Plus 7 dní

Pre niekoľkými mesiacami Biblia doslova ožila. Časti Afriky zaplavili kŕdle kobyliek a neľútostne drancovali poľnohospodársku úrodu. Sledovali sme tak názornú ukážku, ako to mohlo vyzerať, keď Mojžiš tvrdo vyjednával s faraónom o odchode Židov z Egypta. Ale ak nájazd kobyliek mohol byť jednoducho dielom prírody, nedá sa potom logicky vysvetliť aj ďalších deväť rán? Podľa niektorých vedcov a nadšencov jednoznačne áno. Ako hlavné dôvody rán uvádzajú záplavy, výbuch sopky Théry, teda Santorini, aj rôzne choroby.&nbsp;

Na nasledovných stránkach sa pozrite, ako by sa dali vysvetliť jednotlivé biblické rany.

1. A&nbsp;voda sa na&nbsp;krv obrátila 

Áron na&nbsp;pokyn svojho staršieho brata Mojžiša obrátil vodu v&nbsp;Níle na&nbsp;krv. Voda sa nedala piť a&nbsp;všetky ryby v&nbsp;nej uhynuli. Vedci prichádzajú s&nbsp;niekoľkými hypotézami. Najznámejšia hovorí, že za&nbsp;všetko môžu nílske záplavy, ktoré vymieľajú ílovitú pôdu z&nbsp;brehov a&nbsp;farbia tak vodu dočervena. Tento jav mohol Mojžiš ľahko predpovedať. Druhou možnosťou je vzplanutie choroby zvanej urinačná bilharzióza, ktorá spôsobuje krv v&nbsp;moči. Sčervenanie mohlo byť spôsobené aj záplavami a&nbsp;s&nbsp;nimi súvisiacim prudkým premnožením morských rastlinných organizmov. Niektoré z&nbsp;týchto mikroorganizmov sú schopné vylučovať toxíny vedúce k&nbsp;otrave rýb.

Faraón neustúpil, preto po&nbsp;siedmich dňoch na&nbsp;Áronov pokyn žaby opustili svoje prirodzené prostredie a&nbsp;pokryli celý Egypt. Tento problém riešia dve hypotézy: podľa tej prvej došlo k&nbsp;náhlemu vzostupu vlhkosti vzduchu a&nbsp;žaby hromadne migrovali k&nbsp;zdrojom vody. Tá druhá hovorí, že za&nbsp;všetko môže hĺbenie nových vodných zdrojov, ktoré boli priam ideálne na&nbsp;rozmnožovanie týchto obojživelníkov. A&nbsp;na&nbsp;dôvažok, jedna žabia samička dokáže naklásť až tisíc vajíčok!

Obe spomínané pohromy dokázali faraónovi čarodejníci zopakovať. Túto však nie. Vedci ju opäť spájajú s&nbsp;povodňami, keď vlhké prostredie priaznivo prispelo k&nbsp;liahnutiu komárov. Za&nbsp;povšimnutie stojí, že faraón sa staval k&nbsp;tejto pohrome veľmi chladne. Zrejme preto, lebo Egypťania ako národ žijúci pri rieke boli na&nbsp;premnoženie komárov zvyknutí.

Do&nbsp;egyptských domov vnikli roje múch a&nbsp;iného dotieravého hmyzu, domy Hebrejov však obišli. Táto pohroma bola podľa vedcov výhradne prírodným úkazom, ku ktorému prispeli opäť záplavy a&nbsp;hlavne hnilobný rozklad mŕtvych žiab.

Ďalšou ranou bola choroba dobytka, ktorá úplne zlikvidovala egyptské stáda, ale opäť sa vyhla hebrejským stádam. Vedci nemajú k&nbsp;dispozícii opis presných príznakov, ale predpokladajú jednu zo&nbsp;štyroch chorôb: dobytčí mor, slintačku či krívačku, horúčku údolia Rift a&nbsp;predovšetkým sneť slezinnú.

