel od spoľahlivých rozprávačov. Vzhľadom na to, že zrejme nemal kvalitnejší obraz o pomeroch za hranicami Franskej ríše, niečo si mohol dofabulovať, niečo nepochopiť správne.“

Navyše, Samo mohlo byť meno alebo aj titul. Novšie názory totiž nevylučujú, že môže ísť o prvý panovnícky titul u Slovanov, kde koreň sam by bol v zmysle pán či samovládca. Veď napríklad ďalší titul, kráľ, vznikol u Slovanov skomolením mena Karl...

Podľa Profantovej nemožno vyvodzovať jednoznačné závery ani z toho, že Samo je navonok meno so slovanskou koncovkou: „Ak by pri mene Samo išlo o skrátenú podobu mena Samoslav, ako sa tiež uvažovalo, nevieme, prečo by sa skracovalo. Nevieme ani, či nemal pri narodení iné meno a či práve meno Samo neprijal napríklad pri zvolení za vladára.“

Od dávnych čias nás delí priepasť vyše štrnástich storočí a s nimi aj svet a súvislosti, ktoré dnes ťažko chápeme. Ako napríklad fakt, že muži z vyšších kruhov žili v mnohoženstve, ba okrem legitímnych manželiek si vydržiavali celý zástup mileniek, a to aj po prijatí kresťanstva.

Napokon, milenky a deti vtedy mali aj pápeži. U panovníkov to bola vec prestíže a týkalo sa to Dagoberta aj Karola Veľkého, ktorý dvakrát opustil riadnu manželku, mal množstvo oficiálnych konkubín a splodil najmenej osemnásť detí, z toho polovicu legálnych. „Okolnosť Samovho mnohoženstva rozhodne nebola výnimočná,“ potvrdzuje Profantová.

„Avari, rovnako ako Slovania vo vyšších vrstvách, mali viacero žien. Napríklad avarskému kaganovi umrelo azda desať z jeho synov na mor v priebehu necelého roka. Čiže ani toto sa u Sama príliš nelíšilo.“

Údajné fakty o Samovom židovstve teda stoja na vode. Hľadanie židovského Sama pripomína bájnych Starých Slovákov, konštrukt nacionalistov, ktorý si osvojil aj premiér Robert Fico.

Profantová súhlasí, že ide o dávno prekonané myslenie devätnásteho storočia: „Dnes považujem za významnejšie snažiť sa pochopiť identitu osobnosti - a tá je založená nielen na etnicite ako kolektívnej identite a na spoločenskom postavení, ale aj na pohlaví a ďalších faktoroch."

"Reálny Samo bol isto dobrodruh a muž činu, nie však nerozvážny, vedel si získať ľudí a veliť im. Hovoril zrejme po fransky aj po slovansky, najskôr mal galorímske korene, ale identitu dospelého veku si zvolil sám. A ako sa cítil? Asi viac ako vládca a ochranca svojich ľudí, čo boli prevažne Slovania, než ako Frank či Slovan.“

Nemenší problém predstavuje aj jeho ríša. Historici a archeológovia sú pri jej bližšom opise skúpi na slovo, lebo z vtedajších čias sú chabé nálezy, chýbajú hroby i hradiská. Predpokladá sa však, že nedosiahla úroveň, aby dokázala riadiť výstavbu zložitejších hradísk a zvládnuť náročnú logistiku spojenú s fungovaním rozvinutejšieho útvaru.

Voľný zväzok miestnych kmeňov dopĺňa obraz Sama, ktorý sa nezdržiaval v jednom pevnom sídle, ale podobne ako vtedajší vladári v Európe kočoval po krajine, aby si udržal kontrolu a vplyv. Ba aj voľba cudzinca za vladára Slovanov sa vysvetľuje ako logické riešenie.

„Slovanské kniežatá pri strednom Dunaji tvorili spoločnú ríšu a ich spoločným kráľom sa nemohlo stať jedno z domácich kniežat. Vyvolalo by to prirodzenú žiarlivosť a vzájomné spory. Preto prišiel vhod schopný cudzinec,“ uvádza historik Slovenskej akadémie vied Ján Steinhübel v diele Nitrianske kniežatstvo.

Nezodpovedané zostávajú i mnohé otázky týkajúce sa Wogastisburgu, slávneho mesta, kde slovanské kmene pod Samovým vedením rozprášili Frankov. Wogastisburg už hľadali všelikde. Jeho lokalizácia dodnes nie je vyriešená a je akýmsi svätým grálom archeológie. Českí bádatelia ho situovali na viacerých miestach, kandidátom je napríklad kopec Rubín pri rieke Ohře.

Podľa Steinhübela však nemohol ležať na území dnešných Čiech, ale na západnom okraji ríše, kde strážil cestu dolu Dunajom. Wogastisburg situuje na miesto bývalej rímskej pevnosti v dnešnom rakúskom Albingu pri ústí rieky Aist, ktorú nazývali Agasta. Z pôvodnej pevnosti Agastisburg sa stal pohraničný slovanský hrad, zapísaný v kronike ako Wogastisburg.

Ani bežne tradovaná predstava, že Samova ríša po tridsiatich piatich rokoch zanikla, nemá oporu v historických prameňoch. Vychádza z toho, že o jej ďalších osudoch nemáme správy. Hoci nevieme naisto, či jej jadrom bolo slovensko-moravské Pomoravie, väčšina historikov sa nebráni názoru, že Veľká Morava bola v istom zmysle dedičom jej odkazu.

Prakticky všetko, čo máme, je Fredegarova kronika, ktorú, mimochodom, nenapísal žiaden Fredegar. Ide o literárny konštrukt z podstatne neskorších čias. Anonymné dielo vo franskom prostredí písalo viacero autorov, ktorých mená sa už sotva dozvieme. Aj preto Samo priťahuje. Pofidérni slovenskí vlastenci ho definujú ako slovenského vladára.

Slováci boli vraj o svoju históriu „olúpení“, v skutočnosti sme praví Árijci a iba nepriateľská ideológia chce tvrdiť, že nám vládol cudzinec, veď pradávno sme mali vlastné písmo, svojich filozofov... Mýty a nepravdy sa spájajú aj s inými postavami histórie.

Na Slovensku existuje napríklad iniciatíva, ktorá tvrdí, že skladateľ Franz Liszt bol v skutočnosti Slovák, no celý svet sa spriahol a zatajil to. Známa je tiež anekdota, že najväčším úspechom Rakúšanov bolo, že svet presvedčili, že Mozart bol Rakúšan a Hitler Nemec...

Do podobných úvah zabŕdol aj slávny Simon Wiesenthal. Hoci za ním stojí celoživotná práca v odhaľovaní vojnových zločincov, ako človek z mäsa a kostí mal svoju slabinu. Spočívala v téze, že Židom bol Krištof Kolumbus. Žiaľ, téze chýbalo to hlavné - dôkaz. Wiesenthal o tom vydal aj knihu a utŕžil posmech. Podobne ako tí, ktorí berú nepodložené teórie príliš vážne.

Samova ríša: Bol prvý vládca Starých Slovákov Žid?

Výber pre vás