Potom Boh povedal Mojžišovi a&nbsp;Áronovi: Naberte do&nbsp;oboch rúk sadze z&nbsp;vypaľovacej pece a&nbsp;Mojžiš ich vyhodí k&nbsp;nebesiam pred zrakom faraóna. A&nbsp;stanú sa práškom po&nbsp;celej egyptskej zemi a&nbsp;stanú sa vredmi na&nbsp;človeku a&nbsp;zvierati. V&nbsp;tejto súvislosti prichádzajú do&nbsp;úvahy viaceré choroby, ale najpravdepodobnejšie sa zdajú kiahne.

Mojžiš zdvihol svoju palicu smerom k&nbsp;nebesiam a&nbsp;vyvolal také hromobitie a&nbsp;krupobitie, aké Egypt ešte nikdy nezažil. Mohlo ísť o&nbsp;meteorologický jav, v&nbsp;Egypte vzácny, ale možný. Podľa tejto hypotézy padali krúpy veľkosti orecha a&nbsp;za&nbsp;chvíľu zničili všetku úrodu a&nbsp;zranili ľudí i&nbsp;zvieratá. Druhá hypotéza sa prikláňa k&nbsp;teórii, že krúpy mohli byť z&nbsp;ľadu alebo sopečného pôvodu.

Ako sme mohli sledovať v iackrát v posledných rokoch, invázia kobyliek v týchto zemepisných šírkach nie je ničím výnimočným. Miliardové kolónie tohto hmyzu pritom dokážu pokryť rozľahlé územia. K nájazdu mohol takisto prispieť vietor vanú-ci z Blízkeho východu.

Táto rana najväčšmi zasiahla egyptské náboženské cítenie. Faraóna totiž pokladali za&nbsp;syna boha Rea, preto keď zrazu slnko zašlo, prepadli všetci Egypťania panike. Podľa prvej hypotézy temnotu spôsobil horúci púštny vietor, ktorý mohol zdvihnúť veľké mračná piesku a&nbsp;prachu. Druhá teória ráta s&nbsp;vytvorením obrovského mračna častíc z&nbsp;výbuchu sopky Théry.

Na&nbsp;vine vraj mala byť, aj keď nepriamo, sopka, ktorej výbuch spôsobil napríklad aj zníženie kvality vody a&nbsp;vznik epidémií. Obilie napadla pleseň a&nbsp;keďže prvorodení dostávali ako prví svoj väčší diel, mohli byť aj prvými obeťami. Podľa inej teórie mali prvorodení privilégium spávať na&nbsp;nižšom lôžku než ostatní členovia rodiny a&nbsp;mohol ich zasiahnuť jedovatý plyn plaziaci sa pri zemi.

Oveľa ťažšie než rany vysvetliť je vtesnať ich do&nbsp;úzko vymedzeného časového intervalu. Stále dokonca nie je jasné ani to, za&nbsp;vlády ktorého faraóna malo k&nbsp;pohromám dôjsť. Najčastejšie sa hovorí o&nbsp;Ramzesovi II. z&nbsp;19. dynastie, ktorý vládol v&nbsp;rokoch 1279 až 1213 pred naším letopočtom. Niektoré veci v&nbsp;takomto prípade však vôbec nesedia. K&nbsp;výbuchu ostrova Théra napríklad&nbsp; došlo už v&nbsp;čase 1645 – 1600 pred naším letopočtom. Aj Mojžiš by to stíhal len tak-tak, keďže sa podľa viacerých zdrojov narodil niekedy okolo roku 1350 pred naším letopočtom. Mnohí tak pochybujú o&nbsp;bezprostrednej časovej nadväznosti udalostí a&nbsp;skôr prichádza do&nbsp;úvahy, že sa stali v&nbsp;rôznom čase i&nbsp;priestore a&nbsp;do&nbsp;súvislého príbehu ich oveľa neskôr zaradili „biblickí editori“.

Starobylé záhady: Biblické egyptské pohromy mohla zariadiť aj príroda, nemusel to byť hnev Boží

Výber pre vás